Dogdancerka Viki Obetková: “Sebavedomý pes sa nebojí robiť chyby.”
Láska k psom ju sprevádza od detstva. Dnes je Viki Obetková úspešná dogdancerka, ktorá vo svojich jedinečných vystúpeniach spája tri oblasti – umenie, šport a psychológiu.
V septembri ste sa stali majsterkou Európy v disciplíne dogdance. Čo je to za súťaž?
Dogdance je tanec so psom, často sa interpretuje ako sled dopredu naučených správaní, ktoré pes so psovodom vykonávajú počas hudby. Psovod dáva psovi nenápadné signály, aby mohol pohybmi vyjadriť hudbu. A tak vzniká dojem, že pes so psovodom skutočne tancuje.
Súťažný dogdancing sa delí na dve hlavné divízie: freestyle a heelwork to music. Posudzuje sa podľa konkrétnych kritérií. V skutočnosti ide o jeden z najsubjektívnejších psích športov. Nemeria sa čas, prevedenie cvikov nie je presne dané, môžete si zvoliť vlastnú hudbu, vlastný kostým, vymyslieť vlastné cviky.
Kto potom vyhrá?
Rozhodcovia by mali byť skúsení a znalí v oblasti psích plemien a ich špecifiká by mali zohľadniť pri hodnotení, a tiež by mali ovládať základy komunikácie so psom. Je to náročná práca. Na posúdenie všetkých aspektov majú rozhodcovia len pár minút – ich príprava si vyžaduje tréning, dobrú pamäť, hudobný sluch a všeobecný rozhľad v tanci aj v kynológii.
Ako ste sa k tejto disciplíne dostali?
Dogdancing som videla prvýkrát na videu ešte v časoch, keď neexistoval Facebook a videá sa preposielali e-mailami. Také video prišlo e-mailom mamke, ktorá mi ho ukázala, a viem, že to znie ako klišé, ale v tej chvíli som cítila motýle v bruchu. Skrátka som vedela, že toto je smer, ktorým sa chcem vydať. Ten pocit bol taký silný, že ho mám v pamäti dodnes.
Ako prebieha tréningový proces?
Trénujem podľa nálady a podľa toho, koľko času nám zostáva do súťaže. Niekedy trikrát denne, inokedy raz za tri týždne. Počas tréningu sa sústredím na dôslednosť a zrozumiteľnosť. Keď pes rozumie, vykoná povel a pocíti úspech. Každým jedným úspechom sa stáva sebaistejším. Sebavedomý pes sa nebojí robiť chyby, pretože chyby sú cestou k rýchlejšiemu pochopeniu. Snažím sa, aby sa môj pes pokaždom tréningu cítil ako najlepší pes na svete.
Aké vlastnosti by mal mať pes na to, aby bol úspešný v dogdance?
Najväčšia výhoda je prirodzená ochota psa spolupracovať s človekom. Táto vlastnosť je kľúčová a skúsení dogdanceri si preto svojich psíkov dôkladne vyberajú.
U psíka je dôležitá aj kondícia, od jeho zdravotného stavu závisí kvalita jeho výkonu. Svoje psíky vnímam ako vrcholových športovcov a snažím sa im dopriať len to najlepšie. Navštevujú fyzioterapeuta, chodia na masáže a pravidelne relaxujú. Kladiem veľký dôraz na ich stravu aj preto, aby ich svaly rýchlo regenerovali po výkone. Kŕmim ich pečenými granulami Sundaypets a tie využívam aj ako pamlsky.
Pamätáte si svoje prvé vystúpenie v dogdance? Aké to bolo?
Bolo to jedno veľké fiasko. Mala som šestnásť rokov a môj psík mal akurát rok. Svoju borderku Classy som nevedela na ploche ani privolať, nieto po nej chcieť aspoň jeden cvik. Cítila som sa bezmocne, no nevzdala som sa. Napokon som ju privolala a odtancovali sme celú zostavu.
Po vystúpení som sa zrútila, nebola som na takú možnosť pripravená. Tento zážitok vo mne odštartoval silnú traumu – strach zo zlyhania, ktorý sa so mnou niesol roky.
Váš aktuálny úspech svedčí o tom, že ste to nevzdali.
Najväčším úspechom bolo pre mňa prekonať strach zo zlyhania. Dogdancing je aj akousi sebarozvojovou cestou, na ktorej spoznávam samu seba. Na súťažiach sa dostávam pod silný stres a tlak, pritom sa však musím udržiavať v pokoji, inak so mnou pes nespolupracuje. Úspech je pre mňa aj to, keď odídeme zo súťažnej plochy s pocitom, že sme si to užili a sme pyšní jeden na druhého.
Aké sú vaše plány a sny vo vašej dogdance kariére?
Chcela by som každým jedným štartom ukazovať ľuďom, aký je môj príbeh. Chcela by som im sprostredkovať taký istý zážitok, aký som pocítila ja, keď som dogdance po prvýkrát videla na videu. No mojím konkrétnym dlhodobým snom je zatancovať si na výstave psov Cruft’s.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí by sa chceli venovať dogdance, ale nevedia, kde začať?
Moja babka vždy hovorí, že ak neviete, kde začať, začnite od stredu. Spravte prvú vec, ktorá vám napadne v súvislosti s dogdancingom. Ja som psíky od začiatku učila rôzne triky a rovno som šla na súťaž. Záujemcom ale odporúčam prísť sa najprv pozrieť na súťaž alebo osloviť tanečné tímy. Veľa dogdancerov ponúka tréningy pre verejnosť.
Text: Eva Fačková
Foto: Kristína Kunclová, Natali Brodská, archív Viki Obetkovej, Alexandra Vavrová
