Odkiaľ prichádzajú sny?

Pravdepodobne ste už zažili sen, v ktorom ste sa po desiatkach rokov znovu objavili v školskej lavici a neboli ste pripravení na test. Alebo ste strácali kontrolu nad autom, rútili sa nadol vo výťahu, niekto vás naháňal a vy ste sa zúfalo snažili utiecť… Zobudili ste sa spotení, srdce vám išlo vyskočiť z hrude a márne ste premýšľali, čo to malo znamenať.

Niekedy sa vám podarilo znovu zaspať, no inokedy vám to adrenalín nahromadený v tele nedovolil. Úzkostné sny sú veľmi bežné. Mozog si z nášho bdelého života vyberie emocionálne významné udalosti a preloží ich do snového naratívu. Odrážajú to, z čoho sme v strese, alebo znepokojení.

Sny môžu byť pomerne širokým, avšak presným ukazovateľom úrovne našej pohody v bdelom stave. A odkedy žijeme v stresujúcich časoch, nie je prekvapením, že sa s čudnými snami a nočnými morami doslova roztrhlo vrece.

Regulácia emócií

Podľa výskumu majú ženy viac snov, v ktorých sa vyskytuje agresívna interakcia s inými osobami. Ľudí, ktorí zažívali stres počas obdobia covidu, prenasledovali nočné mory, v ktorých sa vyskytovali pocity uväznenia, bezmocnosti a tiež obrazy vojny, odlúčenia, zlyhania, totality, choroby, smrti a apokalypsy.

Veľmi tomuto trendu nepomáha ani súčasná situácia – vojna vedúca k chorobe a smrti, klimatické zmeny, politický a sociálny rozvrat. Dáva to zmysel. Počas stresujúcich období máme úzkostnejšie, znepokojujúcejšie myšlienky, preto nie je prekvapujúce, že máme aj úzkostnejšie sny, až nočné mory.

Niektorí experti tvrdia, že sny hrajú úlohu v regulácii emócií – a ich naratív slúži ako forma offline spracovania našich denných drám. V prieskume, ktorého sa zúčastnilo takmer 1700 dospelých, výskumníci zistili, že každý piaty sen sa týkal profesionálneho života a bol úzko spätý s emóciami, ktoré ľudia zažívali v bdelom stave v práci.

Je tiež logické, že témy alebo obsah snov sú pre väčšinu z nás veľmi podobné. Počas kolektívnych foriem stresu alebo tráum vidíme všetci tie isté obrazy, ktorých sa inštinktívne bojíme, preto sa veľmi ľahko objavia v našich snoch kedykoľvek, keď pociťujeme veľký strach a úzkosť.

K ďalším témam zlých snov patrí, že sme ponižovaní, zastrašovaní alebo napadnutí niekým či niečím. Ďalej sa môžeme cítiť stratení, chorí, alebo „zaseknutí“ v ťažkej situácii, môžeme byť prenasledovaní, alebo sa staneme súčasťou nehody či katastrofy. Niekedy sú ale stresové sny veľmi neobvyklé a individuálne.

Kto sníva viac?

Podľa štúdie z roku 2021, ktorej sa zúčastnilo 20 013 dospelých, sa preukázalo, že celkovo ženy a ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou prejavujú tendenciu mať výrazne viac zlých snov vrátane traumatických.

Ľudia, ktorí sa cítia frustrovaní, pretože ich psychologické potreby nie sú naplnené, majú tiež tendenciu k negatívne zafarbeným snom. 59-ročnej Zuzane sa často, keď je pod tlakom, sníva, že sa snaží pred niečím utiecť, ale jej nohy sú ako z olova. A čím je hrozba bližšie, tým viac jej nohy oťažievajú. Snaží sa kričať z plných pľúc, ale nevydá zo seba ani hlások. Často sa prebudí v panickom záchvate na to, ako kričí zo sna.

Existujú fyziologické dôvody, prečo si zlé sny pamätáme. Stres a úzkosť spôsobujú, že nemôžeme zaspať, alebo je náš spánok plytší. Podľa štúdie z roku 2021 ľudia z celého sveta, ale najmä ženy, si vedeli sny vybaviť častejšie počas pandémie ako pred ňou.

