Neprestajne prezeráme sociálne siete, aj keď si uvedomujeme, že nám preto život preteká pomedzi prsty? Prečo sa nevieme krotiť, aj keď vieme, že všetko treba robiť s mierou?

Toto naše kompulzívne konanie je zvyčajne reakciou na pocit ,nedostatku‘,“ píše vo svojej knihe odborník na ľudskú myseľ Michael Easter. Stačí nám na to len malý „spúšťač“ prostredníctvom reklamy, sociálnych médií, správ alebo keď si sused kúpi nové nablýskané auto.

Aký nedostatok! poviete si. Ak by sme posunuli ručičku hodín pár storočí alebo až tisícročí dozadu, zistili by sme, že ako ľudstvo máme všetkého nadbytok – potravy (najmä slanej, mastnej a sladkej), majetku (naše byty a domy sú prepchaté vecami, ktoré sme kúpili online), informácií (svoju dávku dostávame neustále cez internet), prostriedkov na zlepšenie nálady (drogy a všakovakú zábavu) aj vplyvu (prostredníctvom sociálnych sietí). „Napriek tomu stále myslíme a konáme tak, akoby sme nemali dosť. Ten skoro dvojkilový zväzok nervov v našej lebke neprestajne zachytáva spúšťače nedostatku a tlačí nás do ešte väčšej spotreby,“ vysvetľuje M. Easter.

Časová úzkosť
Máte pocit, že ste neprestajne v časovom sklze a nič nestíhate. To je len ilúzia. Vďaka tomu, že žijeme dlhšie a mení sa spôsob práce, máme v skutočnosti viac času ako kedykoľvek predtým. Život sme si však prepchali toľkými nutkavými aktivitami, činnosťami, ktoré „treba urobiť“, že sa konštantne cítime pod tlakom.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

23. augusta 2024

Tip na knihu: Ako čítať zo stromov (Tristan Gooley)

Uspokojiť sa s menej

Podľa neho sú závislosti, obezita, úzkosť, chronické choroby, dlhy, ničenie životného prostredia, politické spory či vojny výsledkom našej neskrotnej túžby mať stále viac. Zlé návyky nám brania zlepšiť si fyzické a duševné zdravie. Ak nedokážeme byť spokojní, nemôžeme naplno rozvinúť svoj potenciál. A pritom je riešenie až detsky jednoduché – uspokojiť sa s menej – pracovať menej, chcieť menej, kupovať menej.

Prečo to nefunguje? V ľudskom mozgu sa menej rovná zle, horšie a neproduktívne. Keď uvažujeme o úbytku, zvyčajne o ňom uvažujeme len v negatívnom zmysle. Riešenie tohto problému hľadal spisovateľ Michael Easter preto na tých najnevšednejších miestach – na obežnej dráhe, v buthanských kláštoroch, kasíne na okraji Mohavskej púšte v Las Vegas aj v nebezpečnom Bagdade, kde prekvitá obchod s drogami.

Čo je to slučka nedostatku?

Keď náš mozog začne reagovať na spúšťače – a to môžu byť veľmi pútavé aktivity, uviazneme v správaní, ktoré sa nazýva „slučka nedostatku“. Núti nás konať v rýchlom slede za sebou, môže to byť od hazardných hier cez prejedanie až po nárazové sledovanie seriálov, nadmerné nakupovanie či nárazové pitie. Táto slučka sa skladá z troch častí: príležitosti, nepredvídateľnej odmeny a rýchleho opakovania.

Príležitosť môžeme vnímať ako niečo, čo môžeme získať, ak podstúpime riziko. Najviac dopamínu sa vyplavuje, keď nevieme, či odmenu dostaneme. Nepredvídateľné odmeny nás vťahujú do víru napätia. Je vzrušujúce, keď neviete, kedy a koľko vyhráte. Výsledok môže byť nič alebo vám môže zmeniť život. Keď vám víťazstvo (napríklad v kasíne) unikne len o vlások, je odmenou sama o sebe, aj keď nič nevyhráte, a posmelí vás, aby ste hrali ďalej a rýchlejšie. „Takto sa z nás stávajú stroje na zisk a konzum,“ píše M. Easter.

Sme z toho chorí

Do „slučky nedostatku“ nás tlačí dopamín. Je spojený so všetkým zábavným, čo robíme. Sex, drogy a hazardné hry spôsobujú záplavu dopamínu v mozgu. Samotný dopamín z nás však ešte nerobí závislákov. Uvoľňuje sa v mozgu pri procese očakávania niečoho príjemného, nie keď sa toho skutočne dočkáme. To majú na starosti iné látky.

V skutočnosti sa nenašiel žiadny presvedčivý dôkaz, že vďaka neustálej túžbe mať všetkého viac sa máme lepšie. Práve naopak, nasledovanie tejto vrodenej túžby spôsobuje, že mnohí z nás sú zjavne, ale i skryte chorí a nešťastní.

Moderné problémy však podľa vedcov nevyrieši žiadna nová diéta ani cvičenie, meditácia, mediálny detox ani kúzelné upratovanie podľa Marie Kondo. „Nastavenie mysle na nedostatok sa vyskytuje aj u bohatých a zabezpečených ľudí. Náš nenásytný mozog nemá mieru a je pre nás ťažké uvedomiť si, že menej je niekedy viac!“ vysvetľuje Easter.

Zmena a trvalé uspokojenie podľa neho nespočíva v zmierení, že budeme mať menej, ale v pochopení,
kedy máme dosť. Nie priveľa. Nie primálo. Ale tak akurát. „Kedysi naše prežitie záviselo od silnej vôle žiť. Človek si inak váži život, keď oň môže kedykoľvek prísť,“ píše Michael Easter. Dnes to už neplatí.

Dnes sa sťažujeme na triviálne veci alebo mrháme svojím časom. „Moderná slučka nás tlačí do krátkodobých zážitkov na úkor dlhodobých úspechov, rastu a zmyslu. Ponúka krátkodobý únik od problémov, ktoré nám sama spôsobuje.“ Ako z toho von? Podľa neho treba začať podstupovať malé riziká v každodennom živote.

Hľadať dobrodružstvo a zážitky, ktoré budujú nadhľad. Spraviť nepríjemné rozhodnutia, ktoré si vynútia vôľu žiť. Presmerovať slučku nedostatku na slučku hojnosti – vyraziť osamote do sveta, zdolávať prekážky, nájsť si hobby, objavovať v sebe.

„Na zlepšenie života treba znášať krátkodobé príkoria. Náš nenásytný mozog sa tomu prirodzene bude brániť, nechce sa mu ísť ťažšou cestou. My si však oveľa viac ako krátkodobé potešenie ceníme veci, na ktorých sme museli pracovať tvrdšie a dlhšie,“ uzatvára známy autor a publicista.

Tip na knihu: Nenásytný mozog (Michael Easter)

V knihe z VYDAVATEĽSTVA TATRAN sa dozviete, ako sa samota dá premeniť na dokonalé šťastie, naštartovať zvedavosť, kde sa rodí závislosť a ako sa dá skrotiť túžba mať stále viac. Pomôže vám rozpoznať skryté spúšťače, ktoré vo vás vyvolávajú nespokojnosť, a poradí vám, ako sa uspokojiť s menej a byť šťastní.

Viac informácií o knihe sa dozviete na webovej stránke Vydavateľstva TATRAN.

Text: RELAX
Foto: Shutterstock, Vydavateľstvo Tatran