Zimný beh: Ako zostať v suchu a teple?
Beh patrí aj v rekreačnej forme medzi aeróbne aktivity, čomu by mal zodpovedať výber oblečenia s cieľom nezmrznúť, ani sa neuvariť.
Ako na telo vplýva dlhodobé sedenie? A ako vie telu pomôcť beh?
Fyzioterapeut Matej Knoll z Moverall nám poskytol svoj fyzioterapeutický pohľad na beh v kombinácii so sedavým spôsobom života.
Prečo je dôležité venovať pozornosť pohybu po dni strávenom posediačky?
Cvičenie prináša telu (a mysli) veľa benefitov a pomáha telu vracať sa do normálu. Pohyb je totiž pre telo aj z evolučného hľadiska prirodzený a sedenie narúša jeho základné nastavenie. Keď sa cielenejšie hýbeme a posilňujeme jednotlivé partie, telo je menej náchylné na úrazy a dokáže nás aj v náročnejších chvíľach lepšie podržať.
Čo sa deje so svalmi počas dlhodobého sedenia?
Telo sa dlhodobému sedeniu prispôsobuje – niektoré svaly sa postupne skracujú, iné oslabujú. Takáto svalová nerovnováha časom mení držanie tela, čo ovplyvňuje kvalitu pohybu a môže viesť k rôznym bolestiam. Aj preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako vyvážiť sedavý spôsob života, či už pohybom počas dňa, pravidelným cvičením, alebo úpravou pracovného prostredia.
Ako sedavé zamestnanie ovplyvňuje bežcov?
Dlhodobé sedenie skracuje ohýbače bedrového kĺbu (tzv. flexory), ktoré sú počas sedenia v skrátenej polohe. Keď sú tieto svaly stuhnuté a neelastické, obmedzujú rozsah pohybu v bedrách – konkrétne schopnosť nohy úplne sa vystierať dozadu.
Pri behu sa to prejaví najmä vo fáze odrazu, keď sa má noha plynulo vystrieť. Skrátené flexory tomu bránia, čím vzniká neefektívny pohybový vzor. To môže časom viesť k preťaženiu dolných končatín, bolestiam kolena alebo driekovej chrbtice.

Je z hľadiska zdravého pohybu lepšie behať ráno alebo večer?
Závisí to od potrieb a možností konkrétneho človeka. Neexistuje jedna správna odpoveď. Niekomu vyhovuje ísť si zabehať ráno a mať to za sebou, iný radšej behá večer. Obidve možnosti sú úplne v poriadku.
Nezáleží na tom, kedy beháte. Dôležité je venovať čas príprave. Pred behom by mala byť samozrejmosťou aktivácia svalov pomocou dynamickej rozcvičky, po behu zasa statický strečing. Práve tieto návyky pomáhajú predchádzať zraneniam a zlepšujú celkový výkon.
Dokážeme rozcvičkou predísť bežným bežeckým zraneniam?
Rozcvička je určite jedným z nástrojov, ako predchádzať zraneniam, no sama o sebe nemusí stačiť. Mnohé bolesti totiž súvisia s dlhodobo nesprávnou technikou behu alebo nesprávnym držaním tela, čo nevyrieši ani tá najlepšia rozcvička.
Z vlastnej skúsenosti viem, že mnoho bežcov nie je ochotných ukrojiť si z času na tréning pár minút na rozcvičenie a strečing. A pritom práve krátka, ale cielená aktivácia svalov pred behom výrazne pomáha nielen pri prevencii zranení, ale aj pri zlepšení samotného výkonu.
Ako nám telo naznačí, že s ním niečo nie je v poriadku?
Hlavná kontrolka je bolesť. Ide o jasný signál, že čosi nie je v poriadku. Môže ísť o akútny úraz, no častokrát sa bolesť objaví „z ničoho nič“. Vtedy býva príčinou dlhodobé preťaženie alebo nesprávne zaťaženie pohybového aparátu.
Ďalším signálom, že telo niečo nezvláda optimálne, môže byť aj postupne sa objavujúca asymetria v držaní tela alebo v pohybe.
Dokážu psy odhaliť choroby ľudí?

Mgr. Matej Knoll je fyzioterapeut pôsobiaci v centre Moverall, ktoré sa zameriava na individuálnu starostlivosť o pohybový aparát od diagnostiky cez prevenciu až po rehabilitáciu bolestivých stavov. V rámci ambulantnej praxe pracuje s profesionálnymi aj rekreačnými športovcami, ale aj s klientmi trpiacimi ťažkosťami spôsobenými nesprávnym držaním tela a sedavým životným štýlom.
Text: Running
Foto: Shutterstock, archív M. K.