Sedem stoických rád pre lepší život 

13. decembra 2024
duševné zdravie

Stoicizmus bol populárnou filozofiou Rímskej ríše. A možno tomu neuveríte, ale môžeme si z neho mnohé odniesť aj do nášho bežného života v 21. storočí. Zakladal sa totiž na presvedčení, že každý z nás môže viesť šťastný život.  

Základy stoicizmu siahajú do antického Grécka. Jeho zakladateľom bol Zenón z Kitia, ktorý v roku 308 založil v Aténach vlastnú filozofickú školu. Názov filozofickej cesty bol odvodený z gréckeho „stoa poikilé“, čo znamená stĺporadie vyzdobené freskami. Delí sa na tri fázy: raný, stredný a neskorý. Prvé dve fázy sa vyvíjali prevažne v Grécku, pričom neskorá fáza sa presunula do Rímskej ríše – kľúčovými stoikmi tohto obdobia boli Seneca, čiastočne Cicero a cisár Marcus Aurelius.  

Aj keď ako filozofická škola zanikol v priebehu 5. a 6. storočia, na ďalšie dejiny mal  významný vplyv. Myšlienky antických stoikov ovplyvňovali nielen stredovek, ale aj moderné dejiny – a riadiť sa nimi môžeme dokonca aj my dnes.  

Prijmite život taký, aký je  

Cestou k ovládnutiu emócií a vášní, ktoré dokážu narušiť našu individuálnu podstatu, je podľa stoicizmu sebadisciplína. No ako nadobudnúť skutočný stoický vnútorný pokoj? Podľa antických Grékov je na to potrebná „apatheia“ – odpútanie sa od toho, čo nemôžem zmeniť. Podstata stoicizmu teda zjednodušene tkvie v prijatí všetkých životných situácií, ktoré nám prichádzajú do života. Ak nechceme byť nešťastní, musíme sa s nimi zmieriť. Netreba v sebe živiť žiadne plané nádeje, jednoducho máme prijať svoj osud taký, aký je. Často do nášho života prichádzajú tragické situácie, no bolesť, ktorú cítime, nepramení z fyzickej alebo psychickej bolesti, ale z vnútorného rozporu, keď túto realitu odmietame prijať.   

Vráťme sa však do čias Marca Aurelia. Tento rímsky cisár žil a vládol v 2. storočí n. l. a bol známym filozofom a vládcom. Čo ste však o ňom nevedeli, je, že počas posledných rokov jeho vlády čelil a s ním aj obyvatelia Rímskej ríše jednej z najhorších pohrôm v európskych dejinách. Počas morovej epidémie  zomrelo takmer päť miliónov ľudí. 

Jednu epidémiu sme pred niekoľkými rokmi zažili aj my, aj keď nie v takom rozsahu. Aureliov pohľad na pocity strachu a beznádeje, ako aj na priamy vplyv epidémie na duševné zdravie môže byť pre nás podnetný. Toto je sedem stoických rád Marca Aurelia, ktorými sa môžeme inšpirovať aj dnes. 

duševné zdravie

Rada č. 1: Čo je v mojich rukách?  

Časť stoickej filozofie môžeme zjednodušene definovať ľahko pochopiteľným morálnym princípom: Naučte sa pokojne prijať to, čo sa vám deje a nedokážete to ovplyvniť, a, na druhej strane, buďte dostatočne silní zmeniť to, čo zmeniť môžete. Umenie je dokázať to od seba odlíšiť, inak sa človek len točí v začarovanom kruhu neúspechu.  

Stoici hovoria, že jednou zo základných cností je rozvážnosť – práve tá je nástrojom, ktorý nám pomôže zistiť, čo je v našich rukách a čo nedokážeme ovplyvniť. Vezmime si napríklad aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu. Skúste sa sami seba opýtať, čo vám na nej prekáža. Čo dokážete zmeniť vy ako jednotlivec? Keď zistíte, čo dokážete a nedokážete zmeniť, pomôže vám to lepšie prijať danú situáciu. Podľa Aurelia: „to, čo nás znepokojuje, nie sú veci, ktoré sa nám dejú, ale naše vlastné názory o týchto veciach“. To znamená, že aj keď nevieme dianie prichádzajúcich okolností ovplyvniť, vieme ovplyvniť to, čo si o nich budeme myslieť. To jediné máme vždy vo vlastných rukách.  

