Bude to skvelé!
Veríte, že ak sa niečo môže pokaziť, aj sa to pokazí? Je načase vyskúšať aj inú životnú filozofiu a nevidieť za každým rohom bubáka.
Poznáte to, pokladníčka v supermarkete sa vás spýta, či nepotrebujete ďalšiu igelitku. Len pokrútite hlavou. Načo by ste vyhadzovali ďalších desať centov a prispievali k zamoreniu planéty plastmi a potlačíte v taške mlieko v škatuli. Len čo vyjdete pred supermarket a spravíte pár krokov, igelitka sa roztrhne a nákup vám bez varovania padá rovno na chodník. „Typické! To som vedela!“ počujete hlas vo vašej hlave, zatiaľ čo zo zeme zbierate banány, chlieb a poloprázdnu škatuľu s mliekom, ktorú môžete tak akurát vyhodiť do smetí.
Dnes je Deň duševného zdravia. Prinášame vám osem tipov na to, ako sa preventívne starať o to svoje
Ale naozaj ste to mohli vedieť? Naozaj ste mali rátať s najhoršou verziou, že sa taška pretrhne a mlieko sa vyleje? Pravdepodobne ste to povedali, lebo veríte, že náš svet je plný najrozličnejších Murphyho zákonov a veci fungujú na princípe zákona schválnosti.
Možno ste tak ako väčšina ľudí vyrastali v presvedčení, že je lepšie rátať s najhorším, aby vás v živote len tak niečo nezaskočilo.
Postavte sa k tomu ako čínsky farmár
Nepáči sa vám tento pesimistický obraz? Myšlienka, že za každú peknú chvíľu musíte zaplatiť? Naozaj platí, že nové topánky nás musia odrať, z jedla, ktoré nám chutí, priberieme a ak sa budeme v piatok smiať, budeme v nedeľu plakať?
Albert Einstein vraj poznamenal, že najdôležitejšie je rozhodnúť sa, či budeme veriť tomu, že vesmír je priateľský alebo nie. Ale aby ste to pochopili správne, neznamená to, že vždy dostanete to, po čom túžite. Musíte veriť, že dostanete vždy to, čo potrebujete.
Je to ako s tým čínskym farmárom, ktorý žije so svojím synom a jedného dňa sa mu stratí kôň. Farmár len pokrčí ramenami: „Je to dobré alebo zlé? Ktovie?“ Na druhý deň má farmár v ohrade dvadsať koní, ktoré so sebou priviedol zatúlaný žrebec. A zasa si povie: „Je to dobré alebo zlé? Ktovie?“
Jeho syn jedného z nich chce na ďalší deň skrotiť, ale zlomí si nohu. Vďaka tomuto nešťastiu ho však neodvedie armáda, a tak to pokračuje ďalej. „Čínsky farmár“ ilustruje, že nie vždy sme schopní vidieť zo správnej perspektívy udalosti, ktoré sa práve dejú.
Rozlúčiť sa s presvedčeniami a paradigmami, ktoré pokladáme za pravdu a vyrastali sme v nich celé detstvo (alebo ich máme v génoch), nie je vždy jednoduché. Vytvorte si napríklad zoznam vecí, za ktoré ste vďační. Mal by mať aspoň 10 až 20 položiek. Možno budete prekvapení, koľko vecí, ktoré sa vám zdali byť „zlé“, skončí na tomto zozname.
Mozog nehľadá pravdu
Očakávanie negatívnych výsledkov nám ale nerobí dobre. Existuje časť nášho mozgu nazývaná rektikulárny aktivačný systém (RAS), ktorá filtruje miliardy bitov dát, ktorými sme každý deň bombardovaní podľa pokynov, ktoré vychádzajú z našich presvedčení.
RAS sa vždy snaží dokázať, že naše presvedčenia sú pravdivé, preto hľadá dôkazy, ktoré nás v našich názoroch utvrdzujú, namiesto toho, aby sa ich snažil spochybňovať. Ide o selektívne zhromažďovanie dôkazov, aby sa očakávania stali skutočnosťou bez ohľadu na to, či sú pravdivé alebo nie.
Ak veríte Murphyho zákonom, budete zaplavení dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že má pravdu, a naopak. Krása je však v tom, že presvedčenie je len myšlienka, o ktorej premýšľame znova a znova, takže keď si to uvedomíme, môžeme ho zmeniť, vytvoriť si nové presvedčenie a začať zbierať údaje, aby sme ho potvrdili.
Nájdite si vlastnú filozofiu
Ale prečo naši rodičia tak radi hovorili predovšetkým negatívne veci? Že na štátny sviatok bude určite pršať, že vždy môže byť ešte horšie alebo že ak sa nepoponáhľame, určite zmeškáme? Pravdepodobne sa nás týmto spôsobom snažili ochrániť.
