Cesty za unikátnymi primátmi
Pozorovať primáty v ich prirodzenom prostredí sa stáva čoraz vzácnejšou záležitosťou. Najväčšie gorily sveta, pestrofarebné mandrily či unikátne orangutany, za všetkými týmito zvieratami treba vyraziť poriadne ďaleko a mať pri tom aj kus šťastia.
Gorila východná horská
Táto gorila sa hrdí titulom najväčší žijúci primát. Dlhé roky sa ukrývala pred zrakmi Európanov a pri objavovaní Afriky medzi domácimi obyvateľmi kolovali historky o obrovskom lesnom človeku, ktorý napáda dediny a zabíja ľudí.
Gorily sa najčastejšie vyskytujú v horských lesoch pohoria Virunga na hranici krajín Rwanda, Konžská demokratická republika a Uganda. Ich pozorovanie je z roka na rok drahšie, no vďaka tomu vedia miestni ľudia dohliadnuť na to, aby sa ich populácia neustále zväčšovala. Dnes sa v tejto oblasti vyskytuje údajne vyše tisíc jedincov.
Gorily východné horské žijú v rodinných skupinách s dominantným samcom a s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať submisívnych členov. Samice opúšťajú rodinu okolo ôsmeho roku života, vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo si založia vlastnú. Mladé samce sa od skupiny oddelia okolo jedenásteho roku života a založia si vlastnú.
Mandril pestrotváry
Tropické pralesy Gabonu, Konga, Kamerunu, Rovníkovej Guiney a juhovýchodnej Nigérie obýva mandril pestrotváry – najväčšia pravá opica. V minulosti bol zaradený do rodu paviánov, podľa novších výskumov patrí toto mohutné zviera do samostatného rodu a čeľade mangabejovitých.
Mandril sa vyskytuje v tropickom pralese Konžskej panvy vo veľkých skupinách, ktoré majú až stovky jedincov. Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabone mala viac ako 1 300 členov. Dominantných je niekoľko samcov, ktoré sú nápadne odlíšené od samíc a ku skupine sa pripájajú v čase párenia, od júla do septembra.
Mandril je najvýraznejšie sfarbený cicavec s výrazným červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti. Jeho jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu na stromy. Silné samce však ostávajú na zemi a postavia sa na odpor aj tejto šelme. Sú to všežravce, veľkú časť ich potravy tvorí ovocie a hmyz.
Najkrajší deň na thajských plážach
Orangutany
Najväčšie ázijské primáty sú zároveň najväčšími primátmi, ktoré väčšinu času trávia na stromoch indonézskych ostrovov Borneo a Sumatra. Známe sú tri druhy – najpočetnejší je orangutan bornejský, ďalej sumatriansky a tapanulijský.
Majú typickú dlhú srsť sfarbenú dohrdzava a samce majú veľmi výrazné kožné záhyby na lícach. To ich výrazne odlišuje od samíc a mladých jedincov. Žijú samotárskym spôsobom života, jediné sociálne vzťahy udržiavajú matky s mláďatami. Dospelé orangutany sa stretávajú iba na niekoľko dní počas obdobia párenia. Živia sa ovocím, listami, kôrou stromov, medom, hmyzom, dokonca vtačími vajíčkami.
Patria medzi najinteligentnejšie primáty a používajú množstvo nástrojov na rôzne účely. Na deň i noc si stavajú hniezda z poohýbaných konárov a vystielajú ich lístím. K ich predátorom patria tigre, leopardy obláčkové, psy a krokodíly, ale oveľa viac ich ohrozuje odlesňovanie pralesov a strata prirodzeného prostredia.
Kahau nosatý
Táto vzácna a veľmi výrazná opica patrí k endemitom ostrova Borneo. Patrí do podčeľade hulmanov (Colobinae), kam sa okrem hulmanov zaraďujú aj guerézy a langury. Tvorí dva poddruhy. Nasalis larvatus larvatus obýva celé územie Bornea a Nasalis larvatus orientalis sa vyskytuje len na severovýchode Kalimantanu (indonézskej časti Bornea). Rozdiel medzi poddruhmi je veľmi malý a niektorí zoológovia ich nerozoznávajú.
Dospelé samce sa výrazne líšia od samíc a mladých samcov. Majú zavalité telo s veľkým bruchom. Najväčší rozdiel je však v nose – samcom sa v dospelosti výrazne zväčšuje, a ak sa samec stane dominantným, nos mu dorastie do maximálnej veľkosti a nakoniec prekryje aj ústa.
Kahau zväčša žije v skupinách, ktoré tvorí do 20 jedincov s jedným samcom, alebo v tlupách s viacerými samcami až do 60 členov. Územia jednotlivých skupín sa často prekrývajú a vďaka nízkej teritorialite neprichádza takmer k žiadnym potýčkam.
Lemury
Lemury žijú výhradne na Madagaskare a sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali „uväznené“, keď sa ostrov odtrhol od zvyšku Afriky. Počas státisícov rokov mali čas prispôsobiť sa každému prostrediu na Madagaskare. Obývajú púštne a polopúštne oblasti na juhu, suché lesy strednej časti ostrova aj dažďové pralesy.
V latinčine ich meno znamená „duch“. Rozdeľujú sa do 8 rodov a 15 čeľadí. Spolu tvoria viac ako 110 druhov. Medzi niektorými lemurmi je taký malý rozdiel, že nie je zrejmé, či ide o nový druh alebo nie. Potrava menších druhov je z väčšej časti tvorená hmyzom, väčšie lemury sú zvyčajne bylinožravé. Žijú v skupinách s asi 15 jedincami.
Najmenším primátom vôbec je 30-gramový maki trpasličí s dĺžkou tela 9,5 cm a najväčším zase indri, jediný zástupca svojej čeľade, ktorý môže vážiť až 10 kg a má dĺžku tela do 75 cm (s plne natiahnutými nohami až 120 cm).
Ak chcete tieto zvieratá pozorovať v ich prirodzenom prostredí, kliknite na bubo.sk.
Text: Viktor Háber – BUBO
Foto: Martin Karniš – BUBO