8 tipov na pohodové leto pri vode
Prázdninová nálada a pocit voľnosti nám často dávajú pocit, že môžeme na chvíľu vypnúť a zabudnúť na starosti. To je napokon jeden z dôvodov,
Severné Taliansko: Miláno má svoje vlastné čaro.
Brána do severného Talianska má svoje vlastné tempo, kde starostlivosť o váš vzhľad neznamená zriecť sa gelata alebo maškrty pred večerou.
La bella figura, krásna postava, je akýsi ideál, ktorý sa prelína všetkými aspektami talianskeho života, od výberu oblečenia na večernú prechádzku po krásnom renesančnom námestíčku až po perfektne naleštenú Vespu bzučiacu okolo.
Mnoho talianskych miest stavia svoju bellu figuru na prírodných krásach. Spomeňte si napríklad na Neapolský záliv, Sedem rímskych pahorkov a odraz Florencie zrkadliaci sa v rieke Arno. Miláno je trochu iné. Pravdepodobný historický význam názvu mesta je „uprostred planín“ a jediným väčším vodný dielom je odľahlý kanál Naviglio grande canal, ktorého brehy lemujú terasy barov a každý mesiac stánky trhovníkov.
Miláno si teda musí nájsť svoje vlastné vzrušenie. Ako kdekoľvek inde v Taliansku, aj tu všetkých poháňa espresso, ale zdá sa, že tu je účinnejšie ako kdekoľvek inde. Všetko je tu rýchlejšie, aj metro jazdí v polminútových intervaloch. Nie že by sa Milánčania nedokázali zastaviť – aspoň an malú zmrzlinku sa čas vždy nájde a to najlepšie prichádza s večerným aperitívom.
Hlavné mesto talianskeho obchodu je v mnohých ohľadoch epicentrom belly figury, a to vďaka študentom módy, ktorí sa sem hrnú, a odvekému experimentovaniu v oblasti umenia, architektúry a dizajnu.
Hlavné námestie je symbolické: z jednej strany pôvabného gotického dómu Duomo je galéria Viktora Emanuela II. – pravá katedrála nakupovania s príkrou sklenenou strechou, ktorá bola v roku výstavby 1870 revolučným dielom.
Os tohto priestoru sa tiahne medzi výkladmi Prady a jej mladšieho rivala Versaceho, aby sa vyrovnala dvojici strohých impozantných budov na odľahlej strane námestia. Palazzo dell´Arengario bol postavený za čias fašizmu s balkónmi, z ktorých sa dalo prihovárať masám. Ľavá strana budovy má teraz poučnejšie využitie ako Museo del Novecento, kde sa nachádza zbierka talianskeho umenia z 20. storočia.
Niekoľko míľ na západ je Spazio Rossana Orlandi, galéria a obchod za nádvorím s vinnou révou, ktorý každý rok ukazuje sériu diel od dvoch desiatok módnych návrhárov. Marco Tabasso tam pracoval viac než desať rokov, pomáhal upravovať vystavené diela a nedávno zahájil vlastný videoprojekt.
„Miláno sa za posledné štyri alebo päť rokov dosť zmenilo,“ hovorí. „Expo 2015 všetko zrýchlilo. Zrazu tu cítime inú atmosféru a zaujímavé nové oblasti. Pred Prada Fondazione predtým nič nebolo, ale teraz všetko rýchle rastie.“
Táto atrakcia využila bývalú budovu liehovaru – jedna z nich sa teraz zlatisto trbliece. Nájdete tu bar a kaviareň, ktoré navrhol filmový režisér Wes Anderson, obdivovateľ ako dizajnu milánskej veľkej galérie, tak aj obdobia rôznofarebných domov.
Milánske kaviarne sú rovnako rôznorodé ako zvyšok mesta. Pri jednej vidíme, ako návštevníci dovnútra ťahajú drobného psíka, inde zas novomanželia pózujú pri selfie na teraske Terraza Aperol s výhľadom na Duomo. Svoj názov tento podnik odvodil od všadeprítomného talianskeho nápoja. Najlepšie si ale Aperol Spritz alebo rubínovo zafarbené Negroni vychutnáte v Bare Basso.
Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock
1/1
