Benátky: výlet do mesta, kde je prebytok ospravedlniteľný. Objavte, čo sa skrýva pod ich maskou.

Na každom kroku vás tu bude niekto sledovať, či už nespočetné karnevalové masky vo výkladoch alebo oči levov, ktorí sú vytesaní do kameňa a zdobia tiež benátsku vlajku.

Môže vás zaujímať:

Severné Taliansko: Miláno má svoje vlastné čaro.

Ak chcete zistiť, či mal Capote pravdu, zastavte sa u VizioVirtù. V tomto obchode s čokoládou blízko mosta Rialto nájdete na pulte príchute ako šafrán, kardamon, a dokonca aj dútnikový tabak. Je to dedičstvo Benátok ako veľkého obchodného centra zaoberajúceho sa korením a %ďalším tovarom z ďalekých zemí, vysvetľuje majiteľka Mariangela Penzo. „Skôr ako bola vynájdená tuhá čokoláda to bol nápoj iba pre bohatých,“ hovorí.

Mariangela sem svoj obchod presunula pred dvoma rokmi z menších priestorov na druhej strane Canal Grande. Ca´Rezzonico je múzeum venované benátskemu životu v 18. storočí. „Politicky boli Benátky v tej dobe nevýznamné, ale šľachtické rodiny boli stále veľmi bohaté,“ vraví riaditeľ múzea Alberto Craievich.

Keď vystúpite po honosnom schodisku do „piano nobile“ – prvého poschodia palácu, ktoré má zapôsobiť na návštevníkov – otvoria sa vám dvere do obrovskej miestnosti presvetlenej vysokými oknami a pozlátenými lustrami, ktorú zdobí stropná freska ukazujúca Apolla, ako riadi voz slnka. Toto vyobrazenie malo byť alegóriou pre vzostup rodiny Rezzonico.

Zlatá kniha, ktorá slúžila ako oficiálny zoznam benátskej šľachty bola pre novo prichádzajúcich dlho uzavretá, pokiaľ táto aristokratická republika v 17. storočí nepotrebovala peniaze na boj proti Turkom. Keď bola kniha otvorená, kúpila si rodina Rezzonico, ktorá zbohatla obchodom, šľachtický titul za 100 000 dukátov a svoj novo získaný palác s výhľadom na Canal Grande náležite vyzdobila, aby dala svoj novo nabitý status najavo.

„Zdá sa to veľmi arogantné, ale muž z tejto rodiny sa o tri roky stal pápežom,“ hovorí Alberto. Imanie sa však v rodine dlho neudržalo: nedostatok mužských dedičov znamenal, že „studňa“ za 50 rokov vyschla a Ca’Rezzonico prešiel do rúk nového majiteľa.

Teraz je dom plný umeleckých diel, ktoré ponúkajú okno do benátskej éry elegantného úpadku 18. storočia vrátane maľby, ktorá zobrazuje maskovaných hráčov v Ridotte, štátnom kasíne.

„Bolo dôležité, aby šľachtici mali behom karnevalu masku,“ hovorí Alberto. „Mohli ste robiť čokoľvek, ale museli ste nosiť masku.“ Tento prístup, „čo sa stalo v Benátkach, zostáva v Benátkach“, prilákal návštevníkov z celej Európy a karnevalový raj trval tri mesiace.

Uprostred tohto všetkého rokokového prebytku, z ktorého sa nejednému zatočí hlava, je ľahké zabudnúť, že Benátky sú stále srdcom prístavného mesta postaveného z bahna, ktoré žije v lomoze vodných kočov a kriku čajok. Niekedy sa zdá, že priťahuje po dráme prahnúce titulky: že sa mesto vyprázdňuje pretože Benátčania si tam už nemôžu dovoliť žiť alebo že voda odplavuje samotné základy domov.

Z historického hľadiska však stále existuje dôvod na nádej: mesto prešlo aj inými ťažkými skúškami, v neposlednej rade pádom Benátskej republiky pred 220 rokmi. Mimo centra mesta stále zahliadnete rodiny s deťmi hrať sa na slnkom zaliatych námestíčkach. Benátky sú mladšie, ako sa zdá – je to jediné z veľkých talianskych miest, ktoré v rímskych dobách neexistovalo, a poskytuje celú radu prekvapení. 500 rokov starý obchodný dom Fondaco dei Tedeschi bol dlho mimo prevádzky, ale v roku 2016 bol prestavaný na nový nákupný priestor, ktorý si ctí historický design budovy. Zvedaví návštevníci sa vynárajú na strešnej terase s 360-stupňovým výhľadom na Canal Grande a most Rialto.

Pokiaľ majú Benátky ostatným mestám zanechať nejaký odkaz, rozhodne je to umenie starnúť s pôvabom.

Môže vás zaujímať:

Boli ste už tento rok na dovolenke? Inšpirujte sa novým augustovým Lonely Planet

Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock