Úspech skrytý v (pomalom) tempe
Po krátkom a menej namáhavom tréningu sa vám môže zdať, že ste toho pre seba veľa nespravili, ale aj ľahký džoging dokáže zlepšiť formu, výkon a pomôže vám zotaviť sa po dlhých a náročnejších behoch. Dôležité je vedieť, kedy zvoliť aké tempo.
Vyhnite sa rutine
Poznáte bežcov, ktorí zabehnú jeden kilometer, potom päť kilometrov, maratón a všetky ich behy sú navzájom na nerozoznanie? Akúkoľvek vzdialenosť bežia stále rovnakým tempom. Pre niekoho to môže byť doslova utrpenie, keď nemôže pridať. A nakoniec aj tí, ktorí do toho nechcú dať viac, sa zaseknú niekde na polceste. Medzi tempom pri tréningu a na súťaži naozaj dobrých bežcov je totiž veľký rozdiel.
Keď dobrý bežec nabehá vyše 100 kilometrov za týždeň, s veľkou pravdepodobnosťou má priemerné tempo vyššie ako bežec, ktorý za týždeň spraví iba 30 kilometrov, alebo ten, kto sa zameriava len na 800-metrové trate. U bežcov, ktorí sa zúčastňujú na pretekoch, je teda badateľný rozdiel medzi súťažným a tréningovým tempom. Keď sú na trati, ich tempo je o dosť rýchlejšie.
Udržujte si rytmus
Niektorým bežcom dokonca robí problém udržať si pomalšie tempo. Jednoducho to nedokážu, hoci by všetky bežecké knižky a články potvrdzovali, že by sa mi bežalo ľahšie. Dobré výsledky potom dosahujú na maratóne, ale ostatné kratšie behy, ktoré sú pre nich len prípravou na maratón, nemajú také dobré časy. Na kratšie vzdialenosti by svoj prístup museli zmeniť – pri tréningu spomaliť, aby ich nohy zvládli ešte posilňovanie.
Niektorí atletickí tréneri nechávajú svojich zverencov behať rýchlym tempom, a to najmä počas dní bez posilňovania. Džogingovým behom dokonca pohŕdajú. V ich tréningových plánoch sú posilňovacie dni len každý štvrtý deň, čo je o dosť menej, ako je bežné. Atléti zvoľňujú iba vtedy, keď majú bezprostredne po náročnom tréningu. Povolený je deň, ale nie dva, aby nestratili kondíciu. Džoging je pre nich stratou času.
JERGY talks – obchodný riaditeľ JOJ-ky Martin Heržo (2. časť)
Aj podľa fyziológov má džoging svoju tienistú stránku: spôsobuje ortopedické problémy, umožňuje bežcom praktizovať niečo, čo na pretekoch nikdy nevyužijú, a okrem toho neposkytuje telu dostatočné kardiovaskulárne či metabolické stimuly na to, aby dosiahlo zlepšenie. Naopak, rýchle tempo behu napumpuje kardiovaskulárny systém, môže rozbehnúť metabolizmus a nespôsobuje toľko ortopedických problémov. Je to preto, lebo väčšina ľudí nespomalí skrátením kroku, ale výrazne zmení celú mechaniku behu.
Títo tréneri sú zástancovia toho, že každý má trénovať tak, ako mu najviac vyhovuje. Pre niektorých bežcov je totiž pomalé tempo utrpením. Potrebujú sa dostať do rytmu, či je oddychový alebo klasický tréningový deň, nie si príliš lámať hlavu nad správnym tempom.
Čo je to správne pre vás?
Je pre vás lepšie rýchle alebo skôr pomalé tempo? To záleží aj od vašich cieľov, vášho celkového tréningového plánu, či v priebehu týždňa dosahujete rôzne výkony, od nabehaných kilometrov a od toho, čo vám hovorí vaše telo. Musíte sa naučiť rozpoznávať jeho signály. Dôležité je nerobiť nič, pri čom by ste mali pocit, že idete proti sebe. Nenapodobňujte tréningový program iného bežca, môžete experimentovať s rôznym tempom a svoj prístup otestovať rovno na pretekoch. Možno prídete na to, že drina, častejšie tréningy či strmší kopec nie sú tým, vďaka čomu na tréningu získavate formu. Možno práve počas oddychových dní, keď si idete zabehať v ľahkom tempe, toho viete pre svoje telo urobiť najviac.
TEXT: RELAX
FOTO: isifa/shutterstock
