Kuba pred Fidelom a po ňom
Prvý raz som Kubu navštívil pred vyše dvadsiatimi rokmi. Lietal som tam pravidelne, no zrazu prišla dlhá pauza a ja som sa tam vrátil až po sedemnástich rokoch. Čo sa tam zmenilo? Oplatí sa ešte stále na Kubu vycestovať?
V najlepšom hoteli Varadera si pýtam desať daiquiri pre seba a kamarátov. Nechceme nič viac, len si po poznávaní ostrova dopriať zaslúžený oddych v luxusnom bare. „Pane, nemáme limetku,“ zaskočí ma barman. Kde inde by ju mali mať, ak nie tu? Objednávku zmením na mojito, to musia spraviť v každom bare. „Pane, nemáme mätu,“ povie barman. Je to možné? Tretí pokus. Pýtam si cuba libre, veď je to iba rum a kola. „Pane, práve teraz nemáme ľad,“ barman tretíkrát odmietne objednávku.
Nakoniec končíme pri čistom rume. Vedel som, že tu bude problém s nedostatkovým tovarom, ale prekvapilo ma, že je to až také zlé. Hľadanie luxusu bude naozaj zaujímavé.
Teleportovali nás do minulého storočia?
Pri ceste z havanského letiska sprievodkyňa Natália víta našich klientov: „To, čím ste prileteli, nie je lietadlo, ale stroj času.“ Veľmi skoro zistím, že má totálnu pravdu.
Pamätám si, ako som pristával prvýkrát v Havane, pilot Air France hlásil, že je tam tridsať stupňov a osem hodín večer. Pomýlil sa. Fidel sa rozhodol, že nebude meniť čas a na Kube bolo o hodinu menej. Chcel sa odlíšiť od ostatných krajín a svoje rozhodnutie odôvodňoval tým, že zmena letného času oberá ekonomiku o veľa devíz. Hovoril o tom počas slávneho príhovoru, ktorý trval päť hodín.
Spomenul v ňom aj čokoládu, do ktorej západniari pridávajú cukor, a teda ničia recipientom zuby, ale aj celkovo zdravie svojich ratolestí. „My Kubánci máme zdravú čokoládu bez cukru.“ Ako môže o zmene času a čokoláde rozprávať päť hodín? Fidel to vedel, ľudia ho milovali. A ak aj nie, tak si ho vážili.
V roku 2024 je tu cukor nedostatkovým tovarom. Ostrov, ktorý bol kedysi najväčším producentom cukru na celom svete, dnes nevie vyrobiť ani čokoládu, ani cukrovinky a dováža ich zo Španielska. Na Kube zúri socializmus so všetkými neduhmi.
Zložité začiatky
Naše začiatky na Kube vôbec neboli ľahké. Kubou sme prechádzali ešte v minulom storočí, tesne po tom, ako sa začala otvárať turistom. Nemohli sme prenajať autobus, lebo nebol. Nedali sa objednať hotely ani sem nebolo možné organizovať zájazdy.
Prvýkrát sme s našimi BUBO klientmi prileteli na Kubu v roku 2002. Itinerár som dohadoval rok dopredu. Už vtedy som chcel ísť do zakázaného mesta Baracoa. Za kompletný okruh ostrovom som zaplatil nemalé peniaze, a to dvakrát. Prečo? Pred príletom sa Fidel Castro vo svojej plnej sile rozhodol, že zruší štátnu kubánsku firmu Horizontes, ktorá ho organizovala. Zrazu, z ničoho nič zmizla firma, zmizli peniaze. Okamžite som kontaktoval nášho nového miestneho partnera, ktorý nám s úsmevom odpovedal: „Nie, nebojte sa, to sa vybaví, len nám musíte zaplatiť ešte raz.“ Už som nemal čo stratiť. Okradli Hiltonovcov aj Bacardiovcov, oni mali väčšie straty a nevzdali to. Tak sa nemôžem vzdať ani ja.
Problémy sa však neskončili a mnoho mojich sprievodcov dostalo do pasu pečiatku persona non grata. Nie, nič vážne neurobili. Iba chceli našim klientom ukázať Kubu cez zážitky – takú, aká naozaj je. Zastavovali sa na poliach s cukrovou trstinou, to bolo zakázané, v dome Vaquera, ktorý im ukazoval, ako sa pestuje tabak a ako sa šúľajú cigary, aj to bolo prísne zakázané.
Slovenské knihy v národnej knižnici v Havane
Na Kubu chodíme už vyše dve desaťročia a oficiálnou cestou od nás Kuba nechcela nikdy nič prijať. Charitu sme nemohli robiť verejne, to bol dôvod, prečo sme sa zamerali na menšie projekty – na podporu škôl či menších podnikateľov.
Spolupráca medzi Kubou a socialistickým Československom bola nadštandardná. S pomocou veľvyslanca so slovenskými koreňmi Davida Paulovicha sa nám podarilo urobiť väčšie veci. Dal nám povolenie na prevoz stoviek kníh. Našim klientom sme balili obrovské kopy slovenskej literatúry. Deťom sme dávali rozprávkové knihy, knihy o Tatrách, aby si vedeli predstaviť, z akej krajiny pochádzajú. V podstate išlo o charitu do národnej knižnice, ktorú oficiálne odovzdal náš sprievodca – skvelý Ivan Strápek.
