Opaľovanie, fajčenie a stres: Najsilnejšie faktory urýchľujúce starnutie pokožky 

29. júla 2023
Presťaňte s fajčením

Ako vyzerá továreň na krásu v arabskom svete, prečo Aziatky a černošky nemajú celulitídu a prečo by sme sa nemali opaľovať viac ako 10 minút denne? O tom sa v podcaste Všeobecne o zdraví rozprávala s dermatovenerologičkou Michaelou Dubčekovou Eva Peterová.

A vieme s tým my Európanky niečo urobiť?  

Myslím si, že hlavnú úlohu zohráva genetika. Vekom a hormonálnymi zmenami po štyridsiatke, keď postupne prechádzajú ženy do menopauzy, všetky tkanivá rednú, stenčujú sa a atrofujú. A keďže sme sa „tenké“ narodili a ešte starneme, netreba sa na to pozerať ako na prekliatie, ale ako na prirodzený proces. Netreba sa utápať v smútku, lebo máte na zadku štyri hrudky, netreba skĺznuť do závislosti od plastických operácií a dovtedy sa nechať rezať a odsávať, až kým nedosiahnem ten svoj ideál.  

Čo nám môže pomôcť?  

Zdravý životný štýl. Udržiavať si štíhlu postavu, dobré prekrvenie, vyvážene sa stravovať a nefajčiť. Ak by sa pred vás postavili dve päťdesiatročné ženy a jedna z nich by bola fajčiarka, videli by ste medzi nimi aj desaťročný rozdiel. V rámci predatestačnej prípravy na plastickej chirurgii som asistovala pri liftingu. Keď sa koža naťahuje, je potrebné ju oddeliť od podkožia. Operatér mi vtedy ukazoval: Pozri, toto je podkožie fajčiarky. Vyzeralo ako blato. Darmo sme jej naťahovali pergamenovú kožu, keď si podkožie zničila fajčením.   

Ako fajčenie ničí mladistvý vzhľad našej pokožky? 

Fajčenie zužujete cievy, neprekrvená časť akéhokoľvek tkaniva, či srdcového svalu alebo kože, trpí a raz sa to prejaví. Taký istý vazokonstrikčný efekt má aj adrenalín. A adrenalín je čo? Výsledok stresu. Keď vedľa seba postavíte dlhodobo vystresovanú a šťastnú ženu, budete vidieť rozdiel v tvári.  

Všetko, čím žijeme, je vidno na našej pokožke?  

Áno, aj nedostatok spánku. Jednoducho celý životný štýl.  

Aký vplyv má na náš výzor strava?  

Strava by mala byť plnohodnotná, tuky, bielkoviny, sacharidy by sme mali jesť v správnych pomeroch. Na pokožke je vidno nedostatok živín, vitamínov, ale i anémiu. Strava má vplyv aj na imunitný systém, ak často zlyháva, potom to vidíte navonok. Ale ak zjete čokoládu, na pokožke to neuvidíte. Nie je tak úplne pravda, že je akné z čokolády. Keď sa jej prejete, spôsobíte si povrchovú gastritídu, koža sa potom viac mastí a urobia sa vám z toho vyrážky. Strava má vplyv skôr na alergie, než na starnutie. Samozrejme, platí, že ak sa budete správne stravovať, bude z toho profitovať aj vaša koža. Oveľa horšie sú spomínaný nikotín a stres, ktoré spôsobujú pomalý degeneračný proces.  

Strava má vplyv skôr na alergie, než na starnutie. Foto: Shutterstock.

A čo opaľovanie? 

V posledných štyroch, piatich rokoch pozorujeme nárast výskytu nádorov kože, ktoré súvisia s uvoľnením cestovania a s pobytmi v rovníkových krajinách počas zimných mesiacov. A sú aj rodiny, ktoré nedávajú pozor na deti do piatich rokov a nechajú ich, aby sa opálili na slnku. Slnečné žiarenie spôsobuje vznik karcinómov kože a degeneračné procesy, ktoré súvisia so starnutím – degeneráciu ciev, podkožia, imunosupresiu.

Treba sa pozerať na to, kde sa slníte (čím bližšie k rovníku, tým dopadajú slnečné lúče na pokožku kolmejšie), kedy počas dňa sa slníte (medzi jedenástou a pätnástou hodinou by ste sa vôbec nemali opaľovať), akú kožu si opaľujete, aký ste fototyp (jednotka má bielu kožu, blond vlasy a modré oči, trojka je hnedá). To všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú výsledný efekt. Pridajte k tomu kumulačnú dávku žiarenia a keď si to zrátate, niekomu to ublíži viac, inému menej.  

Čo je to kumulačná dávka žiarenia?  

O tom sa až tak veľmi nerozpráva, ale v medicíne využívame žiarenie aj na liečenie, napríklad psoriáz. V rukách lekára má žiarenie terapeutický účinok, vtedy vypočítame bezpečnú kumulačnú dávku žiarenia v jouloch na jeden centimeter štvorcový. Jej prekročenie môže viesť ku karcinogenite. Bežne ale nemôžete vedieť, či ste sa už cez ňu preklopili, najmä ak cestujete a vystavujete sa slnku v obedňajších hodinách.   

Spomínali ste, že na slnku by sme mali byť maximálne 45 minút týždenne, alebo 10 minút denne. Nie je to málo?  

Už počas desiatich minút na slnku s odhalenými rukami alebo nechránenou tvárou sa vytvorí potrebná denná dávka vitamínu D. Zhnednutie pokožky, opálenie, je spôsobené UVA lúčmi, ktoré indukujú v melanocytoch tvorbu kožného pigmentu – melanínu. Ten sa transportuje vyššie a vyššie k pokožkovým bunkám keratínocytom. K zhnednutiu ale nedochádza hneď, najprv sa prejaví degeneračný proces žiarenia v podobe sterilného zápalu, začervenania, svojím spôsobom ide o zhorenie. K pigmentácii príde až ex-post, o nejaké tri až štyri dni.  

Dá sa opáliť a zároveň si neublížiť?  

To je veľmi tenký ľad. Nedokážete odhadnúť, kedy ste kumulačné žiarenie prekročili. Už v detstve ste si mohli spôsobiť mutáciu génu, ktorú budete neskôr ľutovať, pretože sa vám objaví karcinóm kože. Vídavam to aj u profesií, ktoré si vyžadujú dlhodobý pobyt na slnku. Chodia za mnou pokrývači v mladom veku s melanómom na chrbte, lebo vyzlečení pobehovali po streche. Mám detského pacienta s melanómom z rodiny diplomata, ktorý veľkú časť života prežil  v Južnej Amerike.  

Slnko je dobré len na syntézu vitamínu D, ktorý potrebujeme pre našu imunitu. Potrebujeme si vytvoriť určitú zásobu na zimu, pretože ho nevieme získať zo stravy, ani z morských plodov či z rýb. Musíte ho syntetizovať z prekurzorov v koži, alebo vám stačí 45 minút týždenne, resp. 10 minút denne na slnku. Pokožka sa obnovuje každých 28 dní, preto mi povedzte, aký benefit máte z toho, keď sa do hneda opálite a o dvadsaťosem dní sa olúpete? Jednoducho ste zariskovali svoje zdravie a svoj život pre hnedú farbu, ktorá potom aj tak zmizne.  

2/3
Zavrieť reklamu