Pohyb nekončí za dverami telocvične

11. februára 2020
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY

Jakub Hučík je učiteľom pohybových zručností. Ako jeden z prvých na Slovensku začal študovať u izraelského učiteľa Ida Portala a v Bratislave vedie pravidelné hodiny inšpirované jeho prístupom k pohybu.

Pohyb je neustálou súčasťou nášho života, a to aj napriek tomu, že dnes o ňom hovoríme ako o veci, na ktorú doslova vyčleňujeme nejakú časť dňa, v horšom prípade týždňa.

Pohyb však nie je len beh, alebo výkon podaný na kurte či v telocvični. Pohyb je aj kráčanie, otáčanie sa pri sedení alebo zdvíhanie sa z kresla. Je to komplexná forma našej existencie a čoraz viac trénerov sa začína sústrediť na pohyb ako na komplexný systém, ktorý by sa nemal špecializovať len na jednu konkrétnu vec, ale na všeobecné precvičenie tela, na zapojenie mysle, na prípravu tela na bežný život, to znamená posilnenie svalov tak, aby sme si nevyvrtli nohy či nenatrhli svaly na kolenách hneď pri prvej príležitosti.

Záujem o špecificky zostavené série pohybových cvikov stále rastie a postupne sa začínajú aj u nás objavovať „pohybové školy“, ktoré prichádzajú s novým konceptom pohybových aktivít, s cvikmi, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať zvláštne či dokonca bizarne, ale ktoré neuveriteľne efektívne precvičia celé telo a sú obrovskou výzvou aj pre našu myseľ. Viac o nových pohybových technikách a filozofii, ktorá sa za nimi skrýva, nám prezradí Jakub Hučík.

Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY

Aká je Tvoja doterajšia pohybová história, čím si sa zaoberal a kam až ťa záujem o pohyb priviedol?

Asi od trinástich rokov som sa venoval hlavne silovému tréningu. Vždy ma bavilo vŕtať sa vo veciach a inak to nebolo ani pri silovom tréningu – čerpal som hlavne z literatúry, inšpiroval ma Poliquin, Verkoshansky, Siff, Tsatsouline a páni z West Side Barbell. Postupne som začal vidieť nedostatky v silovom tréningu a začali ma zaujímať ďalšie smery pohybu
– od silovej gymnastiky a práce s vlastným telom až po meditačné techniky.

S odstupom času môžem povedať, že to, čo ma fascinovalo, boli obrovské možnosti ľudského tela. Zlom v mojom vlastnom prístupe k pohybu nastal, keď som spoznal izraelského učiteľa Ida Portala, od ktorého sa učím už
niekoľko rokov.

Koľko času venuješ pohybu?

Systematickej práci s pohybom v rôznych oblastiach sa venujem denne. Množstvo času závisí od rôznych faktorov, denne je to niekoľko hodín. Súčasný kult tela nahráva šíreniu nových pohybových smerov, trendov a škôl.

Ako si vybrať a nesadnúť na lep rýchlokvaseným trénerom, ktorí sa chcú zviesť na populárnej vlne?

V prvom rade si treba ujasniť, čo očakávate od toho, že budete chodiť niekam na hodiny. Či sa chcete iba odreagovať, schudnúť, vyriešiť nejaký špecifický problém či zranenie, alebo je v tom niečo viac. V závislosti od toho by ste si mali hľadať metódu, ktorá vám pomôže dosiahnuť vytýčené ciele.

To, čo sa snažím robiť ja, je vzdelávanie. Mojím hlavným cieľom je, aby sa ľudia niečo naučili o tom, ako funguje pohyb a ich vlastné telo. Áno, je možné, že pri tom človek schudne, prestane ho niečo bolieť a začne sa cítiť lepšie, ale to všetko považujem len za vedľajší efekt.

MOJÍM HLAVNÝM CIEĽOM JE, ABY SA ĽUDIA NIEČO NAUČILI O TOM, AKO FUNGUJE POHYB A ICH VLASTNÉ TELO.

Čo je vlastne opakom pohybu?

Nečinnosť, vysedávanie pred počítačom alebo ležanie pred televízorom na gauči? Pohyb je jediná forma našej existencie. Absencia pohybu znamená
smrť.

Aj keď človek iba sedí na stoličke, na nejakej úrovni sa stále hýbe – funguje mu trávenie, krvný obeh, myseľ. Evolúcia však človeka nejakým spôsobom formovala. Nielen naše kosti, kĺby, svaly, spojivové tkanivá, orgány, ale aj mozog a nervovú sústavu, pretože sme sa hýbali v rôznych
scenároch – či už kvôli prežitiu alebo kvôli tomu, že pohyb bol súčasťou
kultúry. Myslím si, že je veľmi dôležité v tom pokračovať.

V DNEŠNEJ DOBE JE VEĽMI ĽAHKÉ SKĹZNUŤ DO PASCE, ŽE VŠETKO SA DÁ NAUČIŤ Z INTERNETU. SKUTOČNÁ HODNOTA VŠAK NIE JE INFORMÁCIÁCH, ALE V SÚVISLOSTIACH.

Potom by mal byť prínosom akýkoľvek pohyb alebo by sme si mali vyberať?


Človek začne byť lepší v tom, čomu sa vystaví. Ak niekto strávi celý deň na stoličke, jeho telo sa tomu prispôsobí. Ak sa chceme vyhnúť negatívam sedenia, musíme jednoducho sedieť menej a voliť si viac pohybu vedome. Neexistuje dobrý a zlý pohyb a rovnako neexistuje pohyb stavaný na konkrétneho človeka. Samozrejme, každému pôjde lepšie niečo iné.

Ako často by sme sa mali hýbať? A je to vôbec možné popri pracovnom a rodinnom živote?


Otázkou nie je to, či sa chcete hýbať, ale ako dobre sa hýbete. Ak sa bavíme o systematickej práci, začať môžete už na 20 až 30 minútach denne. Pohyb nie je súbor cvičení. Pohyb je optika, cez ktorú sa dá pozerať na svet. A áno, vždy sa dá hýbať viac, ísť po schodoch namiesto výťahu, sadnúť si na zem
namiesto stoličky a tak ďalej.

Čo je to zdravý pohyb a ako sa mu venovať tak, aby sme sa nikde nepreťažili a súčasne pracovali s celým telom?

To, čo jedného zabije, druhého posunie vpred. Učiteľ je v tomto nenahraditeľný. Je zodpovedný za napredovanie svojich študentov, za to, aby sa nezranili a aby pracovali na prvkoch, ktoré sú zvládnuteľné no zároveň vytvárajú dostatočný stimul pre napredovanie a nie sú príliš jednoduché. To, čo sa očakáva od študenta, je to, že splní svoje zadania a domáce úlohy, teda že sa cvičeniu nevenuje iba so mnou na hodinách, ale aj
sám doma.

Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY


Aké druhy športu odporúčaš alebo naopak zavrhuješ?

Nezavrhujem žiadny šport. Všetko má svoje kladné aj záporné stránky.

Ak si na komplexné pohybové cvičenia netrúfame sami ani na základe videí na internete, kde by sme sa za ním mali vybrať?

V dnešnej dobe je veľmi ľahké skĺznuť do pasce, že všetko sa dá naučiť z internetu. Skutočná hodnota však nie je v informáciách, ktoré dnes naozaj nájdeme všade, ale v súvislostiach, princípoch a dôvodoch, prečo danú vec robíte. Mnoho z uvedených vecí získate iba praxou. Dobrý učiteľ vám tento
proces môže výrazne skrátiť.

Ako si nájsť správneho trénera a priestory?

Ak by ste mali možnosť, určite odporúčam zahraničné semináre Ida Portala. Sú tam materiály na celé roky práce. Po celom svete sa rozrastajú aj pohybové komunity, ktoré vedú Idovi dlhoroční študenti. Na Slovensku zatiaľ takú komunitu nemáme, v Čechách je to projekt Pohyb je život od Petra Růžičku. Ja vediem hodiny v Bratislave a pomaly sa niečo rysuje aj
v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Môžeme sa venovať kvalitným pohybovým cvičeniam aj doma? Aké pomôcky a priestory na to potrebujeme?

Som zástancom minimalizmu. V princípe potrebujete iba kus podlahy a vystačíte si na dlhý čas. Nie je to určite ideálne, no dá sa napredovať aj takto.

S čím najčastejšie cvičíš ty?

Často využívam gymnastické kruhy, hrazdy, tenisové loptičky, jednoduchú drevenú tyč, medicinbaly, občas veľkú činku na drepy a mŕtve ťahy. Najdôležitejším nástrojom je však vlastné telo.

Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY

OTÁZKOU NIE JE TO, ČI SA CHCETE HÝBAŤ, ALE AKO DOBRE SA HÝBETE.

Aká stránka pohybu je podľa teba v súčasnej dobe najzanedbávanejšia?

Najzanedbávanejším je podľa mňa uvoľnenie na všetkých úrovniach. Možno je to dnešnou spoločnosťou, no ľudia majú stále tendenciu tlačiť na pílu, byť lepší a silnejší, dosahovať ciele čo najskôr. Časom sa to niekde odrazí – príde zranenie alebo vyhorenie.

Aká dôležitá je strava? Bez ktorého faktora nie je možné dosiahnuť pokrok vo fyzických aktivitách?

Strava je dôležitá, ale nie som zástancom žiadnej stravovacej dogmy. Preferujem kvalitu nad kvantitou. Najdôležitejší faktor je robiť svoju prácu. Hodiny, stovky a tisíce opakovaní, až kým daná vec nie je v človeku vrytá. Ľudia chcú stále niečo nové, nový prvok, nové cvičenie, skratku. Málokto vydrží pri niečom dostatočne dlho na to, aby dosiahol požadovan úroveň.

Akých najväčších chýb sa dopúšťajú začiatočníci?

Často sa stretávam s nedostatočnou prípravou kĺbov, nedostatočne zvládnutými základmi pre daný pohyb alebo nedostatočnou kompenzáciou. Všetci chcú odmakať tréning a polomŕtvi sa doplaziť domov, no málokto si
potom na hodinu sadne a venuje čas preventívnym drilom alebo riešeniu drobných zranení. A takmer nikto nebude robiť presný opak – meditovať hodinu v tichu a tme, bez pohybu a bez toho, aby zaspal.

Na filozofickej úrovni by som povedal, že je to absencia principiálneho porozumenia a akejsi jasnosti v tom, prečo „to“ cvičím. Tento vhľad, bohužiaľ, chýba aj mnohým dnešným trénerom.

Ako vyzerá tvoja bežná hodina?

Naše hodiny trvajú približne 120 minút a sú rozdelené na niekoľko blokov, v ktorých sa venujeme konkrétnej téme alebo oblasti. Náročnosť jednotlivých prvkov je prispôsobená individuálne. Na niečom pracujeme samostatne, na niečom vo dvojiciach, prípadne v menších skupinkách.

Mám jasno v tom, kam chcem človeka doviesť a chcem, aby v tom mal jasno aj on. Ak niekto splní cieľ, posunieme sa ďalej na náročnejšiu variantu, prípadne daný projekt na čas odložíme a venujeme sa niečomu inému. Nemáme žiadne vekové ani iné obmedzenia.

Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY

Kvalitný učiteľ by mal mať 3 veľmi dôležité schopnosti:

  • Mal by vedieť vysvetliť na teoretickej úrovni danú problematiku tak, aby bola jasná, zrozumiteľná a pochopiteľná aj pre laika.
  • Mal by dokázať ukázať konkrétny prvok alebo schopnosť, uviesť tak teóriu do praxe a ísť príkladom.
  • Mal by byť schopný naučiť – je to dôkaz, že schopnosti, ktoré prezentuje učiteľ, nie sú iba výsledkom dobrej genetiky a talentu, ale že je schopný vytvoriť proces tak, aby sa to dokázal naučiť každý. Preto ak chcete spoznať dobrého učiteľa, pozrite sa na jeho študentov.

Jakub Hučík

Učí pohyb na principiálnej úrovni a využíva pri tom nástroje a techniky z rôznych oblastí.

Pracuje na sile, koordinácií, mobilite, napätí a uvoľnení, rovnováhe, vnímaní rytmu a mnohých ďalších schopnostiach. „Ak sa pozrieme na konkrétne športy alebo disciplíny, väčšinou sa naučíme iba nejakú techniku.

Ako hodiť loptu, ako sa odraziť či dopadnúť. Ja sa pozerám viac do hĺbky. Nezaoberám sa len výkonom a správnym prevedením jediného pohybu potrebného pre daný šport, ale aj napätím a uvoľňovaním na špecifickom
mieste, sekvenciou pohybov, rýchlosťou prevedenia, správnym načasovaním, kompenzačnými pohybmi. Pri cvikoch rozvíjam schopnosti mozgu a nútim ho neustále sa učiť nové veci a zdokonaľovať sa. Hneď ako je
v novom pohybe človek zdatný, posúvam ho ďalej, k novým oblastiam praxe. Je pre mňa dôležité, aby neustále napredoval, no ešte dôležitejšie je, aby rozumel súvislostiam a pochopil, prečo sa danú vec učíme.
www.jakubhucik.com

Text: Hana Moravčíková
Foto: Oli Kováčová PHOTOGRAPHY

1/1
Zavrieť reklamu