Ultra bežec Martin Halász: Na začiatku som sa cítil ako amatér, ale do cieľa som dobehol ako štvrtý
Poznáte Eiger Ultra Trail 101K? Ide o nádherný a mimoriadne náročný ultratrail na úpätí švajčiarskych Álp.
Trasa má dĺžku 101 kilometrov, stúpanie približne 6700 m.n.m. a účastníci pretekov majú časový limit 26 hodín na to, aby ju odbehli. V tomto rozhovore zistíte, aké pocity prežíval slovenský bežec Martin Halász počas samotných pretekov a aj to, ako sa umiestnil.
Martin, poviete nám viac o Eiger Ultra Trail?
Eiger Ultra Trail štartuje v mestečku Grindelwald na úpätí vrchu Eiger v Bernských Alpách, podľa ktorého sa aj volá.
Na pretekoch je možné vybrať si z niekoľkých trás, vy ste si vybrali tú najnáročnejšiu. Prečo?
Vybral som si najdlhšiu trasu – 101 kilometrov. Aj preto, že stovku som už naozaj dlho nebežal a chcel som si vyskúšať, ako mi to pôjde.
Skúste nám v krátkosti opísať cestu na tieto preteky.
Môj najlepší a rokmi overený support team trochu frflal, prečo som si vybral krajinu, ktorá nie je v EÚ, nie je v nej možné platiť eurami a nikto nevie presne, akým jazykom sa tam hovorí. Pri prechode švajčiarskymi hranicami ich to na chvíľu prešlo, lebo sme si vychutnávali epické výhľady na okolité hory. V meste pretekov (Grindelwald) už nebolo možné zohnať ubytovanie a tak sme bývali v meste Interlaken.
Presuňme sa na samotný štart pretekov. Aké ste mali v sebe pocity?
Štart mojej trasy bol v sobotu o 4:00 ráno. To znamená, že vstať som musel približne o 1:30, čo je teda aj na mňa dosť skoro. Okolo štartu to už v tom čase celkom žilo. Po úvodnom výstrele sme vyrazili na trail.
Prvé kilometre boli po asfalte, s miernym stúpaním. Bežali sme v hlúčiku. Zdalo sa mi, že bolo dosť teplo, ale naši konkurenti, ktorí dorazili z Ázie si to nemysleli. Na druhej strane bolo vidieť, že teplo, ktoré prišlo počas dňa znášajú oveľa lepšie.
Zo začiatku sa mi nešlo dobre, cítil som sa aj ako totálny amatér. Keď sme mali prejsť na trail a malo začať poriadne stúpanie, všetci pretekári si začali rozkladať paličky a mne sa tie moje zamotali do seba. V prvom stúpaní sa mi zdalo, že mi čelo pretekov ušlo, ale po prvej občerstvovačke to začínalo byť lepšie. V zbehoch som postupne dobehol zopár bežcov a darilo sa mi dostávať dopredu aj v stúpaniach. Po 35 km začínalo byť už veľké teplo, čo som cítil hlavne v stúpaniach.
Znie to náročne. Ako to ďalej pokračovalo?
Do polovice trasy som sa snažil ísť na pohodu a ušetriť si nohy na zvyšok pretekov. Zhruba v polovici trasy na najväčšej občerstvovačke v Burglauenene ma čakala moja Katka, čo bolo pre mňa najlepším povzbudením. Následne, po stúpaní na Mannlichen (cca 65 km) som mal pocit, že zhorím, alebo sa upečiem zaživa. Čakal ma tam môj support team a snažili sa ma povzbudiť. Od toho bodu to už bolo iba o tom – prežiť a prísť do cieľa.
Napokon sa to ešte pekne rozbehlo a s bežcom z Číny, Yun Yanqiaom som bojoval o 3. miesto celou cestou do cieľa. Posledných 10 km ma chytali kŕče v stehnách, takže zbehy a posledný ostrý climb bol veľmi veľkým utrpením. V tom čase som bol tretí, no niekoľko stoviek metrov pred cieľom ma nakoniec obehol spomínaný čínsky bežec. Nakoniec som skončil štvrtý s časom 11 hodín 36 minút. Môj plán som presiahol len o šesť minút, no to teplo bolo zničujúce, takže som aj tak s výsledným časom spokojný.
Nevera a klamstvo vo vzťahu
Na druhý deň nás čakalo vyhlasovanie TOP 5 bežcov a to ma celkom potešilo.
Martin, blahoželáme k skvelému úspechu. Ako by ste zhodnotili Eiger Ultra Trail?
Celkovo sú preteky veľmi zaujímavé, ponúkajú neskutočné výhľady, množstvo úsekov je behateľných. Nájdete tu aj technické pasáže, prevýšenie je naozaj veľké. A keď vás postihnú take horúčavy ako tento rok, vie to byť celkom výzva.
Text a foto: Martin Halász
