Ale čo je vlastne gaslighting? Tento pojem označuje psychologickú manipuláciu človeka do takej miery, že daná osoba začína spochybňovať samu seba. Na neslávnej popularite tento pojem nadobudol len pred niekoľkými rokmi. Na tento typ manipulácie napríklad upozornilo hnutie #MeToo v roku 2017.  

Kto je gaslighter?  

Jedným z najčastejších motívov gaslightingu je potreba ovládať inú osobu. Táto potreba u manipulátorov tohto typu môže prameniť z viacerých dôvodov: mohli byť vychovávaní v podobnom manipulátorskom duchu a pri prechode do dospelosti si osvojili rovnaké techniky, aby dokázali vo svete prežiť. U niekoho zas môže táto potreba prameniť z nízkeho sebavedomia, čo sa môže vyskytnúť napríklad u narcistických osôb. Podľa toho ho aj delíme na:  

• nenarcistický typ gaslightingu – môžu ho praktizovať ľudia, ktorí sa snažia presadiť v spoločenskom alebo profesijnom rebríčku bez ohľadu na to, ako sa cíti jeho obeť.  

• narcistický typ gaslightingu – pomenováva zámerné úsilie, ktorého cieľom je získať kontrolu nad druhou osobou, a to tak, že manipulátor u obete zvyšuje nedôveru a posilňuje jej závislosť od seba. Pre obeť sa stáva falošným zdrojom bezpečia.   

Anglické slovo GASLIGHTING pochádza z britskej divadelnej hry s názvom Gas Light (Zapaľovanie plynových lámp, 1938), podľa ktorej bol v roku 1944 natočený film Gaslight (Plynové svetlo). Vo filme sa na prvý pohľad očarujúci manžel snaží manipulovať svoju ženu len preto, aby mohol ukradnúť rodinné šperky. Jeho manipulácia sa prejavuje napríklad v tom, že potajomky ťuká na steny alebo zhasína plynové lampy v dome. Manželke však klame a tvrdí jej, že sa jej to zdá.   

Gaslighting tu bol dávno pred 21. storočím 

Rôzne formy gaslightingu sa však v mužsko-ženských vzťahoch prejavovali aj pred stovkami rokov. Ženy dokážu byť veľmi odolné a ich silnou stránkou je empatia a citlivosť, to však znehodnocujú niektoré patriarchálne systémy. Akékoľvek ženské problémy sa zjednodušovali celé stáročia. A stále sa zjednodušujú.  

Koľkokrát ste počuli, že ženy sú hysterické alebo preháňajú? Išlo – a stále ide – o odpoveď prevažne mužskej spoločnosti na otázky, ktoré riešia ženy. Novinkou nie je ani gaslighting voči ženám v medicíne. Kvôli nemu sa napríklad srdcové choroby u žien diagnostikujú rovnako ako u mužov, i keď sa prejavujú inak.  

Mohlo by vás zaujímať

Duševné zdravie

7. januára 2026

Vyhorenie verzus vyčerpanosť. Ako na tom v skutočnosti ste?

Sedem najbežnejších taktík gaslightingu  

Každý vzťah gaslighter vs obeť môže byť úplne iný, no kniha Amelie Kelleyovej s názvom Gaslighting opisuje týchto sedem najbežnejších:  

1. Popieranie 

Ide o prípad, keď človek odmieta prevziať zodpovednosť za svoje činy. Príkladom správania môže byť napríklad presúvanie viny na niekoho iného alebo priame klamstvo.   

Typická veta: „Nikdy som to neurobil/nepovedal/som si to nepomyslel/nechcel.“ 

2. Odoprenie  

Manipulátor sa tvári, že nerozumie alebo nepočuje to, čo hovorí niekto iný. Tvrdiť bude, že nikdy nepočul, čo daná osoba povedala, a zneváži jej tvrdenie – svojím konaním naznačuje, že dotyčná osoba rozpráva hlúposti.  

Typická veta: „To, čo hovoríš, nemá zmysel.“ 

3. Bagatelizovanie 

Môže ísť napríklad o situáciu, keď je obeť označená za precitlivenú. Manipulátor o nej môže povedať, že príliš dramatizuje alebo je hysterická. Príkladom tohto typu je spomínaný gaslighting žien.  

Typická veta: „Prečo si taká úbohá/rozcitlivená/hysterická/čudná/prehnane dramatizuješ/negatívna?“ 

4. Odvedenie pozornosti  

Dochádza k nemu prostredníctvom znevažovania zdroja informácií – ide o typ gaslightingu, ktorý je čoraz efektívnejší v súčasnosti a napomáha šírenie dezinformácií. Manipulátor má tendenciu znevažovať zdroje informácií v diskusiách.  

Typická veta: „Nemôžeš veriť všetkému, čo čítaš/počuješ/vidíš.“ 

5. Odporovanie 

Ide o spochybňovanie spomienok druhej osoby na konkrétne udalosti. Manipulátor u nej vyvoláva pochybnosti napriek dôkazom. Často vytvára naratív o tom, že má obeť zlú pamäť.  

