Máte chladovú alergiu?

Pri vzniku a rozvoji alergií hrajú, okrem iného, veľký význam aj náhle zmeny teploty prostredia. Pri alergii na chlad pôsobí tento fyzikálny vplyv ako priamy aktivátor vyplavovania látok, ktoré môžu vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach horných, stredných, ale aj dolných dýchacích ciest, očných spojiviek či dokonca kože.

Aj tak môžete v zime športovať

V skutočnosti však ide v tomto prípade o pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén.  Na vzniku týchto ťažkostí má vplyv aj dnešný spôsob života, v rámci ktorého si pre organizmus vytvárame akúsi neprirodzenú mikroklímu so stabilnou teplotou, vlhkosťou a svetlom. Kedysi ľudia trávili väčšinu času vonku, dnes je to v uzavretých priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, pretože ich nevyužívame, a telo to, čo nepotrebuje, jednoducho odstaví.

Ako spoznáte chladovú alergiu?

Prejavy chladovej alergie sú podobné ako pri iných typoch alergií. Často sa ohlási napríklad výsevom drobných svrbivých vyrážok na koži – tzv. žihľavka, sčervenaním kože či opuchmi. Postihnuté sú najmä tie miesta, kde koža nie je zakrytá odevom.

Veľakrát býva prvým príznakom suchá praskajúca pokožka rúk v chladnejších mesiacoch, no málokto si to dá do súvisu práve s chladovou alergiou. V niektorých prípadoch dokonca môže dôjsť k strate citlivosti v prstoch a k ich tupej bolesti. Ďalšími prejavmi bývajú slzenie, pálenie sliznice, upchaný nos, kýchanie a dráždivý kašeľ až dušnosť. 

Tieto ťažkosti trápia ľudí prevažne v strednom veku, pričom môžu vzniknúť prvýkrát po infekcii, nových liekoch alebo po niektorých potravinách. Alergické prejavy sa môžu objaviť aj pri konzumácii studeného jedla či pití studených nápojov. Alergia na chlad vás teda môže prekvapiť nielen v zime, ale počas celého roka, a to aj v lete. Prudký pokles teploty (napríklad pri plávaní v studenej vode) môže mať za následok prudký pokles tlaku a môže skončiť až tragicky.

Zásady zimného športovania

Najdôležitejšou zásadou športovania v chladnom zimnom prostredí je v žiadnom prípade sa nesnažiť natrénovať rýchlosť. V zime sa väčšinou športuje len voľným tempom do 75 % maximálnej tepovej frekvencie. Ak nepoužívate sporttester, orientujte sa podľa toho, aby ste boli schopný stále normálne hovoriť.

Behanie a športrovanie do teploty -10 °C  by mali byť úplne bezproblémové.

Športovanie v mrazoch pod -15 °C už môže byť problém pre stuhnutosť a strnulosť svalov až bolesti kĺbov po prechladnutí, zhoršenú koordináciu pohybu, obmedzený rozsah pohybu spôsobený oblečením a mrazivý vzduch, ktorý vdychujeme.

V mrazoch pomerne často strácame schopnosť dýchať nosom, lebo ten sa v dôsledku uvoľňovania sekrétu (nádchy) stáva nepriechodným a tak priamo ústami dýchame mrazivý vzduch do priedušiek a pľúc. Potom hrozí väčšia možnosť prechladnutia než inokedy.

Chladný vzduch môže byť nebezpečný aj pre pacientov s tzv. bronchiálnou hyperreaktivitou, teda pre astmatikov. Vdychovanie chladného vzduchu môže u nich  vyvolať astmatický záchvat.

Dá sa to liečiť?

Pri liečbe chladovej alergie používame antihistaminiká – protialergické lieky, prípadne antileukotriény. Pri dýchacích problémoch sa podávajú spreje na uvoľnenie priedušiek, prípadne protizápalová inhalačná liečba. Pri kožných problémoch sa používajú aj lokálne masti proti svrbeniu a zápalu, tiež masti proti nadmernému vysušovaniu kože a podobne.

K zlepšeniu klinického stavu pomáha aj otužovanie – pohyb na čerstvom vzduchu, primerané oblečenie, neprekurovanie bytu, plávanie v nie príliš studenej vode, striedanie teplej a studenej sprchy, sauna…

Dokážeme sa s tým vyrovnať

Pri športovaní je dôležité dobre sa obliecť, prvá vrstva oblečenia na tele musí byť z funkčného materiálu, aby bol zaručený odvod potu z tela do vyšších vrstiev. Veľmi nešťastným riešením je bavlnené tričko, ktoré pot absorbuje do seba a chladí vás počas celej aktivity.

Nikdy si nezabudnite vziať čapicu, je dokázané, že práve hlavou uniká z tela najviac tepla.

Výborné je dať si kuklu, inšpiráciou nám môžu byť polárni bádatelia. Keď sa na nich pozrieme, vidíme im len oči. Po športovaní je nutné okamžite sa prezliecť do suchého.

Ak však máte pocit, že sa vonku predsa len necítite dobre, treba hľadať iné varianty tréningu. Vhodnými alternatívami sú napríklad beh na páse, spinning, joga, tréning na veslárskom trenažéri a podobne.

Ak sa chcete dozvedieť viac, navštívte konferenciu Aby šport nebolel, ktorá sa uskutoční 9. februára. Mnoho ďalších užitočných informácií nájdete aj na rovnomennej stránke www.abysportnebolel.sk.

Text: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD. (www.pneumoalergo.sk)
Foto: Shutterstock