Z čoho pramenia obavy?
Čo určuje naše obavy a ako na ne reagujeme, sa vyvíja počas celého života. Strach je obranný mechanizmus organizmu, môže však byť aj naučený sledovaním druhých, získaný skúsenosťami alebo vštepený rodičmi a učiteľmi.
Keď prehodnotíte svoj vzťah k strachu, nadbytočný stres a obavy spojené s týmto stavom sa zredukujú, čím sa zároveň zníži aj riziko toho, že vôbec vzniknú.
Z čoho pramenia obavy
Falošný strach pramení skôr z myšlienok a predstáv hororových scenárov ako z prirodzených reakcií na niečo naozaj hrozivé. Tento strach sa prejavuje ako znepokojivý a stiesnený pocit, ktorý sa dostaví vždy, keď zvažujete veľké rozhodnutie, zmenu alebo si len v hlave premietate možnosti a následky vášho konania.
Falošný strach vás môže emočne a dokonca aj fyzicky paralyzovať a zabrániť vám spraviť prvý krok k zmene. Napríklad vám bráni, aby ste sa konečne naučili poriadne jazdiť na bicykli, lebo si v hlave premietate, čo všetko sa vám môže stať, a už vopred predpokladáte, že to aj tak nikdy nezvládnete.
Strach vás prinúti zotrvať v situácii, s ktorou nie ste spokojní, len preto, že takto máte pocit bezpečia. Treba si uvedomiť, že strachu sa nedá zbaviť lusknutím prstov, ale ak ho trochu rozanalyzujete, môžete s ním aspoň začať pracovať. Niekedy viete jasne určiť, odkiaľ strach pochádza (ak ste v minulosti spadli z bicykla), no môže byť spôsobený aj obavami, že zlyháte, zraníte sa alebo niečo stratíte.
Pôvod takýchto obáv tkvie v detstve, keď vám povedali, že by ste niečo nemali robiť, lebo si ublížite, nemáte na to silu, výšku, krásu, zručnosť alebo talent. A tak ste to radšej ani neskúsili.
Každá situácia, z ktorej máte obavy, sa dá riešiť, ak sa s ňou najprv zmierite a potom ju zmeníte. Ak nevládzete, hlavne si to priznajte a začnite trénovať. Jednoduché.
Jedenásť spôsobov, ako podporiť kreativitu
Reakcia na vizuálny podnet
Strach je prirodzená a rýchla reakcia na bezprostredne hroziace nebezpečenstvo. Ako príklad zo sveta cyklistiky si predstavte, že prídete k strmému zrázu alebo spoza zákruty vybehne auto či pes. Okamžite stuhnete, naskočí vám husia koža alebo vás zaleje studený pot.
Keď zbadáte hroziace nebezpečenstvo, oči vyšlú signál do amygdaly, emočného centra mozgu, ktoré sa postará o to, aby adrenalínové žľazy vylúčili stresové hormóny, ktoré pripravujú telo na možný útek alebo boj. Potom sa vám zrýchli dýchanie, rozbúcha srdce, rozšíria sa zreničky a pamäť sa snaží všetko si zapamätať, aby ste sa podobnej situácii dokázali v budúcnosti vyhnúť.
Bez tohto naozajstného strachu by človek neprežil, pretože by nemal žiadny pud sebazáchovy. Strach ako obranný mechanizmus má teda na človeka pozitívny vplyv, hoci nie vždy býva príjemný. V živote však často zažívame iný druh strachu.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock
