Nemecký lekár a odborník na výživu Dr. Joachim Mutter vymenúva nasledujúce dôvody, prečo by mal byť človek bylinožravcom:

Zuby

Zuby mäsožravých zvierat sú všetky bez výnimky ostré, určené na trhanie mäsa a zvieracej kože. Na proti tomu ľudské zuby sú z veľkej väčšiny tvorené stoličkami, ktoré sú tupé, a týmto svojím tvarom dokonale uspôsobené na drvenie, mliaždenie a mletie rastlinných vláken, listovej zelene a semien.

Čelusť

Pravý stopercentný mäsožravec vie hýbať čeľusťou len smerom hore a dolu, „cvaká“ zubami. Bylinožravce majú pohyblivú čeľusť, ktorá umožňuje dokonalé prežúvanie rastlinnej potravy – takúto čeľusť má aj človek.

Sliny

Sliny zdravého človeka sú takisto ako sliny bylinožravcov zásadité. Okrem toho obsahujú enzým ptyalín, ktorý pomáha štiepiť uhľohydráty a prospieva tak k tráveniu. Sliny dravcov tento enzým neobsahujú a pH ich slín je kyslé. Zásaditosť slín pomáha udržiavať zuby v dobrej kondícii – dodáva im stratené minerály. Práve konzum kyslých potravín narúša zubnú sklovinu, odbúrava zo steny zuba minerály, následkom čoho vzniká zubný kaz.

Žalúdok

Žalúdok mäsožravcov obsahuje niekoľkonásobne vyššie množstvo kyseliny chlorovodíkovej ako žalúdok človeka. Kyselina chlorovodíková pomáha tráviť živočíšne bielkoviny. Tak isto tvar a vnútorná štruktúra orgánu nasvedčujú, že človek je predovšetkým bylinožravec. Žalúdok dravcov je oválny ako vak a má hladký povrch. Žalúdok človeka, rovnako ako žalúdok bylinožravcov, má predĺžený tvar s vnútorným zbrázdeným povrchom.

Črevá

Črevá mäsožravcov sú len trojnásobne dlhšie ako výška ich tela. Krátke črevá mäsožravcov sú teda dokonalo prispôsobené na to, aby strávené mäso rýchlo vylúčili. Mäso rýchlo hnije a hnilobné procesy môžu produkovať jedy, preto je lepšie rýchlo ho spracovať a vylúčiť. Črevá bylinožravcov sú však zhruba 12-násobne dlhšie ako ich telesná veľkosť a takto dlhé sú aj črevá človeka. Dlhá črevná dráha umožňuje kvalitnejšie spracovanie rastlinnej potravy a robí problémy pri trávení a vylučovaní potravy mäsitej.

Pečeň

Pečeň mäsožravcov dokáže odfiltrovať 10- až 15-krát viac kyseliny močovej ako pečeň človeka. Kyselina močová je prítomná v mäsitej strave, naproti tomu v rastlinnej strave sa vyskytuje len výnimočne (v káve, kakau a obilninách). Organizmus mäsožravca spracúva kyselinu močovú lepšie, lebo je vybavený enzýmom urikáza, ktorá dokáže kyselinu močovú rozložiť. Ľudské telo tento enzým nepozná, a tak má neraz s kyselinou močovou problémy, čo je typické pri zvýšenom konzume mäsa.

Potné žľazy

Od mäsožravcov sa líšime aj spôsobom potenia. Zatiaľ čo dravce sa „potia“ jazykom, bylinožravce majú na koži póry, ktoré dokážu pot vylúčiť – rovnako funguje aj človek.

Moč

Moč mäsožravcov je počas celého dňa kyslý. Bylinožravce majú predovšetkým zásaditý moč. Ľudský moč je okrem toho ranného zásaditý. Ak by bol príliš kyslý, je to klasifikované ako anomália.

Jazyk

Ľudia majú rovnako ako bylinožravce hladký jazyk po celom svojom povrchu. Dravce majú zbrázdený jazyk, drsný ako šmirgeľ – dokonale uspôsobený na trhanie mäsových vláken, ohlodanie chrupaviek a kostí.

Ruky

Ľudské ruky sú prispôsobené na zbieranie a trhanie plodov či inej rastlinnej potravy. Naproti tomu mu nám chýbajú pazúre typické pre dravce, ktoré pomáhajú pri love, ale aj roztrhaní mäsitej potravy.

Vitamín C

Mäsožravce majú vitamín C, človek a niektoré iné bylinožravce nie – pretože telo sa spolieha na príjem céčka z rastlinnej potravy.

Na záver si však treba pripomenúť ešte jednu pravdu: nikto, ani bylinožravce vo voľnej prírode nie sú stopercentní vegetariáni. Baktérie a drobný hmyz, ktorý vedome či nevedome prijímajú s rastlinami, sú pre ich telo prospešné – obsahujú bielkoviny a vitamín B12. Z tohto dôvodu sa odporúča zjesť zeleninu aj neumytú – samozrejme, iba ak ju práve vytrhneme zo záhradky či z voľnej prírody…

Viac informácií: www.vitarian.sk

Text: Katarína Mikulová
Zdroj: MUTTER, Joachim: Grün essen. Die Gesundheitsrevolution auf Ihrem Teller. Kirchzarten bei Freiburg: VAK Verlags GmbH.
Foto: Shutterstock