Čo všetko vám dokáže povedať slon bez slov?
Keď stojíte zoči-voči slonovi, pozeráte sa na bytosť, ktorá cíti, pamätá si, komunikuje a dokáže smútiť za blízkymi. Je dojímavé sledovať, ako
Malíček medzi veľkými
Predčasne narodené dieťa, to je veľký uzlíček šťastia a ešte väčší batoh starostí. Najlepšie o tom vedia rodičia, ktorí neraz pre svoje dieťa obetujú všetko. Občianske združenie malíček vzniklo preto, aby sa rodičia takýchto detí necítili odrezaní od sveta a informácií.
Vznik združenia, ktoré by malo celoslovenskú pôsobnosť a pomáhalo by rodičom predčasne narodených detí, dozrieval niekoľko rokov. Občianske združenie malíček vzniklo v roku 2011. Mgr. Ľubica Kaiserová, sama matka nedonoseného dieťaťa a zároveň neonatologická sestra, zakladala OZ malíček práve preto, lebo neformálne pôsobila ako poradkyňa už niekoľko rokov a spolu s ďalšími matkami s rovnakými skúsenosťami pociťovala potrebu pomáhať.
OZ malíček je koordinátorom projektu Mamy pre mamy. Projekt má viacero rovín, je celoštátny, založený na dobrovoľníctve, časovo neohraničený. Jednou z rovín projektu je profesionálne i laické poradenstvo na našom webe nasmalicek.sk a sociálnej sieti.
Rozbiehame nový projekt „Komunitné centrum Malíček“, kde plánujeme pre rodičov prednášky s ľuďmi, ktorí sa venujú rôznym typom terapií, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť rizikový vývin detí. Združenie sa snaží pomáhať rodičom najmä informáciami a psychologickou pomocou. Organizuje pravidelné stretnutia rodín, ako aj charitatívne projekty.
Na čo sa pripraviť?
Na čo by sa mali pripraviť rodičia predčasne narodeného dieťaťa – ako ovplyvní ich vzťah dieťa, ktoré si vyžaduje špecifickú starostlivosť?
Je množstvo vecí a situácií, s ktorými sa rodičia predčasniatka po jeho narodení stretnú. Jeden okamih vnesie do života obrovský nával rôznorodých pocitov, nezodpovedaných otázok, dlhodobejšiu zmenu životného štýlu, dlhý pobyt v nemocnici, návrat s dieťatkom domov… S tým súvisí i to, že sa nedá pripraviť úplne na všetko, keďže každý jeden „prípad“ je jedinečný a špecifický.
Je však veľmi dôležité mať príležitosť získať informácie a byť v kontakte s ľuďmi, ktorí im môžu byť nápomocní. Prvou takou situáciou po narodení bábätka je spoločné stretnutie. Úplne odlišná situácia ako pri bezproblémovom, bežnom pôrode.
Deti sú malilinké, krehučké, v inkubátore, dýchajú za ne prístroje, sú napojené na množstvo hadičiek… To si žiadna mama ani otec vopred nevedia predstaviť. Emóciám sa však ani pri tej najlepšej príprave nevyhnú.
Rodičia by mali vedieť, že nie sú jediní, ktorí takto reagujú, a ventilovať pocity je dôležité. Pre ich odreagovanie je užitočné nájsť si čas a iný priestor ako pri inkubátore. Po narodení predčasniatka nik nevie jednoznačne povedať prognózy, ako to bude v blízkej či ďalekej budúcnosti.
Nemali by ste sa obávať pýtať na všetko. Dostatok kvalifikovaných odpovedi môže pomôcť odbúravaniu stresu. Príjemná komunikácia, dôvera medzi rodičmi a ošetrujúcim personálom celkovo pomáha k lepšiemu zvládaniu jednotlivých situácií a kondícii dieťatka aj rodičov. Na to všetko je potrebná veľká dávka odvahy, sebazaprenia, trpezlivosti a pokory, ale verím, že všetkým zúčastneným ide predovšetkým o to, aby tento boj vybojovali čo najlepšie.
Mgr. Ľubica Kaiserová pracuje na novorodeneckej klinike M. Rusnáka UN Bratislava, kde sa venuje rizikovým a predčasne naro-deným novorodencom a ich rodinám. Je spoluzakladateľkou OZ malíček. Na portáli nasmalicek. sk vedie neona-tologickú poradňu. Venuje sa vzdelávaniu sestier na SZU ako lektorka špecializačného štúdia Intenzívna starostlivosť v neonatológii a v prolaktačnom programe.
A čo ďalej?
Som mama 3-ročnej Alžbetky. Narodila sa nám predčasne v 26 týždni. Mala vážne problémy, 21 dní jej s dýchaním pomáhal ventilátor. Domov sme sa dostali po 3 mesiacoch. Odvtedy rehabilitujeme rôznymi metódami, aj alternatívnymi. Alžbetka napreduje pomalinky, ale pokroky vidíme… Vedeli by ste nám poradiť, ako prispieť k jej ďalšiemu rozvoju? Mohli by ste nás nasmerovať na nejakého odborníka, ktorý by nám pomohol?
Prešli ste veľký kus cesty a Alžbetka pekne napreduje. Presne tak, ako ste to pomenovali, „pomalinky, ale neustále“. A to je veľmi dôležité a podstatné.
Môže prísť etapa, a je to absolútne normálne, keď sa objavia pochybnosti, či pre dieťa robíme dosť, či netreba ešte viac. Pocity optimizmu vystrieda trápenie, neistota klope na dvere.
Možno by sme chceli tú pomalosť aspoň na chvíľočku zameniť za rýchlosť. A práve vtedy môžeme začať vyhľadávať ešte viac odborníkov, ešte viac rôznych terapií.
Pre Alžbetku robíte veľmi veľa. Aj na základe toho, ako ste všetko opísali, vidno, že sa v problematike predčasniatok orientujete. Máte okolo seba rôznych odborníkov, ktorí majú dcérku pod dohľadom. Je to skvelé.
Pre deti je veľmi užitočné, ak sú dlhodobo v starostlivosti tých istých špecialistov. Striedanie obyčajne nie je veľmi prínosné. Samozrejme, ak sa vyskytnú nejaké špecifické problémy, treba ich riešiť.
Chápem, že hľadáte ďalšie možnosti, ako dcérke pomôcť. Práve ľudia, ktorí pomáhajú v jej prosperovaní, vás môžu najlepšie nasmerovať na svojich kolegov a dať odporúčanie.
PaedDr. Júlia Štrmenská klinická psychologička, psychoterapeutka, aktívne spolupracuje s OZ malíček.
Občianske združenie malíček
OZ sídli v Univerzitnej nemocnici v Bratislave-Petržalke na Antolskej ulici. Najlepšie informácie o činnosti združenia a jeho aktivitách možno nájsť na stránkach www.nasmalicek.sk.
Text: Redakcia
Foto: Shutterstock
1/1
