Rizikové cestovanie autom. Ako prežiť cesty na letné dovolenky?

Obrňte sa trpezlivosťou a naučte sa vyrovnať s najväčšími nástrahami.
Pitný režim je kľúčový
Šoférovanie je fyzická aktivita, hoci opticky, pre človeka, ktorý nešoféruje, sa môže javiť ako veľmi jednoduchá a „nevysiľujúca“ činnosť. Ale tak ako každá fyzická aktivita aj šoférovanie vedie k vzniku telesného tepla, ktorého hodnota môže neúmerne stúpať, pokiaľ nie je zabezpečené jeho odvádzanie, a tak hrozí prehriatie.
Organizmus šoféra má termoregulačný mechanizmus – potenie, ktoré udržiava telesnú teplotu v prijateľnom stave. Telesný pot je tekutina, ktorá obsahuje z veľkej väčšiny vodu, potom minerály a odpadové látky, preto vodič potrebuje dostatočný, pravidelný prísun tekutín. Pri vyšších stratách vody a minerálov môže nastať „tepelná kríza“, ktorá je spojená nielen s poklesom výkonnosti, ale aj s ohrozením zdravia a života.
Dospelý človek, ktorý sa málo pohybuje, stratí denne dva a pol litra tekutín, pri miernej telesnej aktivite tri litre a na dlhých trasách na dovolenku môžu straty dosiahnuť štyri až päť litrov. Pri nadmernom potení v zlých klimatických podmienkach a pri vysokej záťaži spojenej s výrazným stresom môže vodič za deň prísť až o desať litrov, ktoré treba nahradiť.

Koľko tekutín stratíte za hodinu
Niektorí vodiči sa potia nadmerne a dochádza u nich k stavu, ktorý sa nazýva hyperhidróza. Jeho príčiny sú neznáme, ale vždy je potrebné vylúčiť ochorenia, ako je cukrovka, prekonaná malária, postihnutie štítnej žľazy, príliš nízka hladina krvného cukru alebo neurologické ochorenie. Viac sa potia „nerváci“, či už pri tréme, strachu, bolesti alebo radosti.
Nadmerné potenie zvyšuje aj nadváha, nikotín a kofeín! Žiaľ, šofér zvyčajne začína piť tekutiny, až keď pociťuje smäd. Ten sa však dostavuje vtedy, keď sa zásoby telesnej vody blížia k svojmu minimu, čo je dosť neskoro. Preto sa odporúča, najmä ak je okolitý vzduch v aute bez klimatizácie extrémne horúci, piť aj vtedy, keď nepociťujeme smäd.

Grossglocknerská vysokohorská cesta. Najvyššia a najdesivejšia cesta cez Rakúsko, ktorú treba raz za život zažiť.
Nemalo by to byť však viac ako 0,8 litra za hodinu. Nápoj by mal byť skôr vlažný, nesladený a nie veľmi hustý. Mal by obsahovať najmä vodu a minerálne látky, ktoré organizmus stráca potením. Nesmie ich byť ani nadbytok, preto je potrebné piť nápoje riedené, s vysokým obsahom vody (často až dvojnásobne – nie ako je to uvedené na obale príslušného nápoja, ktorý si vodič môže pred cestou namiešať).
Pokiaľ je nápoj príliš hustý, zaťažuje žalúdok a skôr vyčerpáva, ako osviežuje. Vhodné nápoje dopĺňa v prípade vysokých strát tekutín aj správna strava – hlavne zeleninové a ovocné šaláty, vývary, ktoré môžeme konzumovať v naordinovaných prestávkach počas jazdy. Každá vhodná tekutina je pre organizmus prínosom.
Text: Pavel Malovič
Foto: Shutterstock