Quito – začnite cestu po Ekvádore objavovaním koloniálnych pamiatok a miestnych obchodíkov
Prenikavé modré svetlo úsvitu vo vysokej nadmorskej výške zalieva Staré Mesto Quita, zatiaľ čo psy prenasledujú pickupy prepravujúce tovar na trh. Ná
Grossglocknerská vysokohorská cesta. Najvyššia a najdesivejšia cesta cez Rakúsko, ktorú treba raz za život zažiť.
Pripútajte sa a užite si nezabudnuteľnú jazdu po tejto vrcholovej horskej ceste - ale dajte si pozor na kozy.
Európa sa pýši ikonickými cestami, od pobrežných ciest Côte d´Azur až po špičkové cesty v Amalfi. Ale ako horská cesta medzi nimi víťazí Grossglockerská vysokohorská cesta. Kľukatí sa 50 kilometrov cez národný park Hohe Tauern, a je to tak tá najvyššia a najdesivejšia jazda v Rakúsku.
Skôr ako cestu pripomína horskú dráhu: náhle mení smer, prudko klesá a krúti sa. Obtáča sa okolo kopcov a vrhá sa do tunelov. Hmla, kamene a bojovné horské kozy sú tu na dennom poriadku. Od novembra do apríla, kedy ju pokrýva niekoľkometrová vrstva snehu, je cesta uzavretá. Aj v lete je však počasie nepredvídateľné: jedna časť môže byť ovinutá závojom mrakov, zatiaľ čo iná sa kúpe v slnečnom svite.
Pre väčšinu ľudí je to cesta, ktorú podniknú raz za život, ale správca parku Konrad Mariacher po nej jazdí do práce denne. Býva v meste Heiligenblut, kde sa kedysi ťažilo zlato a kde sa nachádza južná brána cesty. Jazdil po nej za nepriaznivého počasia, ale aj jeho dokáže prekvapiť.
Mohlo by vás zaujímať
Sliezsky dom – je len jedno také miesto
„Cesta má svoju hlavu,“ hovorí, keď parkuje svoj truck na vyhliadke pri ceste, kde sa otvára výhľad na 8-kilometrový ľadovec Pasterze. Pod ním sa v údolí rozprestiera planina plná roztrieštených kameňov a šedého ľadu. „Keď prídu mraky, zákruty vyzerajú jedna ako druhá, takže musíte dávať pozor. Ale skutočné nebezpečenstvo predstavuje scenéria. Každý rok z cesty zíde mnoho áut, pretože šoféri venujú viac pozornosti výhľadu ako asfaltu.“
Pozrie sa hore na dlhé zákruty, ktoré vedú k Hochtoru, horskému priesmyku ktorý sa používal už pred obdobím Rímskej ríše. Cesta vedie ďalej až k Edelweissspitze, kde panoráma zahŕňa viac než 30 vrcholov vyšších ako 3000 m vrátane samotného veľkého Grossglockneru. So svojimi 3789 m je to najvyššia hora Rakúska a cesta je pomenovaná podľa neho.
Cesta samotná bola nápadom skupiny podnikateľov, ktorí v 30. rokoch 20. storočia chceli zarobiť na novej záľube – cestovaní autom. V prepočte na naše peniaze mala stavba stáť viac ako 55 miliónov eur, a tak sa zdalo, že je to uletený projekt, ale dnes mýtnymi bránami každoročne prejde okolo 900 000 ľudí.
Pri dnešnom rannom výstupe na Edelweissspitze visí nad horou závoj mrakov a zakrýva všetko okrem najbližšej zákruty a predných reflektorov auta. Grossglocknerské šero ale netrvá dlho. Ako sa cesta preplieta hore, počasie sa znenazdania mení. Hmla redne a rozpúšťa sa. Na kraji cesty sa objavia žlté pastviny. Na vzdialenej strane tunelu Hochtor sa cesta prehupne cez posledný hrebeň a na horizonte sa rysuje reťazec vrcholkov ako vojaci v pozore na hradnom cimburí. Objaví sa samotná hora Grossglockner, ľadový vrchol týčiaci sa nad strieborným mrakom.
Ticho náhle preruší rachot motorov pripomínajúci streľbu z dela a okolo presviští skupinka motorkárov v koženom oblečení. Na Grossglocknerskej ceste sú to prví motoristi toho dňa, ale isto nebudú poslední.
Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock
1/1
