Čo nezmeníš má asi zmeniť Teba – také je životné krédo Adely Banášovej

Táto výnimočná mladá žena má na svojom konte množstvo úspechov. Do povedomia verejnosti vstúpila najmä moderovaním vo Fun rádiu, no väčšiu popularitu jej priniesol projekt Slovensko hľadá Super star a neskôr Let´s Dance.

Adela získala niekoľko prestížnych ocenení diváckej ankety OTO, no málokto tuší, že táto moderátorská jednotka odštartovala svoju kariéru už v puberte. My sme ju pre vás vyspovedali a spoločne s ňou sme si zaspomínali.

Pamätáš sa ešte na začiatky svojej kariéry? Aké boli?

Boli ťažké ako pri všetkých začiatkoch. A mám tým na mysli začiatok v televízii Markíza, vo Fun rádiu, v Sedem, s. r. o, všade to bolo ťažké, ale veľmi poučné. Som za to veľmi vďačná.

V jednom veľmi zaujímavom rozhovore som sa dočítala, že už ako šestnásťročná si zožala úspech v TV Markíza. Aké to vtedy bolo?

Mala som šestnásť rokov a začala som ako asistentka. Robila som ankety, dokrútky, neskôr samostatné príspevky, potom aj živé vstupy. Občas som zaskakovala za redaktorov a robila scenáre. Všetko to však bolo v rámci Telerána.

Ako dlho si tam vydržala?

Bola som tam tri roky a keď ma vzali do Fun rádia, vedela som, že sa môžem posunúť ďalej.

V tom istom období si tiež pokúšala šťastie v modelingu. Ako s odstupom času vnímaš túto skúsenosť?

Bola som len na jednej súťaži a tam som sa dostala do finále, neviem, akou záhadou, ale povedzme, že som bola zaujímavá. Po prvom castingu, kde som prečkala bezvýsledne celý deň, sa mi to však zdalo ako stratený čas a vedela som, že na miesto supermodelky sa zrodili iné bytosti.

Pamätáš sa ešte na to, ako si sa prvýkrát posadila v štúdiu Fun rádia za mikrofón?

Bolo to v noci, skúšobné vysielanie s Karolom, s ktorým vysielame dodnes. Iba on a Bruno boli vtedy ku mne milí. Ostatní sú už dnes tiež milí, zo začiatku ma však zocelili.

Kedy presne to bolo?

Fúha, 1998, 1999? Myslím, že na prelome týchto rokov.

Aký to bol pocit? Mala si trému?

Mala som obrovskú trému, ale aj radosť, pretože Fun rádio bolo jediné médium, ktoré som naozaj aj počúvala. Okrem literárnej revue na rádiu Viva s Dadom Nagyom. Mala som takú rozorvanú pubertu…

Hneď si vedela, čo a ako máš robiť?

Samozrejme, že nie, to neviem v rádiu dodnes, preto ma to stále baví.

Tvoja ranná šou so Sajfom má inteligentný humor, vie pobaviť, jemne provokovať, no vždy to má, ľudovo povedané, gule. Kde chodíš na nápady?

To, čo z náš vylezie v danom okamihu, je výsledkom daného okamihu. Vtedy z nás buď vylezie niečo priemerné, alebo veľmi vtipné – keď sme napojení na centrálny zdroj, hovorím tomu tak, vtedy to skrátka „ide od ruky.“ Každý to pozná vo svojej profesii. Celkovo však máme tím s Kavou a Maťkou a tie nám nahrávajú príspevky, zvuky, ráno nás buzerujú, aby to nebolo príliš dlhé, aby sme sa sústredili, nehádali, nejedli v štúdiu a tak. Skrátka to riadia.

Stalo sa ti už, že si svojím podrezaným jazykom niekoho urazila?

Určite. Ale na urážke je dobré, že urazenie záleží len na príjemcovi. Je na ňom, či sa urazí. Odosielateľ sa môže aj pretrhnúť od urazenia, keď je niekto nad vecou.

Aká bola reakcia urazených?

Pohoršená, ale zväčša išlo o ľudí, ktorí berú veci príliš osobne, dramaticky alebo dokonca zle počuli a takí sú najlepší. Zle počujú, vyskladajú si nezmysel a urazia sa. Tomu hovorím aktívne urážanie sa.

Musela si sa ospravedlniť?

Nemusela, ale sú chvíle, keď sama usúdim, že som prestrelila, mrzí ma to a ospravedlním sa.

Máš za sebou obdobie, keď si bola angažovaná v takmer každom veľkom televíznom projekte. Mám na mysli napríklad Super Star, IQ test národa, Let´s Dance, dokonca si mala vlastnú Adela šou. Čo ti táto skúsenosť dala a naopak, čo ti možno vzala?

Dala mi veľa skúseností a vzala mi trochu pokoja, žitia v zmysle „žiť život“ a nie žiť mediálny svet. Ale bolo to super, aj teraz je to super, som šťastný človek a teším sa na to, čo príde.

Čo napríklad strata súkromia? Ako to vnímaš? Nemáš niekedy pocit, že
celý národ ti vidí doma do chladničky alebo spálne?

Nemám pocit, že mi tam národ vidí. Robím si úplne, čo chcem a v ničom sa neobmedzujem. To, že ma niekto odfotí na ulici alebo na akcii, ktorú moderujem, nepovažujem za zásah do súkromia, ale to, čo novinári asi za súkromie považujú…

Mám určite viac súkromia ako každý bežný človek, čo zavesí každú svoju aktivitu na Facebook.

Čo nezmeníš, má asi zmeniť Teba. Také je životné krédo Adely Banášovej. Foto: Petra Ficová

Momentálne si sa utiahla trochu viac do úzadia. Prečo?

Ponuka Super Star bola pekná, ale myslím si, že hviezdne dni tohto programu už boli. Aspoň pre mňa. Nechcem sa „zacykliť“. Z veľkých projektov by som vzala možno ešte Let´s dance. Pracujem teraz na projekte Viva zbor, kde spolu spievajú deti a v závere budú mať veľké vystúpenie. Bude to na RTVS. Mám za sebou aj česko-slovenský projekt Celnice, motám sa teda okolo projektov, ktoré sú pokojnejšie.

Viem, že si prijala ponuku hosťovať v SND s vlastným večerným programom. Nechcem to nazvať šou, pretože je to skôr televízny žáner. Ako sa cítiš na doskách, ktoré znamenajú svet?

Mala som veľké obavy a rešpekt, ale prvý večer dopadol vynikajúco a teraz ma baví riešiť hostí a uvažovať, ako to bude nabudúce.

Aké sú tvoje plány na najbližšie obdobie?

Príliš neplánovať a tešiť sa zo života. Myslím, že som si zvykla byť šťastná, nemám prečo niečo príliš plánovať.

Ako sa vyrovnávaš so smútkom?

Len ho pozorujem a prijmem. Potom sa ospravedlním Bohu, že som svojím smútkom vlastne neakceptovala jeho vôľu.

Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?

S Petrom, doma, v saune, s kamarátmi.

Apropo, Peter. Mali ste rôzne obdobia asi ako každý vzťah. Momentálne však obaja pôsobíte veľmi spokojne. Čím to je?