Psychologička Magdaléna Petrjánošová: Sociálne siete nám kradnú čas 

Výskumu sociálnych sietí sa venuje od ich vzniku, no v jej ruke nenájdete najnovší smartfón s aplikáciami, ako je Facebook, Messenger a ani inteligentné hodinky.

Čo je náplňou vašej práce?  

Existujú rámcové kvantitatívne výskumy, ako sa správajú mladí ľudia na sociálnych sieťach. Zvyčajne vyplnia nejaký dotazník a z toho vyjde, ako napríklad naposledy, že 97 percent mladých pod 25 rokov je každý deň na nejakej sociálnej sieti. Mňa zaujíma, čo konkrétne tam robia a ako to robia. Robím hĺbkové rozhovory, s jedným človekom sa rozprávam hodinu a pol alebo aj dve hodiny, ak má chuť, a skúmam, čo má v mobile, čo doma v laptope a ako to súvisí s jeho štúdiom.  

Ako sociálne siete používajú dnešní mladí ľudia?  

Väčšina, povedzme študenti na strednej škole, má aj desať sociálnych sietí stiahnutých ako aplikácie v mobile. Neskrolujú Facebook a nepozerajú si, čo tam ich kamaráti dávajú nové tak, ako sa to robilo kedysi, ale komunikujú cez Messenger. Na rôznych sieťach majú rôznych ľudí.

Bežne hovoria, že ich na TikToku videá nebavia, ale majú tam kamaráta. S rodinou komunikujú cez WhatsApp a majú tam pár fotiek, tak vedia, čo robí sesternica v Amerike. Všetci však majú pozapínané notifikácie, preto ich to k tým sieťam stále láka, a niekedy si už aj zaskrolujú.  

Môže vás zaujímať:

Genetička Michaela Šišková: Poznanie DNA nám dáva moc prežiť kvalitnejší život

Aké výhrady máte voči sociálnym sieťam?  

Jedna vec je, že nám celkovo kradnú čas. To je podľa mňa najväčšia výhrada. Mnohí ľudia si zvážia, či tam budú tráviť svoj čas. Čím sme starší, tým je pre nás čas vzácnejší, aspoň ja to tak cítim, preto zo sociálnych sietí odišlo veľa ľudí nad tridsať alebo štyridsať rokov.

Ale poznám aj mladých, čo sa snažia prítomnosť na sociálnych sieťach regulovať, lebo prišli na to, že je to problém.  

Sociálne siete vznikli s ciľom spájať ľudí, ale teraz sa zdá, že nás skôr rozdeľujú. Je to skutočne tak?   

Sociálne siete sú kritizované za to, že slúžia len na biznis, preto vás tam chcú udržať čo najdlhšie. Sú na to stavané, vytvorili ich tímy psychológov a programátorov, aby vás nalákali a aby ste tam zostali čo najdlhšie. Preto sa napríklad omnoho lepšie šíria príspevky, ktoré polarizujú ľudí. Z hľadiska siete je žiaduce, aby ľudia rozčúlene odpisovali, klikali, zdieľali, komentovali, lajkovali, jednoducho niečo robili.

Na druhej strane je niekto iný, kto platí za reklamu, za čas, ktorý tam strávite. Sociálne siete však prinášajú falošný obraz o svete. V skutočnosti nemá toľko ľudí extrémny názor, len na tých sociálnych sieťach ich toľko je.  

A potom je tu fenomén hoaxov, neoverených správ a úplne čistých manipulácií. Je totiž niečo iné, keď dôchodkyňa zdieľa informáciu, ktorú si neoverila, a niečo iné, keď hoaxy vyrábajú platení ľudia, aby všetkých zmiatli, ale o tom inokedy. 

Prečo sú sociálne siete miestom, kde je najviac negativizmu?       

Tento fenomén sa celkovo rieši na internete. Keď ľudia nie sú tvárou v tvár, veľmi rýchlo klesajú bariéry alebo hranice a menia sa štandardy správania. Súvisí to aj s tým, či vás ten druhý človek pozná alebo vás vie identifikovať. Spomeňte si, ako stúpenci Ku Klux klanu nosili na hlavách kukly, keď lynčovali ľudí.  

Keď nás nevidia, viac si dovolíme?   

Tento jav sa volá dezinhibičný efekt. Odohráva sa najmä v prostredí internetu (zjednodušene dochádza k strate zábran, pozn. red.) Facebook dlho fungoval relatívne slušne, okrem iného aj preto, lebo tam ľudia mali svoje meno a priezvisko. Aj teraz Facebook trvá na dvoch menách, ale môžete si napísať napríklad, že sa voláte Zuza Na, keďže je v úvodzovkách hlúpy, Zuza Na zostane v anonymite a môže vypisovať, čo len chce, a je relatívne nepostihnuteľná.

Niekedy sa ale pozastavím nad tým, čo tam ľudia napíšu aj pod svojím celým menom. V minulosti sa už stalo, že k niekomu prišla domov polícia a on ostal vyjavený a nechápal, za čo mu hrozí trest, za aké vyhrážanie sa.   

Mám vo svojom okolí mnohých ľudí, ktorí sa vypli a hovoria, že sa teraz cítia oveľa lepšie… 

V posledných rokoch tak robia ľudia pod heslom „digitálny detox“. Zistili, že chcú svoj život späť. Na jednej strane zavážilo časové hľadisko, na druhej strane to, aké druhy informácií sa na nich valia. Digitálny detox je však širší pojem. Súvisí s tým, ako pracujete s mailmi, či máte všetko prepojené, aké máte aplikácie a povolené notifikácie v mobile. Či ho nosíte neustále so sebou, či vám fitnes náramok meria kroky, keď chcete byť fit, ale mobil, keď ste na prechádzke, necháte doma.  

Na sociálnych sieťach je to akási bublina, zdieľame iba vybrané informácie… 

Na sociálnych sieťach často zverejňujeme informácie, ktorými sa chválime. Nikto tam nedá fotku, ako sedí depresívny doma a závidí ostatným na dovolenkových fotkách. Existujú veľmi presné výskumy o tom, ako ľudia, ktorí sa cítia napríklad subdepresívne, chodia skrolovať na sociálne siete, čo ich depresívnu náladu, nehovorím o depresii ako diagnóze, ešte prehĺbi. To môže prejsť až do problémov s duševným zdravím. 

Čo to vypovedá o človeku, ktorý sa chváli na sociálnych sieťach?  

Mám pocit, že mnoho ľudí už svoje súkromie nezdieľa. Zmenšilo sa to na skupinku influencerov, ktorí nám povedia každý, aj absolútne nezaujímavý, osobný detail, prípadne niečo, čo naozaj nemusíte zdieľať.  

Ľudia si konečne začali strážiť aj to, čo zdieľajú o svojich deťoch. Už im trochu dochádza, že súkromie je hodnota, že to môže niekto zneužiť, využiť, že sa kradne všetko možné aj schovanejšie dáta, napríklad z platobných kariet.   

Podľa výskumu z roku 2021 strávia Slováci na internete priemerne tri až štyri hodiny denne. Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami?  

Tento konkrétny výskum tvrdil, že sme na tom horšie ako Česi, ale podľa mňa je to tak zhruba rovnako v celom západnom svete. Ja tomu číslu však neverím, podľa mňa je to omnoho viac.