Michala Bátorová: Turistické topánky už z auta ani nevyberáme
Michala Bátorová, alias @forest_mishel, a jej priateľ Šimon spoznali v turistických topánkach mnohé krajiny sveta, no aj tak sa najradšej vracajú domov, pod kopce Malej Fatry.
Na Michalinom Instagrame nájdete fotku z mesta na káve len ťažko. Aj tento rozhovor je toho dôkazom. Robili sme ho na diaľku ešte v roku 2023, keď s priateľom kempovali v Poloninách a na otázky mi odpovedala počas toho, ako na oblohe sledovala čarovnú Mliečnu dráhu.
V rozhovore sa dočítate viac o tom, na ktoré turistické trasy nedá dopustiť, prečo cestujú karavanom a či je možné naučiť sa lyžovať v dospelosti bez trápenia a sĺz. Bol zverejnený v magazíne RELAX 5/2023.
Máte za sebou príbeh ako z filmu. Prácu v gastre ste zavesili na klinec a začali ste aktívne chodiť do hôr. Bolo to kvôli turistike?
Aby som bola presnejšia, prácu v gastre som zavesila na klinec preto, lebo ma stretla láska ako z filmu. Po šiestich rokoch udržiavania vzťahu na diaľku nastal čas tento dvojaký život v dvoch mestách posunúť na ďalší level. Tak som zmenila bydlisko, zamestnanie a s priateľom si teraz užívame každodennú prítomnosť.
Do sveta turistiky a cestovania mi ale otvorilo dvere práve podnikanie. Bola som si sama sebe paňou a vedela som lepšie pracovať s voľným časom. Vždy som bola nastavená tak, že treba v živote žiť, nielen prežívať.
Prečo vlastne hory?
V tom období som sa necítila nejako extra zdatná v žiadnom športe a nemala som kondíciu. Začať chôdzou a spoznávaním okolia bolo pre mňa najprirodzenejšie.
Váš otec je veľký športovec. Nekládol na vás športové nároky?
Ocino je veru veľký športovec telom i dušou, aj teraz v dôchodkovom veku. So športom neprestal ani po dosť vážnom úraze v bani. Naozaj obdivujem jeho odhodlanie a vytrvalosť.
Ale moje zdravie bolo od detstva také začarované. Od skorého veku som mala problémy s obličkami, bola som veľmi háklivá na zápaly, čo viedlo k hospitalizáciám v nemocnici. Ocino si plne uvedomoval závažnosť diagnózy, a tak na mňa nikdy so športom netlačil. Keď zdravie slúžilo, brával nás do hory na prechádzky. Nepociťovali sme žiadne rodičovské tlaky a silené prenášanie jeho športovej vášne.
Tichá noc a zimné dni. Kam na výlety túto zimu?
Ako prerástli jednoduché prechádzky v prírode do intenzívnej lásky ku kopcom?
Do dvadsiatich dvoch rokov som žila život tínedžerky a aj neskôr po škole som trávila čas s kamarátmi, s ktorými sme sa zabávali v podnikoch. Toho sa ale človek presýti a hľadá niečo zmysluplnejšie. Začalo to turistikou po okolí, potom som začala chodiť aj mimo rodného mesta, stúpala som vyššie a na náročnejšie kopce. Túžba po dobrodružstve prerástla takmer do závislosti, ktorá pretrváva doteraz.
Podľa vašich slov si dovolím predpokladať, že slovenské hory už máte za tie roky v malíčku. Ktoré pohorie vám učarovalo najviac?
Musím vyzdvihnúť celkovú krásu slovenskej prírody. Je neuveriteľné, že na takom malom území mame deväť národných parkov. Každý z nich je niečím výnimočný.
Začína si to uvedomovať stále viac ľudí a turizmus teraz zažíva boom. Mne učarovala Malá Fatra, ktorú mám hneď za domom. Ale nedám dopustiť ani na Západné Tatry. Táto časť Tatier nie až taká presýtená turistami, príroda je tam divoká, doliny sú nádherné, výhľady nekonečné a dych berúce. Človek tam nájde treky rôznej náročnosti.
Žijete v Žiline, odkiaľ máte len na skok Malú a Veľkú Fatru. Ak by ste sa mali podeliť o tri obľúbené trasy v týchto dvoch národných parkoch, ktoré by to boli?
V Malej Fatre určite odporúčam každému absolvovať Malofatranskú hrebeňovku, počas ktorej okúsite čaro tohto pohoria so všetkým, čo k tomu patrí. Chata pod Chlebom prešla nedávno rekonštrukciou, ponúka výborné gastro možnosti, vďaka tomu sa počas cesty máte kde občerstviť. Samotný hrebeň Malej Fatry je priam ikonický, bola by to škoda, keby ste ho neprešli celý.
Aj vo Veľkej Fatre sa nachádzajú rovnako krásne hrebeňové túry s trávnatými kopcami. Tu mám rada Ploskú, Krížnu aj Lysec. Krásna je tiež oblasť Tlstej a Ostrej, kde môžete natrafiť na stádo veľkofatranských kamzíkov. Stačí mať trochu šťastia.
Vyznačuje sa turistika na Slovensku nejakými špecifikami, ktoré ste spozorovali oproti ostatným krajinám?
Najväčším špecifikom je asi naše značenie turistických trás. Nikde na svete nenájdete také podrobne značené trasy, ktoré sú navyše farebne rozdelené a určujú význam alebo náročnosť danej trasy. Na Slovensku sa nachádza viac ako 15 000 kilometrov značených trás. Za to môžeme vďačiť medzigeneračnému odovzdávaniu dedičstva značkovania.
Ktorých päť krajín by mal navštíviť každý milovník turistiky?
Odporúčam nezanevrieť na Slovensko a precestovať ho najviac, ako sa dá. Budete prekvapení,
keď zistíte, aké skvosty u nás máme. Po Slovensku sú pre mňa top destináciou talianske Dolomity,
myslím si, že každému turistovi táto oblasť učaruje. Ďalej slovinské Alpy a Rakúsko – sú vhodné na množstvo turistických aktivít. Nikde nenájdete toľko ferrát ako tam – aj tie patria medzi moje vášne.
A keď vycestujete mimo Európy, tak nezabudnuteľnú stopu vo vás zanechajú americké a kanadské národné parky. Jeden život je málo na spoznávanie takého množstva prírodných krás.