Rada č. 2: Zmena charakteru je zmenou rozmýšľania 

Niektorí filozofi tvrdia, že charakter človeka je vlastne spôsob, ako premýšľa. Podľa Aurelia by sme si mali osvojiť správne spôsoby rozmýšľania, či už ide o rozvážnosť, alebo sebadisciplínu – tie nám pomôžu v boji s emóciami, ako sú strach alebo hnev. Ako ich však nadobudnúť?  

Podľa Marcusa Aurelia môžeme dobrý charakter budovať napodobňovaním rozmýšľania cnostných ľudí, takých, v ktorých vidíme vzor. Nájdite si svoj role model – človeka, ktorý vám bude vzorom v danej cnosti. Platón mal svojho Sokrata, tak kto bude váš Sokrates?  

Rada č. 3: Memento mori 

Nielen pandémia, ale aj smrť blízkeho človeka nás v pravidelných intervaloch núti premýšľať nad našou vlastnou smrťou. Podľa Aurelia je dôležité premýšľať nad vlastnou smrťou a čím skôr sa s ňou zmieriť a prijať ju. Kresťanská tradícia v tejto súvislosti používa slovné spojenie memento mori (v prekl. Pamätaj, že zomrieš). Myšlienka na našu pominuteľnosť, ako aj samotná realita by nás nemali prekvapiť o nič viac ako jarná krása prírody a vôňa ruží.  

Rada č. 4: Robme veci pre vyšší cieľ 

Základným pilierom stoickej filozofie je sebadisciplína. Ako sa k nej však motivovať? Podľa Aurelia je najlepším motivátorom zamerať sa na dosiahnutie čo najvyššieho a najvznešenejšieho cieľa. Aby sme ho však dosiahli, je dobré si ho rozdeliť na menšie méty a smerovať k nemu malými krokmi, mať reálne očakávania a nesnažiť sa urobiť všetko naraz.  

mentálne zdravie

Rada č. 5: Vyhľadávajme diskomfort 

Trénovanie sebadisciplíny podľa Aurelia spočíva aj vo vystavovaní sa náročným situáciám. Prakticky to znamená vyjsť mimo komfortnrj zóny – vyskúšajte otužovanie, studenú sprchu, digitálny detox alebo vstať na prvé zazvonenie budíka. Aurelius nám vo svojom životnom správaní dáva ešte jeden príklad, aby sme nenadávali a nesťažovali sa. A to si mnohí z nás budú musieť nacvičiť! Ak prijmeme život taký, aký je aj s jeho chybami a negatívnymi dôsledkami, bude nám lepšie.  

Rada č. 6: Počkajme na druhý marshmallow 

Pravdivosť tejto rady potvrdzuje aj stanfordský experiment s marshmallows z roku 1970. Deťom ponúkli jeden cukrík a povedali im, že ak chvíľu počkajú, dostanú cukríky dva. Ide o experiment zameraný na úroveň sebakontroly. Aj keď nie s populárnym cukríkom, túto radu dostávame aj od Aurelia – podľa neho sme sa nenarodili preto, aby sme sa cítili len príjemne a uspokojovali svoje spontánne potreby a túžby.  

Rada č. 7: Počúvajme múdrejších a pozerajme sa späť 

Posledná rada Marca Aurelia sa týka nášho vzťahu k druhým ľuďom. Podľa neho by sme sa mali obkolesiť múdrymi a inšpiratívnymi ľuďmi. S posilnením sebadisciplíny nám pomôže pravidelné zamýšľanie sa a skúmanie nášho správania. Budovanie dennej sebareflexie nám pomôže stať sa stoicky pokojným človekom.   


Pravidelná dávka (Andrej Zeman, Jakub Betinský)

TIP NA KNIHU: Pravidelná dávka (Andrej Zeman & Jakub Betinský)

Kniha je textovým výberom najobľúbenejších epizód z rovnomenného podcastu Pravidelná dávka. Jej autori Andrej Zeman a Jakub Betinský sa zamýšľajú nad zdanlivo vyčerpanými témami z oblasti filozofie, náboženstva či prírodných vied a histórie. Kniha búra mýty a podsúva nové pohľady na často diskutované témy.  


Knižná verzia je dostupná na albatrosmedia.sk a podcast nájdete na svojej obľúbenej streamovacej platforme.  


Text: RELAX
Foto: Albatros, Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu