Desať vecí, ktoré vás prekvapia na živote Inuitov
Jedia úplne inú stravu, dokážu odolať najväčším mrazom a v ľade aj bývajú. Inuiti, teda pôvodní obyvatelia arktického severu, sú možno najunikátnejšími ľuďmi sveta.
Polárne dovolenky síce mnohých nelákajú tak ako letné, no prečítajte si tieto dych vyrážajúce fakty o Inuitoch a garantujeme vám, že ich budete chcieť spoznať. Tieto body vznikli po dôkladnom preskúmaní Grónska. Šéf cestovnej kancelárie BUBO Ľuboš Fellner mapuje život Inuitov už desaťročia na vlastnej koži. A prináša šokujúce poznatky.
Fakt: Eskimák je urážlivé slovo
Slovo Eskimák totiž znamená v preklade „pojedač surového mäsa“. Aj preto píšeme o Inuitoch. Je však pravdou, že aj dnes jedia Inuiti mäso a tuk z rôznych lovených druhov – tuleňov, veľrýb, karibu, rýb, kreviet a pod. Mäso zajedajú mäsom a nechápu, ako môže zvyšok sveta jesť k mäsu niečo iné ako napríklad vodnatý šalát či mľandravú zeleninu.
Fakt: Lovia stovky tuleňov ročne, ale…
Jeden Inuit dnes musí ročne uloviť viac ako 100 tuleňov, aby nakŕmil svorku psov, ktorú má. Jeho psy musia jesť každý druhý deň, aby boli v zime silné. Ešte väčšou zaujímavosťou však je, že tuleňov či iné zvery nelovia „do zásoby“. Ďalšiu idú loviť až po tom, čo tú prvú zjedia.
Fakt: Do práce si idú iba po výplatu
Pracovná morálka Inuitov je skrátka iná a čo-to naznačuje už lov – takto je to aj s výplatou. Opäť idú do práce až vtedy, keď všetky peniaze minú. Obvykle na alkohol, ktorý je čoraz rozšírenejší napríklad aj v Grónsku. Viaceré firmy preto dávajú výplatu podľa dňa narodenia, aby bol vždy niekto v práci. Inak by museli firmy po výplate zatvárať.
Fakt: O všetko sa delia
Inuit, ktorý je úspešný, je svojou komunitou považovaný za toho, ktorý sa dostatočne nerozdelil. Podľa tisícročných tradícií sa majú Inuiti deliť o všetko (najmä úlovky) s celou komunitou. Taktiež neprijímajú rozkazy. Inuitovi nemôžete povedať, že má prísť v danú hodinu do práce, ale pekne sa ho spýtať, kedy by sa mu ráčilo dôjsť.
Fakt: Nik nie je lepší ako ten druhý
Ľuboš Fellner si zaspomínal na úsmevný príbeh. Nový učiteľ z Dánska vybral v Grónsku dvoch chlapcov a povedal im, nech si rozdelia družstvá na futbal. Nič sa však nedialo. Dvom inuitským chlapcom bolo blbé deliť si spolužiakov na základe kvality. Takto by vedeli, že tí, ktorých si nevybrali, či vybrali ako posledných, sú horší. U Inuitov priam neakceptovateľný prehrešok.
Fakt: Sú lídrami príkladom
Inuiti majú vo zvyku nezasahovať do života iných, čo ale okrem iného znamená, že od domácich dostanete minimum informácií. Oni sa pozrú na oblohu a vedia, že príde búrka, avšak vás s tým neoboznámia. Prečo? Lebo vás nechcú uraziť, že vy to neviete. Lovec vás nechá, aby ste ho nasledovali a nepovie nič o možnom nebezpečenstve. Vedie však kvalitne.
Fakt: Pohostia vás svojou ženou?
Hovorí sa, že inuitským zvykom bolo ponúknuť pocestnému teplo, jedlo a ženu. V tak vzdialených a izolovaných komunitách viackrát nie je na výber iné, než zobrať si za partnera bratranca/sesternicu, ba dokonca sestru/brata. Pokiaľ nie je s kým iným mať deti, je osvieženie genómu (DNA) vítané.
Fakt: Otvorené rozprávanie sa o sexe
Starší tu otvorene učia mladých sexu tak, ako hádzať oštepom. Pokiaľ sa Inuitom narodí dieťa v mimomanželskom vzťahu, nie je to žiaden hendikep a svadba nie je povinnosť. Ak sa dieťa narodí príliš mladému dievčaťu, dieťa vychovajú starí rodičia. Komunitám sa však darí a napríklad v kanadskom Nunavute je miera narodenia detí 161,3 na tisíc žien. V Kanade celkovo len 38,2.
Fakt: Bez emócií
Čo sa týka výchovy, trojročné dieťa už na verejnosti nemôže prejaviť smútok ani hnev. My, západná spoločnosť, sme presvedčení, že pocity majú ísť von a hnev nás odbremení od vnútornej záťaže. Inuiti si, naopak, myslia, že hnev nakazí celé spoločenstvo a urobí ho slabším.
Fakt: Najviac samovrážd
Inuiti majú skutočne najväčšiu mieru samovrážd na svete a u mužov je to až neuveriteľných 75 samovrážd na 100 000 obyvateľov. Každoročne. Ich život je extrémne ťažký a nie každý to zvládne.
Vládkyne oceánov
Viac zaujímavých faktov sa dočítate v blogu Inuiti a ich život. Pokiaľ ich chcete spoznať, kliknite na bubo.sk.
Text: Viktor Háber / BUBO
Foto: Archív BUBO