Kraj unikátov: Od Tatier k Dukle

28. mája 2024
Domček deduška Večerníčka, Nová Sedlica.

Nádherná príroda, bohatá história a kultúra, športové príležitosti, umenie, pestrý folklór a v neposlednom rade šikovní ľudia.

3. Belianske Tatry

KRIŠTÁĽOVO ČISTÉ HORY

Belianske Tatry sú skrytým pokladom medzi slovenskými vrcholmi. Ponúkajú jedinečnú kombináciu divokej prírody, malebných horských potokov a nádherných výhľadov. Pre milovníkov turistiky a horolezectva sú ideálnou destináciou. Môžu tu totiž objavovať nedotknutú prírodu a vychutnávať si pokoj a ticho ďaleko od rušného sveta.

Pohorie tvorí 14 kilometrov dlhý vápencový hrebeň. Nie sú tu charakteristické morény, skalné prahy, terasy ani mohutné zrazy, ale na prvý pohľad vás upúta krása vápencových a dolomitových stien so strmými trávnatými svahmi a bohatou vegetáciou. Centrom Belianskych Tatier je Ždiar, ktorý je rajom pre turistov a lyžiarov, pričom v prípade nepriaznivého počasia sa môžete vybrať do miestneho múzea a obdivovať ľudové umenie.

Nenechajte si ujsť návštevu Chodníka korunami stromov v Bachledovej doline. Nielen počas horúcich letných dní vás však poteší výlet do jaskyne. Belianska jaskyňa bola objavená v roku 1881, je dlhá 1752 metrov a sprístupnených je 1275 metrov chodieb. Priemerná teplota v jaskyni je +5,2 °C. Je to jedna z najkrajších tatranských jaskýň. K jaskyni sa dostanete 25-minútovým výstupom po žltej značke z Tatranskej Kotliny, kam premávajú pravidelné autobusové linky z Popradu, Starého Smokovca, Tatranskej Lomnice a Kežmarku smerom na Ždiar a Lysú Poľanu.

CHODNÍK KORUNAMI STROMOV – BACHLEDKA. Vychutnajte si prírodu Spišskej Magury s výhľadom. Cestou na vrchol sa vďaka informačným brožúrkam dočítate o živote v lese, miestnych zvieratách a rastlinách, ktoré nájdete len málokde.

Belianske Tatry
Pohľad na ikonické vrchy Belianskych Tatier – Havran a Vidla. Foto: Jano Štovka.

4. Drevené chrámy Karpatského oblúka

MAJSTROVSKÁ ARCHITEKTÚRA UPROSTRED PRÍRODNÝCH DIVOV

Karpatský oblúk ukrýva naozaj jedinečný poklad – drevené kostolíky, ktoré zdobia malebnú krajinu. Tieto architektonické skvosty sú svedectvom bohatej histórie a kultúrneho dedičstva regiónu. Tvoria ich rôzne chrámy, z ktorých mnohé boli postavené v 16. až 18. storočí.

Niektoré z nich boli postavené bez jediného klinca, čo je dôkazom veľkej zručnosti ich staviteľov. V ich architektúre sa spájajú tradičné slovanské a byzantské prvky, a hoci sú z dreva, sú naozaj vysoké a majestátne.

To, čo robí tieto chrámy skutočne jedinečnými, je nielen ich architektonická krása, ale aj spôsob, akým sú začlenené do okolitej prírody. Obklopené bujnými lesmi a horskými štítmi vytvárajú tieto chrámy úchvatnú symbiózu medzi ľudským výtvorom a prírodným prostredím. Pre cestovateľov predstavujú drevené chrámy Karpatského oblúka fascinujúcu destináciu, ktorá spája históriu, architektúru a prírodu. Preskúmať tieto kostoly znamená ponoriť sa do minulosti, objaviť krásu krajiny a oceniť remeselnú zručnosť našich predchodcov. Najkrajšie z nich sú zapísané aj na zozname UNESCO a nájdete ich v meste Kežmarok, ako aj v obciach Hervartov, Bodružal, Ladomirová. Najstarším a zároveň najhodnotnejším je kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1500.

Chrám sv. Paraskevy, Dobroslava, Slovensko.
Chrám sv. Paraskevy v obci Dobroslava. Foto: Jano Štovka.
2/5
Zavrieť reklamu