Samota vs osamelosť: 5 kľúčových rozdielov
Samotu a osamelosť vnímame často ako slová s rovnakým významom. Medzi nimi sú však zásadné rozdiely. Toto je päť z nich.
V našej spoločnosti má slovo samota často negatívne konotácie. Ale tráviť čas so sebou samým neznamená automaticky byť osamelý.
Je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi týmito dvoma termínmi. Jeden totiž vie byť veľmi prínosný, zatiaľ čo druhý môže byť spúšťačom depresie.
V 90. rokoch minulého storočia sledovali vedci veľrybu plávajúcu cez Tichý oceán. Spievala so zvukovou frekvenciou vyššou ako ktorýkoľvek iný druh veľrýb. Frekvencia 52 Hz bola tesne nad najnižším tónom. Médiá ju vtedy označili za najosamelejšie zviera na svete. Na veľrybie volanie totiž nikto neodpovedal.
Z osamelosti sa stalo stigmatizované slovo. Niečo zlé, čo nikto nechce zažiť. Byť sám bolo synonymum smútku. Nikto nechcel priznať, že sa tak cíti. Toto vnímanie podporujeme aj pri výchove našich detí, ktoré posielame za trest do ich izieb, aby boli samy.
Rovnako sa na dospelých ľudí bez detí či partnera pozerá automaticky s ľútosťou. Samota nás desí. Slová samota aj osamelosť používame zameniteľne, pretože ich vnímame ako rovnaký stav. Niekto, kto trávi čas sám, musí byť prirodzene osamelý. Ale nie je to tak.
Ak by sme to mali povedať v skratke, osamelosť je byť sám a necítiť sa dobre. Je to pocit. Osamelosť je negatívny stav poznačený pocitom izolácie. Človek vníma, že mu niečo chýba. Je možné byť s ľuďmi a stále sa cítiť osamelo, to je tá najtrpkejšia forma osamelosti. Samota je byť sám a spokojný.
Je to voľba. Zažiť samotu znamená cítiť sa pokojne a šťastne, keď trávite čas sami so sebou. Je to pozitívny stav spojenia so samým sebou. Samota je žiaduca, stav osamelosti už menej. Napriek tomu, že tieto termíny predstavujú dve rôzne veci, predsa len spolu súvisia. Ak zvládnete samotu, už sa nikdy nebudete cítiť osamelí.

Od písania listov cez posielanie telegramov až po telefóny a mobily. Ľudia mali vždy potrebu komunikovať. Cieľom všetkých týchto vynálezov bolo zblížiť nás. Dnes sme dosiahli vrchol prepojenosti. Môžeme sa spojiť s ľuďmi z celého sveta jedným tlačidlom na mobile. V priebehu sekundy, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Nikdy nebolo ľahšie byť spojený. Tak prečo štatistiky uvádzajú, že sme sa nikdy necítili takí osamelí? Znamená to, že technológie, ktoré nás majú spájať, nás izolujú?
Nie je to také jednoduché. V skutočnosti naša osamelosť do značnej miery nesúvisí s tým, čo sa deje okolo nás. Osamelosť je vnútorný stav. Môžete byť obklopená ľuďmi, ležať v posteli vedľa svojho partnera, byť na párty alebo v kancelárii a stále sa cítiť osamelo. Na druhej strane, môžete byť sama, kilometre vzdialená od akéhokoľvek ľudského kontaktu, a stále sa cítiť radostne spojená so svetom.
Chcete reštartovať svoj život? Položte si týchto 10 otázok
Z čoho pramení náš strach zo samoty? Prečo aj pri umývaní zubov scrolujeme na sociálnych sieťach, či na prechádzke počúvame podcast? Náš strach zo samoty je v skutočnosti strach z nudy, alebo z toho, že by sme museli venovať pozornosť našim pocitom. Akoby sme už zabudli jednoducho byť v prítomnosti. Stále cítime nutkanie niečo robiť. Internet sa stal naším najlepším priateľom.
Ponúka správy, vedomosti, hudbu, zábavu, nakupovanie, vzťahy, a dokonca aj sex. Čo si ale často neuvedomujeme, zároveň podnecuje závisť, mätie naše potreby a priority, znecitlivuje nás voči násiliu a utrpeniu a vytváraním falošného pocitu prepojenosti upevňuje povrchné vzťahy na úkor skutočných priateľstiev.
Nedovolíme si nudiť sa, lebo sa bojíme, kam nás táto nuda zavedie. Čo nám naskočí v mysliach, ak budeme sami v tichu? Spoločnosť sa akoby čoraz viac kĺže po povrchu. Chceme sa baviť, vnútorná introspekcia nás desí. Preto sa neustále rozptyľujeme činnosťami, prácou, inými ľuďmi, aby sme prehlušili to, čo sa v nás deje a vyhli sa samote.
A napriek tomu, že je trendy hovoriť také veci ako Spoznaj sám seba a Šťastie prichádza zvnútra, nikto nás neučí, aké je dôležité tráviť chvíle so sebou samým, ako byť sám so sebou. Odmalička učíme deti fungovať v skupinách, ako malé ich vodíme do herní. Ale neučíme ich schopnosti byť sám a spokojný. Oslavujeme sebaúctu, ale stigmatizujeme trávenie času s osobou, ktorú by sme mali poznať a ktorú by sme mali mať najradšej: so sebou. Skutočnú samotu je v modernom svete takmer nemožné zažiť.
Skúsme sa pozrieť na veľrybu, spomínanú na začiatku tohto článku, inými očami. Čo keď nebola osamelá? Práve naopak. Bola taká silná, že dokázala prežiť celé desaťročia úplne sama. Čo keby dieťa vnímalo „trest“ byť poslaný do izby ako odmenu? Veď môže ísť do svojej izby, byť samo a robiť si, čo sa mu páči! Štatisticky by len veľmi málo ľudí zvládlo žiť v úplnej samote.
Z pohľadu histórie išlo zväčša o svätcov a mysliteľov, ktorí chvíle ticha využívali na meditácie a hľadanie odpovedí. V bežnom živote však nejde o úplné odpútanie od ostatných a život na samote. Stačí, ak si doprajete každý deň aspoň chvíľu samoty. Jediný spôsob, ako prekonať obavu zo samoty je čeliť jej.
Na začiatku si skúste vyhradiť 10 minút denne ako čas, keď budete sedieť sama so sebou. Možno budete najskôr nesvoja, bude vás chytať panika, po niekoľkých minútach sa začnete ošívať a v mysli vám začne naskakovať zoznam úloh, ktorý treba spraviť. Po čase si však na tento rituál zvyknete a uvidíte, že vám prinesie vnútorné upokojenie, ale aj nové nápady a nový pohľad na váš život.

Nič nerobiť, len byť sama so sebou, sa môže zdať ako nuda. Táto nuda vie byť veľmi produktívna. Samota totiž vplýva na kreativitu. V tichu uvidíte veci také, aké sú, začnú sa odlupovať vrstvy, ktoré bežne prehliadate. Svet sa stáva bohatším.
V nerobení ničoho je veľká sila. Nechať sa strhnúť svojou nudou bude spočiatku nepríjemné. Našťastie pre nás bude samota vždy voľbou, nie stálou existenciou, pretože ľudia sa rodia do spoločnosti. Treba však povedať, že samota nie je o vyhýbaní sa kontaktu s inými ľuďmi.
Samota je o nájdení rovnováhy vo vnútri. Aby ste sa cítili pohodlne vo vlastnej koži a zblížili sa s vašou vlastnou mysľou. Samota je priestor, kde sa kreatívna myseľ môže prejaviť, pretože keď sa dokážete odpútať od požiadaviek iných ľudí a sveta okolo vás, zrazu uvoľníte mentálny priestor, aby ste sa mohli sústrediť na veci, ktoré ste podvedome v návale povinností odsúvali. Samota nám umožňuje klásť si otázky, vyhodnocovať naše rozhodnutia, možnosti, budúcnosť.
Päť najčastejších mýtov o dlhovekosti
Ľudia sú prirodzene spoločenské tvory. Väčšinu času trávime v skupinách, či už rodinných, pracovných alebo priateľských. Napriek tomu, že sme obklopení ľuďmi, v nás však v posledných rokoch stúpa pocit osamelosti. Tým, že začnete aktívne vyhľadávať čas pre seba, nájdete väčšiu vnútornú rovnováhu.
Pre introvertov to je jednoduchšie, ale aj extroverti potrebujú istú dávku samoty. Samota nám umožňuje zistiť, že sme viac ako len súčet našich reakcií na iných ľudí. Vaša chvíľa samoty môže mať rôzne podoby.
Môžete ísť na dlhú prechádzku do prírody, zavrieť sa na chvíľu len s papierom a perom, alebo len tak sedieť na lavičke a pozerať na oblohu.
Akokoľvek sa rozhodnete, naučí vás to stať sa lepším pozorovateľom svojho života. Naše podvedomie si vyžaduje samotu na spracovanie a rozlúštenie problémov. Tým, že nás samota oslobodzuje od rozptyľovania a vplyvov, umožňuje nám, aby sme sa znovu spojili so sebou samým, ujasnili si svoju identitu a čo má pre nás zmysel. Keď sme medzi mnohými, žijeme tak, ako žijú oni, prispôsobujeme sa väčšine a zabúdame na seba.

Ako sme už vyššie spomenuli, medzi samotou a osamelosťou je veľký rozdiel. A zatiaľ čo samota pomáha nájsť vnútorný balans, osamelosť spôsobuje presný opak. Dôkazom je nárast duševných chorôb po pandémii.
Vedci dokonca hovoria o epidémii osamelosti. Obmedzenia stretávania spôsobili oddelenie od ľudí a spoločenských aktivít, ktoré dávajú nášmu životu zmysel. To bolo obzvlášť ťažké pre tých, ktorí boli zvyknutí na bohatý spoločenský život. V čase zatvorenej krajiny zrazu nevedeli, čo robiť a u mnohých sa objavili psychické problémy.
Osamelosť totiž vie byť bolestivá. Je to rizikový faktor vplývajúci na duševné zdravie. Môže byť spúšťačom depresie, užívania návykových látok a samovrážd. Osamelí ľudia majú tiež dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie Alzheimerova choroba.
Stav chronickej osamelosti môže vyvolať nepriaznivé fyziologické reakcie, ako sú zvýšená produkcia stresových hormónov, poruchy spánku a oslabená imunita. Osamelí ľudia konzumujú viac jedla a alkoholu a menej cvičia a spia. Osamelosť je takzvaná sociálna bolesť. Tak ako fyzická bolesť signalizuje zranenie, osamelosť signalizuje sociálnu izoláciu a stimuluje nás k hľadaniu sociálnych väzieb.
Samota vs osamelosť: 5 kľúčových rozdielov
Nie každý je schopný samoty a pre mnohých bude samota vždy len trpká osamelosť. Inak samotu zvládajú mladí ľudia cítiaci potrebu zapojiť sa do spoločnosti, inak starší. Aby ste pocítili jej pozitívne účinky, nemusíte sa zmeniť na samotárku alebo pustovníčku.
Doprajte si denne zopár minút samoty. Dajte jej šancu, aby ste v nej našli vnútorné bohatstvo, ktoré sa vo vás skrýva. Užívajte si vlastnú spoločnosť a možno zistíte, že samota môže byť vašou priateľ kou.
Text: Jana Vrbová / RELAX
Foto: Shutterstock