Grossglocknerská vysokohorská cesta. Najvyššia a najdesivejšia cesta cez Rakúsko, ktorú treba raz za život zažiť.
Pripútajte sa a užite si nezabudnuteľnú jazdu po tejto vrcholovej horskej ceste – ale dajte si pozor na kozy.
Európa sa pýši ikonickými cestami, od pobrežných ciest Côte d´Azur až po špičkové cesty v Amalfi. Ale ako horská cesta medzi nimi víťazí Grossglockerská vysokohorská cesta. Kľukatí sa 50 kilometrov cez národný park Hohe Tauern, a je to tak tá najvyššia a najdesivejšia jazda v Rakúsku.
Skôr ako cestu pripomína horskú dráhu: náhle mení smer, prudko klesá a krúti sa. Obtáča sa okolo kopcov a vrhá sa do tunelov. Hmla, kamene a bojovné horské kozy sú tu na dennom poriadku. Od novembra do apríla, kedy ju pokrýva niekoľkometrová vrstva snehu, je cesta uzavretá. Aj v lete je však počasie nepredvídateľné: jedna časť môže byť ovinutá závojom mrakov, zatiaľ čo iná sa kúpe v slnečnom svite.
Pre väčšinu ľudí je to cesta, ktorú podniknú raz za život, ale správca parku Konrad Mariacher po nej jazdí do práce denne. Býva v meste Heiligenblut, kde sa kedysi ťažilo zlato a kde sa nachádza južná brána cesty. Jazdil po nej za nepriaznivého počasia, ale aj jeho dokáže prekvapiť.
Základná turistická výbava. Bez tohto do hôr určite nechoďte.
„Cesta má svoju hlavu,“ hovorí, keď parkuje svoj truck na vyhliadke pri ceste, kde sa otvára výhľad na 8-kilometrový ľadovec Pasterze. Pod ním sa v údolí rozprestiera planina plná roztrieštených kameňov a šedého ľadu. „Keď prídu mraky, zákruty vyzerajú jedna ako druhá, takže musíte dávať pozor. Ale skutočné nebezpečenstvo predstavuje scenéria. Každý rok z cesty zíde mnoho áut, pretože šoféri venujú viac pozornosti výhľadu ako asfaltu.“
Pozrie sa hore na dlhé zákruty, ktoré vedú k Hochtoru, horskému priesmyku ktorý sa používal už pred obdobím Rímskej ríše. Cesta vedie ďalej až k Edelweissspitze, kde panoráma zahŕňa viac než 30 vrcholov vyšších ako 3000 m vrátane samotného veľkého Grossglockneru. So svojimi 3789 m je to najvyššia hora Rakúska a cesta je pomenovaná podľa neho.
Cesta samotná bola nápadom skupiny podnikateľov, ktorí v 30. rokoch 20. storočia chceli zarobiť na novej záľube – cestovaní autom. V prepočte na naše peniaze mala stavba stáť viac ako 55 miliónov eur, a tak sa zdalo, že je to uletený projekt, ale dnes mýtnymi bránami každoročne prejde okolo 900 000 ľudí.
Pri dnešnom rannom výstupe na Edelweissspitze visí nad horou závoj mrakov a zakrýva všetko okrem najbližšej zákruty a predných reflektorov auta. Grossglocknerské šero ale netrvá dlho. Ako sa cesta preplieta hore, počasie sa znenazdania mení. Hmla redne a rozpúšťa sa. Na kraji cesty sa objavia žlté pastviny. Na vzdialenej strane tunelu Hochtor sa cesta prehupne cez posledný hrebeň a na horizonte sa rysuje reťazec vrcholkov ako vojaci v pozore na hradnom cimburí. Objaví sa samotná hora Grossglockner, ľadový vrchol týčiaci sa nad strieborným mrakom.
Ticho náhle preruší rachot motorov pripomínajúci streľbu z dela a okolo presviští skupinka motorkárov v koženom oblečení. Na Grossglocknerskej ceste sú to prví motoristi toho dňa, ale isto nebudú poslední.
Zimná zábava v ÖTSCHER:REICHU! Nezabudnuteľné zimné dni v horách regiónu Mostviertel
Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock
