Viete, ako vzniká migréna?
Bolesťami hlavy trpí čoraz viac ľudí, ale odbornú pomoc vyhľadá sotva polovica z nich. Migréna pritom dokáže poriadne otráviť život, väčšina liekov na ňu nezaberá a má množstvo vedľajších účinkov. Ako na ňu?
Viac než 90 percent všetkých prípadov bolestí hlavy patrí migréna matenznej bolesti hlavy. Ostatných osem percent vzniká ako symptóm ochorení, ako je chrípka, otrava, prípadne mozgový nádor. Presná diagnóza sa dá stanoviť len vtedy, keď sa bolesti hlavy opakujú a dokážete ich presne opísať.
Protimigrénové desatoro
Je to naozaj migréna?
Tenzná bolesť hlavy je tupá bolesť, ktorá pripomína tlak či ťah. Môže vás potrápiť 30 minút až sedem dní. Na rozdiel od nej, je migréna záchvatová, pulzujúco-búšiaca, väčšinou jednostranná bolesť a záchvat môže trvať od štyroch hodín až do troch dní.
Môžete ju cítiť v polovici hlavy, v oku, spánkoch, sú to doslova muky. Pacienti s migrénou musia často zostať v posteli, no tenzná bolesť hlavy sa pohybom na čerstvom vzduchu zlepší. Pri tenzných bolestiach sa nevyskytuje nevoľnosť ani vracanie, citlivosť na svetlo, pachy a hluk sú takisto skôr výnimkou.
Len 10 až 30 percent ľudí má migrénu s aurou, ktorá je tiež známa ako očná migréna a môže sa prejavovať aj zábleskmi a rozmazaným videním.
Čomu sa určite vyhnúť
Prvou alternatívou liečby migrén by určite nemali byť lieky. Pri nadužívaní liekov proti bolesti hlavy sa v skutočnosti citlivosť na bolesť zvyšuje a bolesť, ktorá vznikla z nadmerného užívania liekov, sa ťažko lieči. Lekári by nemali pacientov s vysiľujúcimi bolesťami hlavy posielať na röntgen mozgu.
Aj CT vyšetrenia by sa mali používať len v núdzových situáciách. MRI vyšetrenie toho môže zistiť viac ako CT a pritom sa pacienti nevystavujú ožarovaniu.
Zostaňte zdravé z každej strany
Ako taká migréna vzniká
Jedna skupina odborníkov tvrdí, že hlavným spúšťačom sú chemické zmeny v predĺženej mieche. Iní odborníci sa prikláňajú ku genetike. Podľa ich názoru platí, že ak máte gény, vďaka ktorým ste na migrény náchylnejší, ste v porovnaní s druhými citlivejší aj na jej spúšťače.
V štúdii na 1 207 pacientoch s migrénami sa ukázalo, že až u 3 zo 4 pacientov spúšťajú migrénu určité špecifické faktory. Takmer 95 % ľudí odpovedalo, že ich záchvaty vyvolali určité okolnosti alebo vplyvy životného prostredia.
Medzi najčastejšie spúšťače migrén patrí alkohol, fajčenie, teplo, nepravidelné stravovanie, parfumy a vône, stres, hormonálne zmeny, zmeny počasia a nedostatok spánku, ale aj konkrétne potraviny ako syr, čokoláda a červené víno, potraviny s prídavnými látkami a chladené potraviny.
Ženy a ich hormóny
Migrénami trpí až 20 percent žien na celom svete. Ženy trpia migrénami až dvakrát viac ako muži napriek tomu, že počas puberty boli na tom rovnako. Väčšina žien zažije svoju prvú migrénu počas dospievania, často v období prvej menštruácie.
Približne polovica migreničiek uvádza spojitosť so svojím menštruačným cyklom. Migrény sú najčastejšie pred štyridsiatkou, čo sa vysvetľuje spojitosťou s estrogénom. Podľa tejto teórie ich vyvoláva pokles hormónu, ktorého hladina je najnižšia práve v prvý deň menštruácie. Počiatočnou fázou migrény môžu byť aj silné predmenštruačné symptómy (PMS).
Pozitívne je, že migrény spojené s hormónmi odchádzajú s príchodom menopauzy. Vtedy totiž množstvo estrogénu klesá a nedochádza k veľkým výkyvom jeho hladiny v krvi.
Text: RELAX
Foto: Shutterstock
