Ako to vyzerá na najvzdialenejších ostrovoch sveta?
Úžasné turistické miesta bez obrovského množstva cestovateľov je čoraz ťažšie nájsť. A presne takými sú ostrovy Južná Georgia, Tristan da Cunha či Ascension v Atlantickom oceáne.
Neznáme krásy a cestovateľské klenoty treba hľadať na miestach, kde je náročné sa vôbec dostať. Aké je to ocitnúť sa na najizolovanejších miestach sveta, ktorých krásu si navždy zapamätáte?
Kam vycestovať za najlepšou kávou sveta?
Vysoké Tatry v studenom oceáne
Predstavte si najkrajšiu časť Vysokých Tatier a vyrežte ju nožom. Tento kus chyťte do rúk a vhoďte ho do ľadového Atlantického oceána. To je možné síce len vo fikcii, ale presne takto vyzerá Južná Georgia. Namiesto kamzíkov a svišťov tu však máte milióny tuleňov a tučniakov.
Na Južnej Georgii nenájdete jediný strom, iba zasnežené vrchy, no zato aj 26 endemických cievnatých rastlín, 125 druhov machov, 200 lišajníkov a 50 druhov hríbov. Hniezdi tu 30 druhov vtákov a pol milióna párov tučniakov kráľovských. Na mieste, kde nežije nikto a ktoré nemá letisko. Viete sa sem dostať iba loďou, ostrov nemá žiaden hotel a nemôžete tu prespať.
Aby vás sem vôbec vpustili, musíte prejsť najprísnejšou bio-bezpečnostnou kontrolou, musíte si všetko vydezinfikovať a nemôžete tu doniesť ani špinku. Aj vďaka prehnaným požiadavkám ochranárov sa tu však živočíchom tak darí a vidieť tučniaky na Južnej Georgii je zážitkom na celý život.
„Každá zastávka na Južnej Georgii je zradná a aj keď si poviete, že už nebudete fotiť, tak to nedodržíte. Tučniačiky sú prosto nádherné a smiešne a idú stále bližšie a bližšie. Aj keď máte mať odstup päť metrov a chcete ho dodržať, tak sa vám to nakoniec nepodarí,“ opisuje ostrov najscestovanejší Slovák a šéf cestovnej kancelárie BUBO Ľuboš Fellner.
Najizolovanejší obývaný ostrov
Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Tristan da Cunha v Atlantiku najizolovanejším obývaným ostrovom sveta. Leží približne v polke cesty medzi Kapským Mestom a Rio de Janeiro a patrí pod súostrovie Svätá Helena, a teda Veľkú Britániu. Býva tu asi len 260 ľudí v jedinom meste Edinburgh of the Seven Seas. Tí okrem zemiakov a rýb nič iné ani nejedia.
Cesta sem vyžaduje veľa času, trpezlivosť, plánovanie vopred i nutnú dávku šťastia. Plavíte sa na ostrov z Argentíny dlhé týždne a následne okolo neho krúžite štyri dni. Nie je isté, že sa vylodíte. Málokedy sú na to kvôli vlnám vhodné podmienky. Navyše, prístav je vhodný iba pre rybárske lodičky – je plytký ani nie pol metra.
„Najväčším suvenírom je dostať sa na Tristan da Cunha a aj vystúpiť na breh. Odfotiť sa s ostrovom v pozadí a s tabuľou, ktorá hlása, že ide o najvzdialenejší obývaný ostrov sveta. Potom odporúčam vyjsť nad Edinburgh of the Seven Seas a odfotiť si prístav a celé mestečko z vtáčej perspektívy. Túra trvá asi hodinku,“ radí Fellner.
Atlantické peklo
Najčudnejšie miesto na Zemi, zbytočný ostrov, ale aj okno do vesmíru. Takéto prívlastky dostal Ascension Island. Ostrov ležiaci bližšie pri rovníku ako Svätá Helena je aj pre najscestovanejších ľudí sveta nesmierne ťažko dostupným cestovateľským orieškom.
Ascension bol až do roku 1815 neobývaným vulkanickým ostrovom, dnes si ho Briti držia pre vojenské účely a nemôžete tu vlastniť nehnuteľnosť. Je tu tiež zakázané zomrieť. Cesta expedičnou loďou trvá minimálne mesiac. A dlhoročný priemer vylodenia sa na ostrove je zanedbateľných 20 %.
Okružná cesta po Vanilkových ostrovoch
„Ste naozaj požehnaní, že ste sa sem dostali. Patríte medzi minimum ľudí, ktorým sa to podarilo. Za posledných päť rokov ste druhá loď a tento rok už ďalšiu neočakávame,“ počúval Ľuboš Fellner v apríli, keď na ostrove vystúpil ako vôbec prvý Slovák.
Na ostrove sa nachádza krásna pláž Long Beach, ktorá by sa pokojne mohla uchádzať o miesto medzi 10 najkrajšími plážami sveta. Avšak plávať tu kvôli žralokom nemôžete. Viete ale vystúpiť na vrch Green Mountain či zahrať si golf na najhoršom ihrisku sveta či len tak sa potulovať Georgetownom, ktorý je najčudnejším hlavným mestom sveta.
Viac informácií o unikátnych ostrovoch sa dočítate na webe bubo.sk/blog.
Text: Viktor Háber / BUBO
Foto: archív BUBO