Ste ambivert? Tieto 3 znaky tomu nasvedčujú
Konáte raz ako introvert a inokedy ako extrovert? Potom ste pravdepodobne ambivert. Túto skupinu tvoria až dve tretiny ľudí na svete.
Dostaňte svoje emócie pod kontrolu. Toto je 5 základných prístupov
V prvom rade si musíme uvedomiť, že často skutočne nemáme pod kontrolou nič okrem seba samých.
00:00
00:00
V čom spočíva najzásadnejší rozdiel medzi tými, ktorí podľahli negatívnym myšlienkam, a tými, ktorí dokážu riešiť svoje problémy a s vypätím sa húževnato a zároveň pokojne vyrovnávajú? Kľúčový je prístup.
Prístup č.1: Sústreďte sa na to, čo dokážete ovplyvniť, nie na to, čo ovplyvniť nedokážete
Otrokom negatívnych a úzkostných myšlienok sa stávame vtedy, keď sa cítime bezmocní. Máme pocit, že sa nám to, čo sa okolo nás deje, vymyká spod kontroly. Prehliadame možnosti, ktoré máme vo svojich rukách. Upíname sa na to, čo nás stresuje, ale nedokážeme s tým nič urobiť.
A čím viac sa sústreďujeme na to, čo nedokážeme o vplyvniť, tým menej toho aj v skutočnosti ovplyvniť dokážeme. Ak raz niečo nie je možné, je dôležité si to priznať a nemrhať na to cennú energiu, ktorú by sme mohli využiť inak.
Mohlo by vás zaujímať
Toto sú najnovšie svetové wellness trendy. Skúsili ste niektoré z nich?
Prístup č.2: Sústreďte sa na to, čo dokážete, nie na to, čo nedokážete
Pre úzkostné a prílišné premýšľanie je typické, že je založené na obavách typu Čo ak…, na spomienkach a domnienkach. Máte pocit, ako keby ste len pasívne sledovali, čo sa okolo vás deje a rozmýšľali o tom, pri čom si neuvedomujete, že to môžete aktívne ovplyvniť? Moci stresujúcich myšlienok často podliehame preto, lebo sa bojíme niečo urobiť. Alebo si nechceme priznať, že by sme mohli, ba dokonca mali.
Premýšľanie je výnimočná schopnosť, ale len v tom prípade, ak nás povzbudzuje ku konkrétnym krokom. Robiť niečo bez toho, aby sme si to premysleli, je prejavom hlúposti. Premýšľanie bez toho, aby sme myšlienky pretavili do činov, je prejavom úzkosti.
Prístup č.3: Sústreďte sa na to, čo máte, nie na to, čo nemáte
Týmto spôsobom môžete zmeniť spôsob vnímania životných situácií tak, že ich budete vidieť v pozitívnejšom svetle. Nebudeme vás nútiť do toxickej pozitivity. Ale uvažujte: V čom sa vám darí? Za čo všetko môžete byť vďační? Uvedomte si, čo všetko máte, a tešte sa z toho. Každý deň môžete prísť na jednu špecifickú vec. Buďte veľmi konkrétni.
Vďačnosť je opakom stresu a úzkosti. Pokúste sa týmto spôsobom vedome obrátiť pozornosť na veci a situácie, ktoré vás v tejto chvíli netrápia a nespôsobujú vám ťažkosti. Ak si budete pripomínať všetko, čo máte, môže to zmierniť negatívny vplyv problémov, ktoré sa v budúcnosti objavia.
Prístup č. 4: Sústreďte sa na prítomnosť, nie na minulosť a budúcnosť
Úzkosť nehľadí na čas. Môžeme čeliť úzkosti z minulosti, z toho, čo sa deje v danom okamihu, alebo nás vystresuje nejasná budúcnosť. Dôležité je uvedomiť si, že vedomá pozornosť a konkrétne kroky sú otázkou prítomnosti. Ak sa sústredíte na to, čo je tu a teraz, pomôže vám to obmedziť prílišné premýšľanie.
Nechcete predsa patriť k ľuďom, ktorí oplakávajú niečo, čo sa už dávno skončilo, a pritom si vôbec neuvedomujú, že im takýto prístup bráni užívať si prítomné chvíle a využívať nové možnosti.
Prístup č. 5: Sústreďte sa na to, čo potrebujete, nie na to, čo chcete
Otrokom stresujúcich a úzkostných myšlienok sa môžeme stať napríklad vtedy, keď nesprávne odhadneme, čo je pre naše šťastie a duševnú pohodu nevyhnutné. Keď sa sústredíte na to, čo potrebujete, a nie na to, čo chcete, naučíte sa určiť si priority, aby ste sa venovali tomu najdôležitejšiemu. Vďaka tomu budete odolnejší voči zmenám, ťažkostiam, sklamaniam, ktoré síce nikdy nie sú príjemné, ale neznamenajú koniec sveta.
Ak viete rozoznať, čo „len“ chcete, ale nepotrebujete, ľahšie sa zmierite s tým, keď to nezískate alebo nedosiahnete a nebude vás to brzdiť v tom, aby ste sa pohli ďalej.
Mohlo by vás zaujímať
Akú hudbu počúvať pri športe?
Nepodceňujte príznaky
Niekedy nie je jednoduché priznať si, že niektoré situácie alebo udalosti nevieme dostať z hlavy. Ľudia, ktoré príliš veľa premýšľajú, väčšinou dokážu sami seba úspešne presvedčiť, že to, z čoho majú práve obavy, je najdôležitejšie na svete, až kým nezačnú mať obavy z niečoho ďalšieho. Znie to síce banálne a mohli by sme nad tým mávnuť rukou, ale treba mať na pamäti, že hoci samotné nadmerné premýšľanie nie je duševná porucha, môže byť prejavom depresie, úzkostí, alebo dokonca porúch príjmu potravy.
Mohlo by vás zaujímať
Čo vy a vianočné filmy? Vyskúšajte druhú časť nášho filmového kvízu
Text: Alexandra Kárperová / RELAX
Foto: Shutterstock
1/1