Existujú však aj iné dôvody, prečo to ľudia robia. Ak veríme, že nech robíme čokoľvek, vesmír pracuje proti nám, môžeme za svoje zlyhania obviňovať iných ľudí a vonkajšie sily. Nešťastní, chorí alebo osamelí môžeme na seba strhávať viac pozornosti, než keby nám život začal vychádzať. A niekedy sme tak dlho na vojnovej ceste, že sa stáva naším obrazom, a možno sa radšej budeme držať istej biedy, ako by sme sa natiahli po neistom šťastí.
Nikde však nie je napísané, že presvedčenia našich rodičov, ktoré sa na nás v detstve „nalepili“, nemôžeme v dospelosti zmeniť a nájsť si nové (iné), ktoré budú viac vyhovovať životnej filozofii, ktorú sme si zvolili. Iste, nie každý tak urobí a niekedy to ide naozaj pomaly, ale možno vnútorne cítite, že tento postoj nie je v poriadku.
Cesta hrdinov SNP je výzva, akých je na Slovenku len málo. Poznáš 15 zaujímavostí tejto trasy?
Možno by stačilo, keby ste začali preformulovávať slová, ktorými sa vám prihovára vnútorný hlas. Najdôležitejšie je všimnúť si to a akonáhle tak urobíte, zistíte, ako nelogicky znie Murphyho: „Všetko, čo sa dobre začína, končí sa zle. Všetko, čo sa začína zle, končí sa ešte horšie.“ Zasa ste si vzdychli, že to tak mnohokrát v skutočnom živote chodí?
Ale prečo by sa to malo skončiť zle? Spochybnite toto tvrdenie a prestaňte mu venovať pozornosť. Ak sa vyberiete na piknik a začne pršať, nemusí to byť typické! A vôbec, prečo by to malo byť nešťastie? Možno stačí len chvíľu počkať, kým opäť vyjde slnko.
V podstate za to ani nemôžeme
Máme to v génoch. V minulosti sme sa museli naučiť prežiť vo voľnej prírode. Na rozdiel od iných šeliem sme nemali hrubé kožuchy alebo ostré tesáky, a tak nám chýbala akákoľvek fyzická výhoda. Mali (a máme) sme však mozog, ktorý dokáže rýchlo identifikovať problémy a vyriešiť ich. Náš mozog sa zameriava na hľadanie negatív, snaží sa nájsť akúkoľvek malú odchýlku, ktorá by mohla spôsobiť problém, a vďaka tomu náš druh zostal nažive.
Všetko dobre dopadne
Ak veríte, že sa v živote stávajú zlé veci a svet sa vás snaží „zraziť na kolená“, budete neustále sklamaní, budete prichádzať o príležitosti, radosť, zmysel a lásku. Ak to nie je dôvod na pozorovanie svojich vnútorných monológov, potom už asi nič.
Za čo však vymeniť tieto mantry? Zabudnite na „to som vedela“, „to je typické“ alebo „to sa muselo stať“. Osvojte si „nevadí“ a „som si istý, že sa to už nezopakuje“. Inak povedané, vymeňte zúfalstvo za nádej. Musíte veriť, že máte vplyv na svoj život. Ak veríme, že je všetko okolo nás pevne dané, nemáme nádej a nemôžeme robiť zmeny. ň
Takže, ako si tak budete vykračovať s banánmi a chlebom pod pazuchou, ktorý sa predtým váľal na chodníku, povedzte si: „Čo už, stalo sa,“ a možno vám bude aj trochu do smiechu.
Koučka Silvia Langermann: “Úspech si vytvárame sami.”
Ukazuje sa, že veriť, že veci môžu dobre dopadnúť, alebo zájsť ešte ďalej a na každú situáciu vo svojom živote hľadieť ako na pozitívne sprisahanie (lebo čo ak vesmír skutočne pracuje vo váš prospech?) je veľmi prospešné.
Pronoja je opakom paranoje, je to viera v to, že sa vám stane niečo dobré (úžasné). Predstavte si, že osoba alebo náročná situácia je v skutočnosti darom, ktorý vám pomôže ďalej rozvíjať duševný a duchovný potenciál. Každé odmietnutie alebo problém vás priblíži k úspechu.
Vďaka tejto filozofii budete pokojnejší, šťastnejší a ešte odvážnejší. Dokážete sa pustiť do vecí, na ktoré by ste si dovtedy z rôznych obáv netrúfli. Ako povedal Einstein: „Existujú len dva spôsoby, ako môžeme žiť. Jedným z nich je, akoby nič nebolo zázrak. Druhým, akoby tým zázrakom bolo všetko“.
Tak si vyberte.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock
