V Hronskom Beňadiku majú kláštor už od roku 1075

Prvá zmienka o najstaršom a jednom z najkrajších gotických kláštorov na Slovensku pochádza z roku 1075.

Benediktínske opátstvo bolo vysvätené v Hronskom Beňadiku už v roku 1075 za prítomnosti jeho zakladateľa, uhorského kráľa Gejzu I. Kláštorný komplex bol už vtedy stavebne dokončený. Po zriadení rádu priznal kráľ a rozsiahle majetky aj vo vzdialenejšom území a privilégiá napríklad na vyberanie mýta za splavovanie dreva na Hrone.

Avšak pôvodné budovy boli neskôr zbúrané a kláštor nabral svoju terajšiu budovu v 14. storočí.

Kláštor leží na pravom brehu Hrona na ceste medzi Novou Baňou a Levicami.

Dnes by ste tam už mníšsky rád hľadali márne. Benediktíni ho obývali do 16. storočia, potom sa zmenil na protitureckú pevnosť.

Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí „rajský“ dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo neho stoja kláštorné budovy a dominantný chrámový kostol Panny Márie a svätého Benedikta.

Veľkolepá trojloďová bazilika s impozantným gotickým vstupným portálom a zachovalými freskami na stenách je prirovnávaná k rajskej záhrade. Piliere kostola sú ako kmene stromu poznania a života a klenba ako rozkvitnutá palma.

Zvláštna duchovná atmosféra kláštora je pripisovaná prítomnosti Relikvie Kristovej krvi, kúska tkaniny skropenej Kristovou krvou, ktorá je uložená v Kaplnke sv. Krvi z roku 1489.

Kláštoru ju venoval Matej I. Korvín, ktorý ju pravdepodobne dostal od pápeža.

V bazilike sa konajú pravidelne bohoslužby, ale aj sobáše či krstiny.