Kde je fyzický limit človeka?
Profesionálni športovci aj amatérski nadšenci posúvajú hranice ľudskej výdrže a výkonu už po celé stáročia. ako ďaleko však môžu zájsť?
Ľudia sa vždy snažili posúvať hranice svojho fyzického výkonu − od prvého maratónu až po úžasný čas Usaina Bolta 9,58 sekundy na 100 metrov. Svoj fyzický výkon chceme jednoducho neustále vylepšovať. Po stáročia sme sa snažili lepšie porozumieť cvičeniu, tréningovému režimu a životnému štýlu a (i)legálne zlepšovať svoju rýchlosť a výdrž.
Keďže športová veda je relatívne nový fenomén, už tradične máme sklon myslieť si, že zlepšená výživa a výkony sú unikátnym produktom moderného myslenia. Avšak už športovci súťažiaci na starovekých olympijských hrách zlepšovali svoje výkony aj pomocou jedla (predovšetkým mäsa), aj keď treba povedať, že si zároveň mysleli, že im k lepšiemu výkonu pomôže aj pitie vína.
Niekedy môže byť dobrý športový výkon výsledkom nezvyčajných fyzických daností. Elitný diaľkový bežec Dean Karnazes odbehne obrovské vzdialenosti preto, lebo sa zdá, že jeho telo vie rozptýliť nahromadenú kyselinu mliečnu, čo by iných športovcov zastavilo.
To však neznamená, že výborný výkon nie je pre športovca obrovskou fyzickou a mentálnou výzvou. Po tom, ako Dean Karnazes dosiahol svoj cieľ a odbehol 50 maratónov za 50 dní, povedal novinárom: „Tak strašne to bolí a telo vám hovorí STOP, ale vy napriek tomu tieto signály dokážete ignorovať a prinútite sa ísť ďalej.“
Hranica možností
Existujú limity, ktoré môžu byť dosiahnuté? Vedci si myslia, že áno. Napríklad pri 100-metrovej trati si Dr. Mark Denny zo Stanfordovej univerzity myslí, že rýchlostná hranica, akú môže ľudské telo na túto vzdialenosť dosiahnuť, je ďalších 11 stotín sekundy, ktorými by sa vylepšil rekord Usaina Bolta, a športovec by teda dosiahol čas 9,47 s.
Zlepšené výkony predpovedali viaceré štúdie, ale mnohé využívali priame vyvodzovanie. Ešte v roku 2008 publikoval Dr. Denny prácu, v ktorej tvrdil, že 100 metrov je možné odbehnúť najrýchlejšie za 10,55 s – vychádzal pritom z logistickej výkonnostnej krivky.
Denny analyzoval výkony od roku 1900 a našiel osnovu v tvare S, ktorá skutočne dáva zmysel – plochý začiatok, po ktorom nasleduje dramatické zlepšenie výkonu športovca a nakoniec ustálenie výkonu, keď športovec opakuje svoje výborné výkony.
Samozrejme, 100-metrový šprint sú veľmi rýchle a intenzívne preteky. Ak sú však vzdialenosti a časy väčšie, ako napríklad pri cyklistických pretekoch na dlhú trať, existujú väčšie možnosti na zlepšenie.
Hovoriť by sa tiež dalo o tom, kedy sa stanoví nový svetový rekord na 800 metrov, ktorý by porazil latku, ktorú stanovil na olympiáde v Londýne David Rudisha časom 1:40:91. Týmto časom prekonal Rudisha 31-ročný rekord bežca Seba Coea (1:41:73) ešte z roku 1981.
Zdá sa, že rekordy budú potrebovať istý čas na prekonanie, či už pôjde o bežeckú dráhu, velodróm, cestné preteky, horské, alebo vodné športy. Prekonané však určite budú.
Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
