S ADHD sa dá žiť šťastný život, stačí na sebe pracovať

Zvyčajne si ADHD spájame s nedostatkom pozornosti, ale vy ste upozornili na to, že jej je prebytok…

To je asi presnejšie. Ešte lepšia by bola charakteristika – zhoršená schopnosť regulovať pozornosť a vedome s ňou pracovať. Väčšina ľudí dokáže na jednom podnete vydržať zopár sekúnd, jednu-dve minúty, potom sa ich pozornosť prirodzene odkloní. Oveľa skôr si však všimnú, že je ich pozornosť preč, a oveľa efektívnejšie ju dokážu skorigovať. Kým si ja všimnem, že nepracujem, už vyhľadávam na Wikipédii články o Madagaskare alebo zaujímavosti o Nepále.

Po polhodine idem vyskočiť z kože, že zasa nepracujem na tom, čo som chcel. Spomínam si na psychiatra, ktorí prirovnal psychické funkcie k jednotlivým oddielom symfonického orchestra. Keď je trošku slabší jeden nástroj, jeden hudobník hrá trošku mimo rytmu, bežný človek si to nevšimne. Len čo je trošku mimo rytmu viacero nástrojov, zrazu je to úplná kakofónia.

Rozdeľujeme ADHD na nejaké typy?

Hyperaktívny, nepozorný a zmiešaný, ale čím viac ľudia ADHD študujú, tým viac sa ukazuje, že nie je dosť dôkazov na existenciu takto vyhranených typov. Sú to skôr spôsoby, ako sa v aktuálnej chvíli ADHD prejavuje. Napríklad ja som teraz relatívne v pokoji, dobre som sa vyspal, mám akurát energie, v sebe primeranú dávku kofeínu, aby ma príliš nestimuloval.

Ale niekedy som veľmi hyperaktívny a prekážam už dokonca aj sám sebe, vtedy mám problém dokončiť jednu jednoduchú činnosť – chcem si umyť zuby a medzitým spravím ďalšie tri veci. Niekedy je tá frustrácia z vlastnej pociťovanej neschopnosti to, čo ľuďom s ADHD spôsobuje úzkosti a môže sa to preklopiť až do depresívneho prežívania.

Je rozdiel medzi prejavmi ADHD u detí a dospelých?

Najväčší rozdiel je v prostredí, v ktorom sa pohybujú, a v súbore povinností, ktoré majú. Iné problémy bude mať dieťa v prvej triede na základnej škole než vysokoškolák alebo štyridsiatnik s troma deťmi a manželkou s ADHD. Ak máte malé deti a domácnosť plnú ostrých rohov a váz, neočakávajte, že tie vázy budú na konci dňa celé a deti nebudú mať hrče a modriny okolo celej hlavy. Deti s ADHD sú často ťarbavejšie a nemotornejšie, majú viac úrazov.

Nápadné sú aj výraznejšie emócie, či už radosť, smútok alebo hnev. Medzi prvotnou emóciou a rozumovým spracovaním je slabší filter. To sa prejavuje až do dospelosti. Ak nie ste úzkostní, lebo úzkosť maskuje ADHD, tak emócie idú von. Ak máte tendenciu reagovať na svoju frustráciu hnevom a krikom, tak budete mať iné problémy ako niekto, kto na frustráciu reaguje úzkosťou – pocitmi viny, výčitkami alebo hanbou.

Môžu deti z ADHD vyrásť?

Mozog niektorých sa ešte „nakopne“ a dobehne vývin. Potom sú tu deti, ktoré včas začnú brať stimulanty na ADHD – ukazuje sa, že tento konkrétny druh liekov má ako jeden z veľmi mála v psychiatrii na niektoré deti účinok a môže pomôcť mozgu dozrieť. Hlavné prejavy vymiznú, ale na druhej strane sa ukazuje, že veľká časť detí, ktorým sa v dospelosti hyperaktivita vytratí, má stále funkčné problémy so zabúdaním, s organizáciou práce, manažmentom financií.

Preto by bolo fajn, keby sa o tom viac rozprávalo, ale nie ako o zvláštnosti, ale o prirodzenej ľudskej variabilite. Takí ľudia tu vždy boli, sú a vždy budú. Ibaže musia na sebe vedieť inak pracovať.

V posledných troch rokoch počet poistencov VŠZP, ktorí trpia touto poruchou, stúpa. Vlani ich bolo takmer 6 300 a z toho vyše 5 800 detí. Značnú časť tvorili chlapci. Prečo je to tak?

Vysvetlení je viacero. Chlapci mávajú častejšie problém so správaním v školách. A deti, ktoré majú väčší problém so správaním, sú častejšie pod dohľadom či už učiteľov, poradcov, alebo psychológov, takže sa dostanú skôr k diagnostike. Paradoxne, to, že majú viac problémov, je výhodou.

Určité dáta naznačujú, že u chlapcov sa ADHD prejavuje častejšie hyperaktivitou. Kultúrne im viac tolerujeme vonkajšie prejavy ako agresivita, väčšia živosť. U dievčat sa stále kladie dôraz na slušnosť, poslušnosť, musíš byť dobré dievča, dobrá žiačka, preto sa u žien často prejavy a následky internalizujú, čo ide u žien s ADHD na úkor sebahodnoty, sebavedomia a prejavuje sa v úzkostiach a častých depresiách.

Ako uľahčiť rodičom prijatie diagnózy?

Ak má dieťa ADHD, je veľká šanca, že jeden z rodičov je viacej impulzívny. Niekedy je to ten, ktorý vytvára v rodine najviac konfliktov. Vždy je fajn aspoň popremýšľať, či to dieťa po niekom nezdedilo a či sa dá alebo nedá niečo urobiť, aby sa zvýšila kvalitu života celej rodine a dokázali to riešiť spoločne. Podľa mňa je veľmi dobrý model, keď sa snažíte niečo deti naučiť, začať to robiť od seba.

Keď chcem dieťa s ADHD naučiť riešiť veci s pokojom, tak nebudem po ňom kričať, že má riešiť veci s pokojom. Najprv sa naučím sám nájsť spôsoby, ako si vytvoriť semafor vlastných emócií. Impulzívni ľudia majú často len dve polohy – červenú a zelenú, som v pokoji, začínam byť frustrovaný, ale držím to v sebe, a potom to zrazu vypustím von.

Môže vás zaujímať:

Prečo priberáme? Lebo málo jeme

Naznačili ste, že je to dedičné…

Áno, vysoko dedičné.

Keď sa ADHD nelieči, aké to môže mať následky?

Veľmi často sa pridružia úzkostné stavy a depresívne prežívania. Hlavne z toho dôvodu, že dieťa zažíva opakovaný neúspech v bežných činnostiach. Ak má problém aj s okolím, so spolužiakmi a vzťahmi, cíti sa izolovane, niekedy je vyslovene ostrakizované okolím, často nedosahuje výkon, na ktorý má potenciál.

V podstate teraz hovorím o sebe. Všetky tieto veci som veľmi negatívne vnímal celé detstvo. Vždy som sa snažil, nechcel som byť hlúpy, chcel som mať dobré známky a byť dobrým dieťaťom pre svojich rodičov, len to nejako nefungovalo. Tak dlho som počúval, že som lajdák, až som si povedal, dobre, budem lajdák a od druhej triedy na strednej škole som prestal nosiť do školy všetky veci, chodil som len s jedným perom a desiatou a spravil som si z toho frajerinu. Vždy je lepšie byť niečím cool, byť triedny klaun alebo lajdák, lebo mám v paži povinnosti, ako si priznať, že fakt chcem a strašne mi to nejde a som z toho frustrovaný a cítim sa ako hlupák.