Aquarius je posledný podmorský biotop na svete v prevádzke – akási stanica v hĺbke mora. Akvanautom stačí splniť jedinú požiadavku: keď zamieria dole do Aquariusu, ktorý sa nachádza jedenásť kilometrov od brehu, musia tam zostať týždeň a pol, kým sa misia neskončí. Potom absolvujú sedemnásťhodinovú dekompresiu, počas ktorej sa im tlak v tele vyrovná a plynný dusík sa bezpečne rozptýli.

Prišiel som sem v mene výskumu, aby som zistil, čo títo vedci získajú, keď strávia desať dní života v ekvivalente ponoreného karavanu. Navyše sa ešte neviem voľne potápať, a tak je to jediná cesta, ako okúsiť zážitkový prístup k podmorskému výskumu. Pred niekoľkými rokmi istý lekár na návšteve Aquariusu predviedol, čo by sa stalo akvanautom, ak by ich chytila klaustrofóbia a zdúchli by bez dekompresie. Ponoril sa dolu a odobral krv akvanautovi, ktorý akurát končil dlhú misiu, dal ju do skúmavky a vybral sa naspäť na hladinu. Kým sa tam lekár dostal, krv bublala tak prudko, že zo skúmavky vystrelila gumovú zátku.

„Predstav si, čo by to urobilo s tvojou hlavou,“ povie Rosser vykopávajúc spod stola svoje pohodlné čierne topánky. Vyhliadka bublajúcej krvi je len jednou z nepríjemností života v podvodnej oceľovej škatuli. Ani s naplno pustenou klimatizáciou tam dole nič riadne nevyschne. Preto sú akvanauti v Aquariuse zvyčajne polonahí. Vo všadeprítomnej sedemdesiat- až stopercentnej vlhkosti sa nekontrolovateľne šíria infekcie. Rovnako aj pleseň a bolesti uši. Niektorí potápači ustavične zadúšajúco kašlú.

„Dva milióny rokov dejín ľudstva, dvetisíc rokov vedeckých experimentov, niekoľko stoviek rokov dobrodružstiev v hlbokom mori, stotisíc absolventov štúdia morskej biológie asme preskúmali len zlomok oceánov. Iste, ľudia sa občas dostali hlboko, no videli vlastne niečo?“ Na túto otázku sa snaží odpovedať James Nestor vo svojej novej knihe Hĺbka.

Dvadsaťsedemročný Austrálčan Lloyd Godson sa v roku 2007 pokúsil stráviť mesiac päť metrov pod hladinou v sebestačnej kapsule Biosub. Napokon ho neodohnala osamelosť, ale vlhkosť. V Biosube bola do niekoľkých dní stopercentná vlhkosť, z plafónu kvapkala voda a Godsonovo oblečenie bolo premočené a plesnivelo. Krútila sa mu hlava, bolo mu na odpadnutie, panikáril a mal paranoju. Nevydržal ani dva týždne. Posádky Aquariusu vydržia v podobných podmienkach nanajvýš sedemnásť dní. Ak vás v Aquariuse nedorazí vlhkosť, tak možno tlak. Na kapsulu ustavične tlačí stodvanásť ton vody. Aby neprenikla dnu, biotop musí byť vysoko natlakovaný – tlak v hĺbke zhruba dvadsať metrov pod hladinou je približne dvaapolnásobne väčší než na povrchu. Keď ste vnútri Aquariusu, máte opačný pocit ako vo výške štyritisíc metrov. Z vrecúšok s lupienkami sa stanú placky. Chlieb zhutnie a stvrdne. Variť sa dá len pomocou horúcej vody a mikrovlnky a väčšinu pokrmov tvoria vákuovo balené potraviny ako na stanovačke. Potápač z podpornej posádky na hladine doručil pred rokmi akvanautom vo vzduchotesnej nádobe citrónový koláč s bielkovou penou. Kým ho otvorili, pod tlakom sa sploštil na tenkú vrstvu bieložltej hmoty.

Mohlo by vás zaujímať

Duševné zdravie

5. apríla 2025

Na čo nezabudnúť pri komunikácii na internete 

Aquarius je pod ustavičným dohľadom. Mikrofóny nahrávajú rozhovory v každej miestnosti. Zaznamenáva sa každý pohyb, gesto a činnosť. Počítač každých niekoľko sekúnd kontroluje tlak vzduchu, teplotu, vlhkosť a hladiny oxidu uhličitého a kyslíka. Ventily sa kontrolujú každú hodinu. Aj najmenšie prerušenie systému by mohlo spustiť dominový efekt, ktorý by viedol k zaplaveniu obytnej komory a okamžitému utopeniu akvanautov. Úlohou Rossera a ostatných manažérov je zabezpečiť, aby sa tak nestalo. Zatiaľ robia dobru prácu. Za posledné dve desaťročia sa v Aquariuse uskutočnilo vyše 115 misií a došlo len k jednému úmrtiu, ktoré spôsobila porucha potápačského prístroja s uzavretým okruhom a nemalo nič spoločné so samotným laboratóriom.

No členovia tímu Aquariusu mali namále už viackrát. Počas hurikánu v roku 1994 sa vznietil generátor, čo si vyžiadalo evakuáciu akvanautov do päťmetrových vĺn ihneď po dekompresii. Iná búrka o štyri roky neskôr s vetrom s rýchlosťou vyše stodesať kilometrov za hodinu vytrhla Aquarius zo základov a takmer ho zničila. V roku 2005 sa more rozbúrilo natoľko, že kapsulu ťažkú dvestosedemdesiat ton ťahalo niekoľko metrov po dne. Nebezpečenstvo, stiesnené priestory, spánok na tenkých poschodových posteliach, jedenie roztlačených zemiakových lupienkov a polonahé vysedávanie vo vlhkom prostredí sú však pre akvanautov nízkou cenou za neobmedzený prístup k prvým šiestim poschodiam oceánu, ktoré hĺbkoví výskumníci nazývajú fotická zóna.

„Čitateľ by si nemohol priať lepšieho sprievodcu… Hĺbka je fascinujúca, náučná a vzrušujúca kniha a stavím sa, že vás minimálne donúti skúsiť, na ako dlho dokážete zadržať dych.“ – Wall Street Journal

Knihu vydalo Vydavateľstvo Tatran a dostupná je aj na ich webovej stránke.

Text: Zázračná planéta
Foto: Vydavateľstvo Tatran