Na hory s profíkom. Ako si vybrať vhodnú túru a dobrého horského vodcu?

O hory sa ľudia zaujímali odpradávna. Najprv ich desili, potom sa stali sa miestom zberu liečivých rastlín, ťažby rôznych hornín a nakoniec predmetom túžby človeka prekonávať prírodné prekážky.

Táto snaha pretrváva dodnes a obľuba pohybu vo vysokohorskom prostredí u ľudí každoročne rastie. Ak sa aj vy chystáte využiť babie leto na náročnejší výstup na niektorý z tatranských štítov, vedzte, že len desať vrcholov s výškou nad 2 000 m n. m. je prístupných po značených chodníkoch. Ostatné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.

Obľúbené vrcholy Tatier

Dostupné po turistickej značke

• Rysy (2 503 m n. m.)
• Kriváň (2 495 m n. m.)
• Slavkovský štít (2 452 m n. m.)
• Východná Vysoká (2 429 m n. m.)
• Kôprovský štít (2 367 m n. m.)
• Jahňací štít (2 230 m n. m.)
• Predné Solisko (2 093 m n. m.)
• Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.)

Dostupné s horským vodcom UIAGM

• Gerlachovský štít 2 655 m n. m.
• Lomnický štít 2 632 m n. m.
• Ľadový štít 2 627 m n. m.
• Pyšný štít 2 621 m n. m.
• Vysoká 2 547 m n. m.
• Končistá 2 538 m n. m.

Mimo značených turistických trás je najžiadanejším výstupom vo Vysokých Tatrách jednoznačne Gerlachovský štít. S výškou 2 655 metrov to je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň Slovenska. O možnostiach, ako zdolať tento obľúbený vrchol, sme sa porozprávali s Robom Vrlákom, ktorý pracuje ako medzinárodný horský vodca UIAGM-IVBV-IF – MGA, v súčasnosti pod značkou Mountainia.

Môže vás zaujímať:

Prevoňajte si byt bez chémie – jednoducho a prírodne s pomarančom a klinčekmi

Koľko rokov sa už venuješ turistike, lezeniu a lyžovaniu?

Nevenujem sa turistike. 🙂 Turistika je pre mňa len spôsob, ako sa dostať pod stenu, ktorú chcem liezť alebo ju chcem zlyžovať. Začal som, keď som mal 12 rokov, čiže aktuálne je to už 32 rokov, čo sa aktívne venujem lezeniu.

Ktorý tatranský vrchol je tvoj najobľúbenejší?

Ťažko povedať, ktorý je môj najobľúbenejší vrchol, keďže mám rád celé Tatry. Zrejme je ním Ľadový štít, ktorého masív majestátne vidno zo slovenskej aj poľskej strany. Sám som ho vyliezol od detstva viackrát aj ho zlyžoval priamo z vrcholu. Rovnako ho rád vodievam akoukoľvek cestou.

Horolezec ako ty má zrejme nejakú „posunutú“ hranicu pudu sebazáchovy. Išlo ti už za tie roky niekedy vyslovene o život?

Lavína, počasie, strata orientácie, výpadok signálu… Každý má inú mieru toho, čo považuje za situáciu, v ktorej mu už ide o život. V horách je objektívne riziko omnoho väčšie ako doma pri telke. Vždy vám teda ide o život. Raz viac, inokedy menej.

Zažil som už zopár takpovediac „prúserov“, od vážnych búrok v stene, extrémnych zjazdov na lyžiach, keď jeden pád znamená stopercentnú smrť, až po sólovanie po nebezpečných snehových hrebeňoch a podobne.

Signál je v teréne málokedy a závisí to od lokality, no niekedy nosíme satelitný komunikátor. Boli sme napríklad úplne sami v horách v Iráne, kde nie je horská služba, a sólovali sme exponované skalné hrebene v nadmorskej výške 4 800 m n. m. s lyžami. Dolu v civilizácii nám bolo jasne vysvetlené, že v prípade akéhokoľvek problému záchrana ani s pomocou slovenskej ambasády nepríde skôr ako o 2 – 3 dni. V takom prípade sa musíte stále správať v závislosti od toho, aké máte možnosti v prípade „prúseru“. A to znamená, že si nemôžete dovoliť žiadny pád!

Čo z tvojho pohľadu horala a vodcu s medzinárodnými skúsenosťami turisti v horách podceňujú či porušujú „najradšej“?

Ľudia vždy a všade niečo porušujú, no nie je to správne a nemalo by sa to diať. Myslím, že ľudia v horách najviac podceňujú výstroj, plánovanie túry a preceňujú svoje schopnosti. V zimnom období zas podceňujú lavínovú situáciu. Takéto konanie potom často vedie k zraneniam a následným záchranným akciám HZS.

Rozhodne by však nemalo dochádzať k vedomému porušeniu návštevného poriadku národných parkov. TANAP definuje návštevný poriadok nielen Vysokých Tatier s prihliadnutím na ochranu prírody a bezpečnosť návštevníkov. Voľný pohyb návštevníkov je možný len po vyznačených chodníkoch, a to mimo sezónnych uzáver.

Pre pohyb mimo vyznačených chodníkov by si klient (nehorolezec) mal brať horského vodcu nielen preto, lebo mu to zákon prikazuje, ale v prvom rade preto, aby jeho prítomnosťou zaistil svoju bezpečnosť, bezpečnosť ostatných skupín, zážitok z hôr bez potreby náročnej prípravy, učenia sa práce s horolezeckým výstrojom a sledovaním počasia.

Stretol si sa už s tým, že by sa porušovali pravidlá aj na druhej strane, teda v prípade vodcov?

Bohužiaľ sa stretávame aj s tzv. čiernymi vodcami, ktorí komerčne vodia ľudí mimo turistických trás bez potrebných znalostí, potrebnej licencie, potrebnej poistky.

Ľudia, ktorí si najmú takéhoto vodcu, si neuvedomujú, čo im hrozí. Takýto vodca nemá UIAGM vzdelanie, nemusí dostatočne poznať terén, nie je rešpektovaný ostatnými UIAGM vodcami, a preto chodí na vrcholy mimo optimálnych časov, keď tam pôsobia UIAGM vodcovia. Nemá poistku a keď sa niečo stane, nastane veľký problém a sám vodca podstupuje riziko pokút a súdneho stíhania v prípade akéhokoľvek problému. V zásade platí, že v zahraničí je takýchto vodcov menej a pravidlá sa dodržujú viac.

Priblíž nám teda konkrétnejšie najdôležitejšie úlohy certifikovaného horského vodcu. Prečo by sme jeho význam nemali podceňovať a už vôbec nie spochybňovať?

Horský vodca dokonale pozná trasu a je schopný trafiť na vrchol, ako aj zostúpiť dolu v úplnej hmle. Vie zabezpečiť permanentný bezpečný postup bez ohrozenia iných skupín padajúcimi kameňmi, a to neustálym inštruovaním svojich klientov. Vie sa v prípade ťažších podmienok rozhodnúť pre alternatívne trasy rovnakej obťažnosti. Sleduje a udržuje vhodné tempo skupiny. Povzbudzuje klientov vo výstupe a zabezpečí príjemnú a bezpečnú atmosféru. Pozoruje klientov a pri zvýšenej únave alebo technickej nepripravenosti je oprávnený túru ukončiť a otočiť družstvo k zostupu, aby nedošlo k ohrozeniu klientov ani jeho samého.

Takisto sleduje počasie niekoľko dní vopred a v prípade neistého počasia počas výstupu aj radar. Pred každým výstupom skontroluje vhodnosť a bezpečnosť výstroja klientov. Každý horský vodca UIAGM je vyhľadateľný na webe v zozname vodcov danej asociácie a má platnú poistku voči svojim klientom na takmer 10 000 000 eur. Podceňovať úlohu horského vodcu sa teda vôbec nevypláca.

Napríklad výstup na vrchol Gerlachovského štítu vedie horolezeckým terénom v obťažnosti I. až II. stupnice UIAA. To znamená, že to nie je žiadna turistika, ale ide o technický exponovaný horolezecký terén s miestami, na ktorých je potrebné na postup využívať lezenie aj pomocou rúk.

Počas celého výstupu sa z dôvodu bezpečnosti odporúča použiť horolezecké lano a postup v takzvanom lanovom družstve. Výstup je orientačne veľmi náročný a v nepriaznivom počasí môže byť veľký problém trafiť správny smer. Pre laickú verejnosť zabezpečujú teda výstup na vrchol Gerlachovského štítu horskí vodcovia UIAGM.

Výstup je z bezpečnostného hľadiska možný s maximálne tromi klientmi v letnej sezóne bez použitia mačiek. V ostatných prípadoch len s dvomi klientmi. Celý výstup prebieha s naviazaním sa celého družstva na lano. Počas výstupu sa na istenie využívajú fixné istiace body pozdĺž výstupovej trasy.

Pojem „byť naviazaný na lano“ je pre mnohých synonymom bezpečia, no niekomu sa vybaví situácia, ktorá sa dá opísať takto: keď sa šmykne jeden, letia všetci. Ako to teda je?

Pokračujme v príklade výstupu na Gerlachovský štít, kde sa postupuje technikou takzvaného „krátkeho lana“. Celé družstvo je naviazané na lano s dvojmetrovými odstupmi medzi sebou a prvý pri výstupe postupuje horský vodca. Odstupy sa dodržiavajú a lano musí byť medzi členmi družstva stále napnuté. Vodca má pritom na sebe zbalený a zafixovaný (v slučkách cez rameno) zvyšok lana, je pripravený na jeho použitie tak, že lano predĺži, ak je to potrebné. Pár slučiek nesie vodca v ruke. Ak je terén ľahký a je možný súčasný postup družstva, čo je väčšina výstupu na Gerlach, tak postupujú vodca aj klienti súčasne.

Vodca počas postupu využíva istenie, a to pevné istiace body umiestnené v skale, prípadne skalné hroty. Tie sú najmä v exponovaných častiach výstupu. Pokiaľ terén nie je taký exponovaný, istenie rieši vodca takzvane „do ruky“. To znamená, že ak dôjde k pošmyknutiu klienta, vodca na napnutom lane v ruke okamžite zabráni rozvinutiu pošmyknutia do pádu. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa pošmyknú obaja klienti naraz. Rovnako jeden klient, ktorý sa pošmykne, nestrhne druhého, pretože je naviazaný „na odbočku“ eliminujúcu tento efekt a vodca pošmyknutie ihneď zastaví lanom v ruke.

Vodca má vždy pevný krok a v každom momente je pripravený pošmyknutie zastaviť pevným držaním a vedením lana a eliminovať tak rozvinutie pošmyknutia do pádu. Počas zostupu z vrcholu do doliny sa poradie otočí a vodca ide posledný. Slovne naviguje klientov, aby postupovali správnym smerom, sleduje ich zostup, istí ich a je pripravený zasiahnuť, ak je to potrebné.

Môže vás zaujímať:

Ruky v teple: aké rukavice vás v zime najlepšie zohrejú?

Vo Vysokých Tatrách je pre širokú verejnosť najobľúbenejším cieľom na výstup s vodcom vrchol už spomínaného Gerlachovského štítu. Aké sú tie najelementárnejšie predpoklady na úspešný výstup a, samozrejme, aj zostup?

Gerlachovský štít je jednoznačne najžiadanejší. Ak chce klient vystúpiť na vrchol Gerlachovského štítu, musí mať dobrú kondíciu, teda byť schopný kráčať a liezť osem hodín. Nesmie mať strach z výšok ani žiadnu inú fóbiu. Pavúkov sa môže báť. 🙂

Prekážkou je akýkoľvek vážnejší zdravotný problém ako vysoký krvný tlak, cukrovka, vážne poškodenie kĺbov, nadváha, úzkosť a už spomínaný strach z výšok.

Ako to celé prebieha od rozhodnutia „chcem ísť“ cez vrcholovú fotku pri kríži až po rozlúčku pri aute v doline?

Záujemcovia o výstup si nájdu na webe agentúru alebo konkrétneho vodcu a dohodnú si termín výstupu. Stretnutie je v deň výstupu skoro ráno v Tatranskej Polianke, odkiaľ sa pokračuje vývozom na Sliezsky dom. Zo Sliezskeho domu sa začína samotný výstup po chodníku a neskôr mimo neho pod Velickú próbu a ďalej až na vrchol ku krížu. Zostupuje sa Batizovským žľabom a Batizovskou próbou dole do Batizovskej doliny. Odtiaľ sa pokračuje chodníkom k Batizovskému plesu a neskôr tatranskou magistrálou späť na Sliezsky dom.

Počas výstupu sa robia krátke prestávky na jedlo a pitie, prípadne fotenie. Na vrchole Gerlachovského štítu je najdlhšia prestávka, a to okolo 20 minút. Celý výstup zo Sliezskeho domu na vrchol a späť trvá v priemere 7 až 8 hodín. Prevýšenie je 1 000 výškových metrov a dĺžka je zhruba 14 kilometrov.