Aj dnes sa zastavujeme v kubánskych školách, stretávame deti oblečené v rovnošatách ako kedysi u nás iskričky a pionieri. Naši klienti milujú radosť v detských očiach. Ich rodičia im nemôžu kúpiť nič, a tak je naša drobnosť veľkým darom.
Ktoré ostrovy patria medzi svetové topky?
Bez všimného nemáte nič
Ak ste pracovali na Kube ako diplomat dvadsať rokov a potom ste učili na vysokej škole, váš dôchodok bude šesť eur mesačne. Viete si to predstaviť?
Domáci riešia nedostatok príjmu napríklad tak, že si doma v obývačke rozložia nový tovar, ktorý im prišiel od príbuzných z Miami. Tí, ktorí bývajú na prízemí, majú výhodu. Z bytu si urobia malý obchod, v ktorom predávajú pivo či vajcia za euro. Keď si predstavíte taký nízky dôchodok, uvedomíte si, že ho minú naozaj veľmi rýchlo. Musíte si rozmyslieť, či si kúpite šesť pív alebo radšej šesť vajec.
Na Kube nebol nikdy jednoduchý život, bol to neustály boj s nedostatkom. Keď som sem ešte pravidelne lietal, nosil som ženám z cestovnej kancelárie lacné parfumy a ich šéfke oblečenie po synovi, z ktorého vyrástol. Urobil som niečo pre nich a oni potom urobili niečo pre mňa. Zrazu sme mali lepšie hotely. O hviezdičku lepšie. Talianske a nemecké cestovky sa čudovali, prečo BUBO klienti majú najlepšie hotely priamo na brehu mora a oni nie.
Nechápali, ako sme to robili. Slováci si vychutnávali koktaily v rytmoch salsy na pláži a oni ostali vo vnútrozemí. Zvláštne na tom je, že to tak funguje dodnes.
Sme na Varadere v all inclusive hoteli na raňajkách. Neobsluhujú nás, tvrdia, že nemajú soľničku. Vyskúšame starý známy trik, dáme im všimné tridsať centov. A zrazu všetko ide. Bez všimného v hoteli nedostanete ani čistý uterák, ale ak siahnete do vrecka, prinesú vám aj päť čistých uterákov. Rovnako to funguje v bare. Za všimné dve eurá vám barman nájde fľašu v hodnote štyridsať eur.
Havana je stále nádherná, cítiť tu vplyv nadvlády Španielov i americkej mafie. Od čias Fidela sa veľa nezmenilo, len to tu pomaly začína upadať. Na diaľnici stretnete ľudí na bicykli alebo na drožke, ktorú ťahajú kone. Domáci majú autá, ale zohnať benzín je tu problém. Bez dobrých kontaktov si nepomôžete. Ale socializmus mal aj dobrú stránku. Kuba je najvzdelanejším ostrovom Karibiku. Fidel má zásluhu na odstránení rasizmu z ostrova. LGBT komunita tu má väčšie práva v porovnaní s mnohými krajinami vo svete vrátane Slovenska.
Kuba je dnes neuveriteľne lacná
To bol môj poznatok po návrate po sedemnástich rokoch. Dlho som nebol v krajine, v ktorej by bolo tak lacno.
Sme v najlepšom hoteli v Havane a objednávam drinky. V úplnom centre mesta, v bezprostrednej blízkosti Kapitolu platím za pätnásť drinkov pätnásť eur. Vychutnávame si ich na terase národnej kultúrnej pamiatky s výhľadom na celé mesto. Dokonca tu hrá aj živá hudba. Je to až na neuverenie. Kuba nikdy nebola taká lacná ako dnes.
Iný príklad ponúka reštaurácia v Trinidade. Hoci máme v rámci zájazdu all inclusive, chcem sa ísť pozrieť, ako vyzerá reštaurácia mimo turistického dosahu. Na pláži Ancon sa nachádza množstvo rodinných reštaurácií. Čím idem ďalej, tým sú menšie a lacnejšie. Prezerám si jedálny lístok a nestačím sa čudovať. Homár za desať eur. Ak by som bol inde v Karibiku, zaplatil by som zaň minimálne stovku.
Je Kuba bezpečná?
Československu vládli obuvník Gottwald a krajčír Biľak. Na Kube držal moc lekár Che Guevara a právnik Fidel Castro. „Fidel a Che robili revolúciu, lebo bohatstvo bolo podľa nich v spoločnosti rozdelené nerovnomerne. Dnes máme čestne medzi všetkých rovnakým dielom rozdelenú chudobu,“ vysvetľujú mi domáci. A ďalej vtipkujú: „A, Ľubo, vieš, že naši politici sú najhoršími barmanmi? Netušia ani, čo je to cuba libre…“
Kubánci prestali veriť systému a ja dnes cítim anarchiu. Napriek tomu je Kuba zrejme stále najbezpečnejším ostrovom Karibiku. Vďaka ľuďom s veľkým srdcom a úžasnou energiou.
Na začiatku boli výlety na Kubu jasnou cestou proti prúdu a my sme ju predstavili aj zarytým pravičiarom. A tí si ju zamilovali. Ponúkli sme im možnosť vytvoriť si vlastný názor.
3 dni za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky
Prečo je BUBO na Kube super?
Je to preto, že sme začali dávno pred ostatnými. Mali sme odvahu ísť stále ďalej, rozhodnutí neustále sa zlepšovať. Bude nám cťou priblížiť vám tento úžasný ostrov možno už túto zimu. Otvorte si stránku BUBO a pozrite si cestu Cuba Sí.
Text a foto: Ľuboš Fellner / BUBO