Typická veta: „Vôbec si nepamätáš, čo sa stalo. Máš takú zlú pamäť. Stalo sa to takto…“  

6. Škatuľkovanie  

To vychádza z rôznych stereotypov, ktoré môžu napríklad súvisieť s rasou, so sexualitou, s národnosťou či rodom. Cieľom tejto stereotypizácie je na základe zovšeobecňovania vysvetliť, prečo daná osoba nemá pravdu alebo sa jej nedá veriť.  

Typická veta: „Neuveria ti, lebo ženám nikdy neveria, keď nahlásia zneužívanie.“ 

7. Odpútavanie pozornosti  

To môže nastať, keď je gaslighter konfrontovaný so svojím nesprávnym konaním a ďalšia osoba má o tom dôkaz. Aby nadobudol znova kontrolu, otočí diskusiu na to, čo niekedy druhá osoba urobila nesprávne. 

Typická veta: „Prečo to vyťahuješ, keď práve ty si zodpovedná za naše problémy?“ 

Od prvého klamstva až po úplnú kontrolu 

Téme gaslightingu sa počas posledných rokov venovali rôzne štúdie. Americký autor a profesor Preston Ni v časopise Psychology Today definuje sedem fáz tejto manipulačnej techniky, ktoré sa môžu vyskytnúť v takýchto vzťahoch – nemusia sa však vyskytnúť všetky ani v rovnakom poradí.  

Podľa Prestona Ni sa to začína celé klamstvom a zveličovaním. V tejto fáze sa manipulátor snaží docieliť, aby sa jeho obeť cítila čo najmenej v bezpečí. Keď sa takéto správanie vo vzťahu stane raz, možno to ospravedlniť rôznymi okolnosťami. Horšie je, keď sa začne opakovať – to môže smerovať až k emocionálnemu zneužívaniu. No čo robiť, keď toto správanie začne eskalovať? Obeť síce môže konfrontovať manipulátora, no on tieto techniky spochybní natoľko, že to u obete vzbudí pochybnosti o sebe. Manipulátor sa môže dokonca snažiť využiť empatiu druhej osoby a vinu zvalí na ňu. Postupne môže dôjsť u obete k narušeniu zmyslu pre realitu. Ak sa túto osobu gaslighterovi podarí zlomiť, tak ona o sebe začne ešte viac pochybovať. Dokonca môže po čase vziať jeho pravdu za svoju. V takomto momente sa obeť môže stať od svojho manipulátora závislou. Aby si ju však udržal pri sebe, môže jej sem-tam po kvapkách dávkovať falošnú nádej, čím sa bude obeť presviedčať o tom, že mu na nej naozaj záleží. V poslednej fáze získa manipulátor úplnú kontrolu nad obeťou, ktorá sa môže dostať do stavu neustáleho pocitu neistoty a strachu.  

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

9. októbra 2025

Tip na knihu: Októbrové novinky v Albatrose!

Manipulácia v rôznych formách vzťahov 

Aj keď je pre mnohých z nás náročné si to predstaviť, rôzne manipulačné techniky vnímame od detstva. Prejaviť ich môžu rodičia, súrodenci alebo širšia rodina, čo môže v širšom kontexte prechádzať do tvorby tzv. toxických vzťahov. V niektorých prípadoch o tomto prípade môže vedieť celá rodina a nikto nezakročí.

Amelie Kelleyová na to však svojim klientkam a klientom hovorí: „Aj keď je to vaša rodina, neznamená to, že musia zostať vo vašom živote. Je úplne v poriadku, ak sa rozhodnete netráviť viac čas s toxickým členom rodiny.“ Gaslighting však môžeme zažiť aj v partnerských vzťahoch.

Ako však zistiť, že v takomto vzťahu žijeme? Podľa Kelleyovej je najbežnejším znakom to, že dotyčná osoba cíti, že stráca kontrolu nad svojím životom a tiež vlastnú identitu. „Skôr než sa niekto vzdá ešte niečoho ďalšieho, je prospešné pochopiť klasický cyklus zneužívania a až potom sa informovane rozhodnúť.“ 

GASLIGHTING: Návod pre ženy, ako rozoznať manipuláciu a oslobodiť sa od emocionálneho zneužívania (Amelia Kelley) 

Kniha Amelie Kelleyovej ponúka nástroje, ktoré ženám pomôžu odhaliť manipuláciu vo všetkých kľúčových oblastiach života. Hovorí o gaslightingu v rodinných a partnerských vzťahoch, ale aj na pracovisku, v akademickom prostredí či v zdravotníctve. Poradí, ako sa účinne chrániť pred emocionálnym zneužívaním. Kúpite na albatrosmedia.sk.  

Kniha je v slovenčine dostupná na webe kníhkupectva Albatros – nájdete ju na tomto linku.

Text: Eva Fačková (podľa knihy Gaslighting Amelie Kelley)
Foto: isifa/shutterstock.sk