Máme tendenciu prežívať najživšie, emocionálne intenzívne sny počas REM fázy spánku. REM spánok prispieva k posilňovaniu emocionálnej pamäti. Sny a REM spánok sú dôležité pre reguláciu emócií. REM spánok prebieha vtedy, keď sa ukladajú spomienky. Sny bývajú najintenzívnejšie počas poslednej REM periódy, chvíľu predtým, ako sa zobudíme. Môžu byť veľmi živé, alebo emocionálne výrazné a znepokojujúce.

Stresujúci cyklus

Zlé a stresujúce sny spravia veľmi veľa s kvalitou aj kvantitou spánku. Často po takom sne už nevieme zaspať, obávame sa, že bude pokračovať. Spánok môže byť rozkúskovaný, pretože sa niekoľkokrát zobudíme zo znepokojujúcich snov a ráno vstávame unavení a vyšťavení.

45-ročná Andrea to pozná veľmi dobre. Keď sa jej pred piatimi rokmi rozpadlo manželstvo, opakovane mávala sen o tom, ako uviazla v čiernom močiari a nemohla sa pohnúť. Cítila, že ju bahno už-už pohltí. Keď 40-ročná Petra zakladala spoločnosť v oblasti zdravotníckych technológií, často sa jej snívalo, že jej dochádza čas, alebo je na nesprávnom mieste a s nesprávnymi ľuďmi. Čím bol tlak v práci väčší, tým častejšie sa jej snívalo a ráno vstávala unavená.

Nočné mory alebo zlé sny môžu časom spôsobiť nedostatok či výpadok spánku, čo z dlhodobého hľadiska vedie k zdravotným problémom. Ak by sme prišli o kvalitný, pravidelný spánok, malo by to negatívny efekt na mentálne funkcie, váhu, glukózovú toleranciu, krvný tlak a iné aspekty zdravia.

Ale funguje to obojsmerne – nielenže sa stres a úzkosť z dňa premietajú do spánku, ale aj úzkostné sny dokážu znepríjemniť nasledujúci deň. Je to, ako keby ste sa zobudili do snovej „opice“, ktorej účinky v podobe špecifických emócií z nočnej mory ovplyvňujú celý deň.

Môže vás zaujímať:

Prečo by ste mali v noci snívať?

Zasahujú nám do nasledujúceho dňa

Počas snívania zapájame tie isté oblasti mozgu, ako keď pociťujeme úzkosť, nervozitu alebo strach počas dňa. Z fyziologického hľadiska je to, akoby sme naozaj prežívali zážitok, ktorý sa nám sníva – naše telo pumpuje do krvi čoraz viac adrenalínu a prepína nás do módu Bojuj alebo uteč.

Keď sa zobudíme, ešte stále sa cez nás valí rieka rozbúrených hormónov. Snívalo sa vám, že vás priateľ podvádza? Je celkom normálne, ak ste na neho ráno nahnevaná! Ak vás šéf vo sne verbálne urážal, môžete byť na druhý deň z neho úplne na nervy. Sny môžu ovplyvniť, ako sa chováme k ostatným, aj ako s nimi v nasledujúcich dňoch interagujeme.

Ale stresujúce sny nemusia byť vždy len negatívne. Emócie, ktoré v sne prežijeme, nás môžu pripraviť na zvládanie konkrétnych situácií v reálnom živote. V štúdii z roku 2019 sa zistilo, že prežívanie strachu počas snívania môže zlepšiť naše reakcie na nebezpečenstvo v reálnom živote. Účastníci výskumu, ktorí často prežívali strach počas snenia, vykazovali znížené emocionálne vzrušenie – a aktiváciu istých oblastí mozgu počas MRI vyšetrení – ako odpoveď na podnety vyvolávajúce strach, keď boli v bdelom stave.

Inými slovami, lepšie sa vysporiadali so strachom možno práve preto, že si to v noci „nacvičili“.