Imunitný systém našej duše. Ako si vypestovať rezilienciu.

6. januára 2022

Poznáte efekt lotosového kvetu? Napriek neustálemu vystavovaniu prachu, špine a dažďu zostávajú listy lotosu čisté a suché.

Tajomstvo tejto superschopnosti sa skrýva na povrchu. Listy pokrývajú mikroskopické hrbolčeky, medzi ktoré sa nedostane ani prach, ani voda. Prieduchy sa preto nikdy neupchajú a nič nedokáže narušiť prebiehajúcu fotosyntézu.

Lotos dokáže vzdorovať prostrediu aj choroboplodným baktériám, pretože sa na listoch neudržia. Táto dokonalá vlastnosť nefascinovala len vedcov, ktorí sa ňou inšpirovali pri výrobe vodoodolných materiálov, ale i psychoterapeutov.

Vodná rastlina z východu je ukážkou reziliencie – odolnosti, schopnosti zvládnuť nepriaznivé, záťažové a stresové situácie. Rezilienciu môžeme charakterizovať aj ako húževnatosť, nezlomnosť, trpezlivosť, vytrvalosť a schopnosť adaptovať sa na meniace sa podmienky, schopnosť zostať silný a stabilný a „odpudiť“ od seba negatívne situácie a zážitky.

Slovo reziliencia pochádza z latinského slova resiliare, čo znamená niečo ako odskočiť, odraziť sa. Na tejto schopnosti je založený aj efekt lotosového kvetu. Voda dokáže ohnúť listy, ale potom sa od nich odrazí a ony sa zasa dostanú do svojej pôvodnej polohy. Lotos je demonštráciou jemnej a nežnej sily.

Rezilinecia je schopnosť rýchlo sa zotaviť po nejakej porážke.

Tréning pre dušu

Tiež vám niekedy napadne, ako je možné, že sa niektorí ľudia dokážu „s ľahkosťou“ vysporiadať s nepriazňou osudu? Podľa psychológov sú vybavení podobnou schopnosťou ako lotosový kvet a silné emocionálne zaťaženie ako napríklad kríza v povolaní alebo osobné straty sa od nich „odpudzujú“, dokonca z týchto ťažkých situácií dokážu vyťažiť. Podľa štúdií si však každý z nás dokáže úspešne vybudovať vlastný vnútorný krízový manažment.

So schopnosťou odolávať nám pomáha aj fyzický tréning, pretože po ňom sa cítime lepšie. Foto: Shutterstock

Reziliencia závisí od mnohých faktorov. Vedci ich skúmajú, aby mohli vytvoriť rôzne tréningové koncepty. Niektorí sa sústredia skôr na sociálne a mentálne faktory. Osobná zodpovednosť, dlhodobé vzťahy a čisto realistické plánovanie budúcnosti – to sú pre nich najdôležitejšie piliere pre podarený rezilienčný tréning.

Iní sa viac koncentrujú na fyzickú zdatnosť, pretože starostlivosť o telesnú schránku dokáže ovplyvniť pocity a priamo alebo nepriamo obnovovať mozgové funkcie. Je skoro až neuveriteľné, že aj malé pohyby a postoje ovplyvňujú naše názory, myšlienky a pocity.

Krátka cesta k vnútornej rovnováhe

Podceňovať by sme nemali ani psycho-mentálny tréning. Vďaka nemu sa v mozgu uvoľňujú hormóny, ktoré pôsobia antidepresívne a upokojujúco. Tieto hormóny sú dôležité, aby sme mohli rozvíjať naše rezilienčné schopnosti – aby sme boli odolnejší voči stresu, optimistickejší a spoľahlivejší.

Jedno cvičenie, ktoré môžeme robiť každý deň a skoro na každom mieste, je „hojdať sa tam a späť“ v sede, ale i postojačky. Pohupujeme hornou časťou tela pomaly, v pravidelnom rytme doľava a doprava, sem a tam. Stačia malinké pohyby, ktoré nám darujú vnútorný pokoj.

Ako je to možné? Mozgové bunky posielajú pomalé a rytmické hojdanie do mozgu, kde dochádza k akejsi harmonizácii. Emocionálna časť mozgu sa prestaví do pokojného stavu, čo vedie k produkcii upokojujúcich neurotransmiterov. Tie sa postarajú o spomalenie srdcového tepu, rovnomerné dýchanie a uvoľnenie
svalov. Preto sú psychicky odolní ľudia v emocionálnej rovnováhe, disciplinovaní a majú silu niečo vydržať.

Záťaž z minulosti odložiť a vydýchnuť

Bohužiaľ, v každej kríze si nahromadíme mentálnu záťaž, ktorá tlačí na našu psychickú stránku, a keď sa tej nevodí dobre, nevodí sa dobre ani telu, preto vznikajú rôzne choroby. Rezilienčný tréning slúži na to, aby sme sa od tejto záťaže oslobodili. Musíme si uvedomiť, že neexistuje žiadny problém bez riešenia, žiadna kríza bez východiska, musíme sa sústrediť len na to, aby sme ho našli.

Niekedy nie je dobré pátrať po príčinách problému. Ak sa chceme prehrabávať tým, čo sa už stalo, musíme sa vrátiť do minulosti a tú zmeniť nejde. Čo však vieme ovplyvniť, je budúcnosť, a to aj vtedy, keď už máme svoj vek.

Náš mozog sa dokáže učiť celý život, zvládne absorbovať a spracovať nevyčísliteľné množstvo informácií a optimalizovať a nachádzať dostupné riešenia. Psychomentálne techniky rezilienčného tréningu mu túto prácu dokážu uľahčiť.

Pocit, že ste víťaz

Takú techniku používa aj operný spevák Georgios Iatrou. Aby zredukoval stres pred predstavením, začne grécky barytón fučať. Pery a sánku uvoľní a pri vydýchnutí vzduchu spustí bbbb-bbb-rrrr. A potom znovu. Takto si uvoľní všetky svaly tváre. Signály uvoľnenia sa odošlú do časti mozgu, ktorá je zodpovedná za napätie a úľavu. Stresové hormóny sa odbúrajú, alebo sa vôbec nevytvoria.

Pri tréme pomôže, ak si spomenieme na krízové situácie, ktoré sme úspešne zvládli. Spomienky sú veľmi silné a náš mozog sa okamžite prestaví do režimu „dobrý pocit“. Myšlienkové potvrdenie dokáže ovplyvniť aktivitu nášho mozgu. Dostavia sa pozitívne emócie – napríklad hrdosť a radosť, ktoré zasa zapríčinia produkciu pozitívnych neurotransmiterov.

Raz za čas si aj vy môžete povedať, že ste víťaz. Foto: Shutterstock

To vedie k telesnej, duševnej a duchovnej stabilizácií, čo nie je nič iné ako reziliencia. A pri tom išlo len o malú, časovo nenáročnú mentálnu úlohu.

Rezilienčné rituály pôsobia ako navigačný systém, preto ich môžeme využívať každý deň. Začať môžeme s pocitom vďačnosti za to, že sme zdraví. Zdravie totiž nie je žiadna samozrejmosť.

Keď prídeme domov, hocikedy si môžeme pred zrkadlom povedať – si víťaz! Nie, nemusíme hádzať pózy superhrdinu, stačí aj malé zakývanie, ktoré posilní naše sebavedomie. V priebehu dňa pomôže, ak sa pokojne nadýchneme a vydýchneme. Upokojíme si mozog a navodíme rovnováhu. Alebo z času na čas pohýbeme rukami, ako keby sme chceli niečo odhodiť najprv doľava a potom doprava. Malo by nás to trošku nakopnúť.

Večer, keď sa uložíme do postele, precítime hlbokú vďačnosť za to, ako naša duša aj telo zvládli celý deň. Vďační ľudia spia totiž lepšie.

V spánku sa zotavujeme a zbierame nové sily, aby sme obstáli pred ďalšími výzvami. Len nočnou regeneráciou môžeme rozvíjať ostražitosť, oddýchnutí vidíme veci z iného uhla a máme dosť energie na to, aby sme sa mohli pustiť do nového dňa. Takže, ruku na hruď a čelo, zavrieť oči a usmievať sa.

Čo znamená plánovanie budúcnosti?

Reziliencia súvisí aj s tým, ako hľadíme do budúcnosti. Mali by sme sa naučiť akceptovať situáciu a hľadať riešenie, ako sa dostať z tejto situácie von. No vždy je potrebný prvý krok na to, aby sa nájdené riešenia presadili do činov.

Čo znamená osobná zodpovednosť?

Keď zistíme, že môžeme niečo zmeniť, sme jeden krok bližšie k tomu, aby sme na seba zobrali zodpovednosť a vyšli v ústrety potrebným zmenám a budúcnosti. Nezáleží na tom, že nás zastihnú nejaké problémy, vždy si môžeme vybrať, ako budeme reagovať.

Čo znamená sieťová orientácia?

Dlhodobé vzťahy sú hlavným faktorom na zvládanie stresu. Budujte si sieť ľudí, s ktorými máte niečo spoločné, podobné záujmy alebo skúsenosti. Len kamaráti a rodina to byť nemôžu, pretože by ste ich emocionálne „preťažili“.

Text: Timo Kramár
Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu