Na povrchu, po ktorom beháte, záleží: tráva, asfalt, dráha alebo terén?

Rozmanitosť povrchu, na ktorom budete behať, vám pomôže predchádzať zraneniam.

Tráva

Tráva je najmäkšia možnosť. Je preto dobrá pre vaše kĺby a posilňuje silu spodných častí dolných končatín. Dáva totiž zabrať svalom okolo vášho chodidla a spodnej časti lýtka, ktoré musia vyrovnávať rovnováhu, keďže povrch trávnatých plôch býva nerovný.

Lúky a futbalové ihriská sú ideálne na behanie aj preto, lebo vám nehrozí nebezpečenstvo od nevšímavých vodičov. Nevýhodou je, že na mokrej tráve sa vám bude šmýkať, a rovnako, že behanie dookola na jednej a tej istej lúke sa môže stať nudným.

Asfalt

Behanie na vyasfaltovaných cestách a chodníkoch má výhodu v tom, že povrch býva (zväčša) rovný a predpokladateľný, takže je vhodný na tréningy vo vyrovnanom tempe. Taktiež je vhodný na beh, keď je mokro, a po západe slnka – vďaka osvetleným uliciam.

Treba si však dávať pozor na dopravu – niektorí vodiči s bežcami na cestách vôbec nepočítajú. Na chodníkoch beh zase môžu skomplikovať chodci. Asfalt je taktiež najnemilosrdnejší povrch pre váš pohybový aparát, na druhej strane menej namáha Achillove šľachy ako mäkšie, nerovné povrchy.

Beh po ceste a asfalte je výhodný, ak je napršané a blato. Foto: Shutterstock

Dráha

Tartanové bežecké dráhy sú mäkšie ako asfalt a sú obľúbené hlavne na behanie rýchlych úsekov. Ďalšou výhodou je, že nepotrebujete hodinky s GPS na vymeriavanie vzdialeností – štandardné bežecké ovály majú 400 m. Avšak oválny tvar so sebou prináša aj nevýhody. Behanie v ostrých zákrutách dáva zabrať členkom, kolenám a bedrovým kĺbom, takže z dlhodobého hľadiska sa na dráhe neodporúča behať často. Navyše, pri dlhých behoch monotónnosť dráhy nie je práve motivujúca.

Tip: Pri behu na dráhe meňte smer, aby ste „vyrovnávali“ zaťaženie v zákrutách.

Môže vás zaujímať:

Kompletný program Svetového pohára v alpskom lyžovaní. Ako tento rok dopadne Petra Vlhová?

Terén

Lesné chodníky a poľné cesty za mestom sú čoraz obľúbenejšie aj medzi bežcami. Útek z mesta do lesa býva často veľkým potešením – poskytuje pocit slobody a v náručí prírody človek ľahšie zabudne na stres.

Povrch lesných chodníkov je mäkší ako asfalt, a ak narazíte na úseky s napadaným lístím alebo machom, vaše nohy sa budú cítiť ako vo vatičke. Beh v lese vám však môžu znepríjemniť blatisté úseky a nebezpečenstvo číha aj v korenitých častiach – zvlášť po daždi buďte opatrní – šmykľavý povrch koreňov a kameňov sa vám môže postarať o nepríjemné zranenia.