5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť

1. Toxické plyny

Keď v roku 1783 vybuchla islandská sopka Laki, síru chrlila do atmosféry vyše 8 mesiacov. Niekoľko obyvateľov Islandu zahynulo priamo pod prúdiacou lávou, no erupcia mala aj ďalšie tragické dôsledky.

Kyslé dažde zničili úrodu a obrovské množstvo fluorovodíka, ktoré sa uvoľnilo do ovzdušia, otrávilo ľudí aj zvieratá. V dôsledku erupcie zomrelo okolo 8 000 ľudí.

Oxid siričitý sa vzdušnými prúdmi rozšíril ponad Európu, Čínu a Rusko a cez Aljašku a severnú Kanadu aj do Ameriky. V dôsledku vdýchnutia jedovatých plynov zahynuli v Európe tisícky ľudí – len na Britských ostrovoch zomrelo odhadom 23 000 ľudí.

Vedci z Univerzity v Leedse odhadujú, že podobná explózia by dnes v Európe zabila 142 000 ľudí.

2. Globálne ochladenie

Po výbuchu sopky Laki nasledovala v rokoch 1783-84 taká chladná zima, že v jej dôsledku zomrelo na Britských ostrovoch takmer 8 000 ľudí. Siričité častice v ovzduší ovplyvnili životné podmienky v Európe do takej miery, až to viedlo k špekuláciám, že to prispelo k Francúzskej revolúcii v roku 1789.

V iných prípadoch sopečnej aktivity sa ochladenie prejavuje globálne. Erupcia sopky Tambora v roku 1815 – najväčšia za posledných 10 000 rokov – nielenže spôsobila smrť 70 000 ľudí, ale vypustila do atmosféry častice síry, ktoré spôsobili ďalšie ochladenie o približne 0,5 °C.

Severná Amerika a Európa zažili rok bez leta a bez úrody. V Novom Anglicku na severovýchode USA v júli a v auguste snežilo.

3. Skvapalnenie

Keď je zem nasiaknutá vodou a dôjde k zemetraseniu, pôda sa zmení na kašu. Je to proces, ktorý sa nazýva skvapalnenie. Tento stav dramaticky znižuje schopnosť pôdy poskytovať oporu základom budov. Okrem iného spôsobil aj zničenie prístavu v Port-au-Prince na Haiti v roku 2010.

Často, no nie vždy, sa takéto skvapalnenie objaví v blízkosti zlomu, kde sú seizmické vlny najvýraznejšie. Avšak vulkanický ostrov, ktorý vznikol v roku 2013 počas zemetrasenia s magnitúdou 7,7 stupňa pri južnom pobreží Pakistanu, bol od epicentra vzdialený niekoľko stoviek kilometrov.

Geológovia sa domnievajú, že ostrov s rozmermi 176 x 160 m vznikol kombináciou skvapalnenia a pôsobenia metánu. Ten sa uvoľnil z blata a piesku, ktoré sa nachádzajú na pobreží.

4. Zosuvy pôdy

Ak sa nachádzate v oblasti s nestálymi geologickými podmienkami, to posledné, čoho by ste sa mali obávať, sú počiatočné otrasy. Mimoriadne silné zemetrasenia môžu spustiť ďalšie reakcie a niektoré z nich sú oveľa smrteľnejšie ako samotné zemetrasenie.

Najznámejším prejavom sú cunami – obrovské vlny, ktoré sú zvyčajne vyvolané zemetrasením pod vodnou hladinou a ktoré ohrozujú predovšetkým pobrežné mestá. Cunami v Indickom oceáne si v roku 2004 vyžiadalo 230 000 obetí naprieč krajinami južnej Ázie. Avšak ani vnútrozemie alebo podhorské oblasti nie sú celkom v bezpečí.

Seizmická činnosť môže spustiť masívne zosuvy pôdy alebo lavíny, ktoré vedia pochovať celé dediny alebo mestá. V roku 2013 zahynulo v čínskej provincii Gansu v dôsledku obrovských zosuvov pôdy 100 ľudí. Zosuvy pôdy spôsobilo zemetrasenie so silou 6,6 stupňa.

5. Choroby prenášané vzduchom

Tornáda zvyčajne zabíjajú svojou surovou silou, keď predmety zdvihnuté do vzduchu dopadnú na ľudí. Tieto predmety však so sebou prinášajú aj infekcie. V roku 2011 sa mestečkom Joplin v Missouri prehnalo tornádo široké 1,2 km. Bola to búrka kategórie EF5 a vietor presahoval rýchlosť 320 km/h.

Zahynulo 158 ľudí, ďalších takmer 1 000 ľudí sa zranilo. Takmer tucet ľudí ochorel na zygomykózu, ktorá sa im dostala na pokožku z pôdy. Táto vzácna infekcia je síce väčšinou liečiteľná, no jej liečba je veľmi náročná. Používajú sa pri nej silné antimykotické lieky a poškodenú kožu je nutné odstrániť.

Táto choroba vtedy spôsobila najmenej tri úmrtia.

---

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock