Stretnutie s génovým inžinierstvom

Použitie geneticky modifikovaných alebo vyrobených prísad je bežné v celom spektre potravín. K tomu sa pridáva geneticky modifikované krmivo pre zvieratá. Nie vždy musia byť takto vypestované alebo vyrobené potraviny jasne označené. Radi by sme Vás previedli tými potravinami, v ktorých by ste takéto prísady mohli nájsť.

Aké množstvo GMO potravín zjeme?

Patrí k vašim raňajkám kávička s mliekom alebo müsli vysypané do misky? Potom je vysoká pravdepodobnosť, že ste v najširšom zmysle slova prišli do styku s génovým inžinierstvom. Pretože konvenčne vyrobené mlieko pochádza od kráv, ktorých hlavnú potravu tvorí geneticky modifikovaná sójová múčka, alebo ktoré sú kŕmené iným geneticky modifikovaným krmivom.

Je jedno, že väčšina z nás odmieta geneticky modifikované potraviny, aj tak s nimi prichádzame každý deň do kontaktu.

Ale nie je toho až tak veľa, ako mnohí strašia. Rajčiak krížený s rybou alebo rezeň z klonovaného prasaťa v supermarketoch nenájdeme.

Z ktorej strany číha nebezpečenstvo

Mnohokrát ide o skryté procesy, vďaka ktorým genetické inžinierstvo preniká do nášho života. V prvej línii je to cez geneticky modifikované krmivo pre úžitkové zvieratá. To sa týka tak dojných kráv, ako aj jatočného dobytka a nosníc. Príkladom môže byť sója, ktorá je veľmi obľúbenou prísadou do jadrového krmiva (nielen) pre hovädzí dobytok.

Sedemdesiat tri percent celosvetovo vyrobenej sóje je geneticky modifikovaných. Horšie je to už len s cukrovou trstinou. V jej prípade ide v celosvetovom meradle až o deväťdesiat percent. Postihnuté sú aj kukurica a repka olejná.

U nás však tieto geneticky modifikované organizmy nerastú. Európske poľnohospodárstvo patrí do zóny bez možnosti pestovať geneticky modifikované plodiny. Iné je to v zámorí. Za ostatných dvadsať rokov sa pestovanie geneticky upravených potravín výrazne rozšírilo napríklad v USA. Podobne je to aj v Brazílii, Kanade alebo v Argentíne. Podľa údajov z ostatného obdobia sa geneticky upravené plodiny pestovali približne na 160 miliónoch hektároch. Na porovnanie – v EÚ je to len 115 000 hektárov.

Aj táto pomerne malá plocha je však tŕňom v oku odporcov genetického inžinierstva. Zástupcovia Greenpeace kritizujú napríklad, že sľubované výhody geneticky upravených plodín (vyššia úrodnosť, menej pesticídov, zdravá výživa) sú len čistou teóriou. Na rozdiel od toho sa môžu vyskytnúť nepredvídané vedľajšie účinky ako napríklad strata rôznorodosti úžitkových rastlín, škodlivé účinky na včely a ostatný užitočný hmyz, alebo v prípade ľudí to môžu byť rozličné alergie na novovzniknuté bielkoviny v potrave. Podľa Greenpeace budú jedinými profitujúcimi predajcovia geneticky modifikovaných semien – obrovské koncerny ako napríklad Monsanto, Bayer alebo Syngenta. Poľnohospodári a spotrebitelia sa tak stanú čím ďalej tým viac závislí od ich zázračných geneticky upravených „fazuliek“.

Bio pestovatelia a ich susedia

Aj zástupcovia ekologického poľnohospodárstva (producenti bio potravín) neobľubujú geneticky modifikované rastliny v ich susedstve. Je to preto, že nemôžu ich vlastnú úrodu proti možným negatívnym vplyvom stopercentne ochrániť.

Aj keď existujú pravidlá, že polia s geneticky modifikovanými rastlinami musia byť od biopolí vo vzdialenosti minimálne 300 metrov, stačí, že zafúka vietor a smená sa nesú krajinou aj niekoľko kilometrov.

A tak nie je možné čistotu bio potravín – bez genetických modifikácií – garantovať. Pri ekologickom poľnohospodárstve sú totiž genetické modifikácie vylúčené. Platí to pre rastliny s možným prenosom génov a živočíšne krmivá. Biomlieko, mäso a vajcia by mali pochádzať od zvierat, ktoré nie sú chované kŕmnymi zmesami s obsahom geneticky modifikovaných prísad.

Čisté potraviny

Čisté prírodné potraviny sú jedným z plusov, ktorý objavuje čoraz viac výrobcov konvenčných potravín. V oblasti výroby mliečnych výrobkov bola takpovediac predskokanom už pred niekoľkými rokmi nemecká značka Landliebe. Materský koncern Campina už od roku 2008 nepoužíva pri chove kráv geneticky modifikované krmivá. Najskôr sa získavalo len mlieko. Neskôr sa mlieko získané z tohto chovu začalo používať aj na výrobu ďalších mliečnych produktov.

Spoločnosť Edeka Nord ponúka pod označením Naša domovina okrem mlieka aj smotanu a jogurty. Spoločnosť Rotkäppchen má v ponuke s ohľadom na bio filozofiu napríklad francúzsky mäkký syr Camembert, Zott mozzarellu a Grünländer plátkový syr. Spoločnosť Bauer prišla zas najnovšie s ovocným jogurtom. Týmto a ďalším výrobcom sa nedá odoprieť veľká odvaha – určité arómy alebo náhradné sladidlá sa dajú bez využitia genetického inžinierstva totiž len veľmi ťažko získať. A z toho vzniká ďalší problém prídavných látok.

Pozor na prídavné látky

Tu sa dostávame do ďalšej oblasti, v ktorej sa genetické inžinierstvo udomácnilo v pomerne veľkej miere. Do tejto oblasti patria aditíva (konzervačné látky) a technické pomocné látky. Je jedno či ide o pivo, jogurty, žemle alebo klobásky. Takmer do každého typu potravín sa pridáva veľké množstvo prísad. Pri výrobe konvenčných potravín možno používať viac ako 300 konzervačných látok. Na porovnanie, Združenie na výrobu biopotravín povoľuje členom len 23 látok, ktoré, samozrejme, nesmú pochádzať z genetických laboratórií.

Pri bežnom postupe sa mikroorganizmy, baktérie, kvasinky alebo plesne upravia pomocou genetické inžinierstva tak, aby produkovali určité substancie, napríklad enzýmy, vitamíny alebo arómy. Po vyčistení neobsahujú žiadne zvyškové látky, a preto ich nie je nutné uvádzať na obale.

Či predstavuje genetické inžinierstvo pre ľudí a prírodu nebezpečenstvo, nevie dnes nikto jednoznačne posúdiť. A predsa sú ľudia skeptickí. Spoločnosti pôsobiace v potravinárskom priemysle by to mali začať brať vážne a výrobky aj patrične označovať a presne uviesť, v akej podobe sa genetické inžinierstvo v danej potravine skrýva.

Dnes už výrobcovia biopotravín nemôžu garantovať stopercentnú čistotu. Podporujú preto zákon o zachovaní nulovej tolerancie obsahu geneticky upravovaných zložiek a prísad v potravinách. Európska únia sa zatiaľ rozhodla tento zákon nepodporiť, a to ja napriek odporu niektorých krajín.

Radšej bez

Komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v EÚ zatiaľ obmedzené. Na európskom trhu sa však geneticky modifikované produkty vyskytujú, a preto je pre spotrebiteľa dôležité ich označovanie, na základe ktorého sa môže vyhnúť ich nákupu.

Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov a to isté sa týka aj krmív pre zvieratá. Nedostatkom tejto legislatívy však je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom už označené byť nemusia. Výrobcovia potravín, ktorých potraviny neobsahujú geneticky modifikované organizmy či zložky, môžu ich produkty označiť a vďaka tomu sa odlíšiť.

Čokoláda

Aby boli produkty z kakaa vláčne, pridáva sa do nich lecitín. Tento emulgátor spája tuk a vodu a veľmi často pochádza z geneticky upravovanej sóje. To však musí výrobca uviesť na obale. Sójový lecitín sa označuje ako E322.

Pražené zemiačiky

Prečo vždy zjeme celý balík? Posilňovač chuti Glutaman sodný nás núti opakovane siahať po ďalšom a ďalšom praženom zemiačiku. Ak je to dovolené, vyrába sa z geneticky modifikovaných mikroorganizmov. Na balení nie je spravidla nič vyznačené.

Žemličky

O vzdušné cesto a chrumkavý efekt po dopečení sa v prípade žemličiek a ostatného pečiva stará Cystein (E920). Pôvodne sa vyrábal z chlpov alebo z prasacích štetín, v súčasnosti prevzali žezlo geneticky modifikované baktérie.

Pivo

Slad, ktorý predstavuje jednu zo základných zložiek na výrobu piva, nesmie byť v niektorých krajinách geneticky modifikovaný. To však neplatí celosvetovo. V niektorých krajinách môže byť slad obohatený o enzýmy.

Vajcia

Sliepky milujú kukuricu. Tridsať jeden percent kukurice (celosvetový priemer) však pochádza z geneticky modifikovaného osiva. Ten, kto si rád nechá na takéto vajíčka zájsť chuť, by mal kupovať vajcia s označením – bez genetickej modifikácie –, alebo kupovať biovajcia.

Syr

V minulosti sa na zretie syrov používala syridlo získavané z teľacích žalúdkov. Medzičasom sa však vo väčšine prípadov nahradilo geneticky vyprodukovaným chymozínom – je totiž lacnejšie, (ne)chutnejšie a spoľahlivejšie.

Mlieko

Génové inžinierstvo sa priamo pri výrobe mlieka neuplatňuje. Je ukryté v krmive pre zvieratá: geneticky modifikovaná sója pomáha našim kravám priberať. Asi desať percent mlieka sa získa z kráv nechovaných geneticky modifikovaným krmivom, ale čo ten zvyšok…

Kola

Tento obľúbený nápoj musí byť vždy sladký. Nositeľom sladkej chuti je glukózový sirup (podľa možnosti získaný z geneticky upravenej kukurice) alebo umelé sladidlo Aspartam (E 951) vyrobené s geneticky upravenými mikroorganizmami. Pri častej konzumácii potravín s obsahom Aspartamu sa môže u nás prejaviť 92 škodlivých príznakov (bolesti hlavy, búšenie srdca, nespavosť, zvyšovanie hmotnosti, podráždenosť, úzkosť…).

Margarín

Potravinársky výrobok získaný z rastlinných tukov (napríklad geneticky modifikovanej repky olejnej). Základná surovina sa musí rafinovať a do nej sa potom pridávajú pomocné látky – emulgátory, stabilizátory, konzervačné látky, antioxidanty, farbivá a regulátory kyslosti.

Klobásky

O tom, že sa prasiatka chovajú geneticky modifikovaným krmivom, sa na vyrobenej klobáske nedozviete. Podľa medzinárodných výskumov sa obsah geneticky modifikovanej sóje alebo kukurice v klobáskach nedá preukázať.

Text: Andrea Dingová
Foto: Shutterstock