Stávajú sa ti s klientmi aj nepríjemné záležitosti, napríklad to, že ľudia chcú výstup absolvovať stoj čo stoj, bez ohľadu na počasie alebo iné riziká?

Sem tam sa stane, že ľudia chcú ísť na vrchol za každú cenu aj v horšom počasí a vtedy prichádza na rad úloha vodcu, aby zvážil riziká a urobil rozhodnutie on. Prvoradá je, samozrejme, bezpečnosť. Stalo sa mi, že ľudia chceli ísť na vrchol najťažšou z bežne vodených ciest, a to Martinovkou. Presviedčali ma, akí sú dobrí a rýchli. Bohužiaľ, neskôr sa ukázalo, že na to neboli fyzicky ani psychicky pripravení, a museli sme zostúpiť.

Prípadne sa stane, že ľuďom neprekáža zlé počasie a ide im najmä o vrchol. Vtedy, pokiaľ nie je počasie ohrozením pre vodcu a jeho skupinu a zároveň majú dobrú kondíciu, sa dá pokračovať vo výstupe až na vrchol. Našťastie som zatiaľ nemal žiadne vážne úrazy, ak nerátam odraté ruky z lezenia, otlčené kolená, kŕče a natiahnuté svaly. Takéto drobné zranenia klientov riešim s pomocou lekárničky, ktorá je absolútne neoddeliteľnou súčasťou výbavy horského vodcu.

Úloha horského vodcu nespočíva v ťahaní ľudí za každú cenu hore, ale v prvom rade v snahe dostať ich bezpečne dolu, späť k ich blízkym.

Keď už si spomenul tých blízkych, dovolenkuje horský vodca ako ty s rodinou na pláži pri mori alebo ťa hory držia 365 dní v roku?

Ja nedokážem ležať na ležadle a nemám rád preplnené pláže. Môžem povedať, že dovolenke v klasickom ponímaní sa vyhýbam. Najradšej dovolenkujem s rodinou v Tatrách, na jeseň leziem v prímorských oblastiach, prípadne podniknem nejakú expedíciu v exotických horách.

V posledných rokoch sa mi podarili viaceré expedície. Fotky a filmy z nich prezentujeme s ostatnými účastníkmi napríklad na rôznych slovenských festivaloch horských filmov a viaceré z nich nájdete aj na webe www.skitheworld.eu.

Môže vás zaujímať:

Zažite zimné dobrodružstvá v Kremnici 

Horský vodca Robert Vrlák

S horolezectvom som začal ako 12-ročný v horolezeckom oddieli James Bratislava. V rovnakom veku som počas svojho prvého výstupu v Tatrách zažil aj prvú búrku, a to na juhozápadnej stene Javorového štítu. Mal som šťastie, nezabilo ma to, ale posilnilo. Odvtedy sa venujem lezeniu, horolezectvu a skialpinizmu.

Dlhé roky som mal civilné povolanie a z neho financoval svoju záľubu v lezení. Neskôr som však pocítil túžbu zmeniť svoju prácu a byť v horách na plný úväzok, no byť vodcom znamená prejsť veľmi dlhú cestu. Vydal som sa po nej a podarilo sa mi úspešne ukončiť vzdelanie ako horský vodca UIAGM a okrem toho, že naďalej aktívne leziem a skialpujem, mám prácu svojich snov.

Čo znamená a najmä čo obnáša byť horský vodca UIAGM -IVBV?

Názov UIAGM-IVBV-IFMGA skrýva trikrát to isté, len v rôznych jazykoch. Je to skratka pre International Federation Of Mountain Guide Association so sídlom vo Švajčiarsku. Aby sa človek takýmto medzinárodným vodcom stal, v prvom rade musí milovať hory a musí byť dlhé roky horolezcom telom aj dušou. Iba v tom prípade je totiž uchádzač schopný dať dohromady zoznam výstupov, ktorý požaduje UIAGM na zaradenie do výberového konania.

Ak uchádzača komisia vyberie, je pozvaný na prijímacie skúšky do vzdelávania UIAGM, ktoré prebiehajú v zime aj v lete. V zime ide o niekoľko disciplín, ako je lezenie ťažkého technického ľadu zhruba 25 m, z toho minimálne 15 m 90°, ľadový parkúr, lezenie s jedným cepínom 50° ľad, následne lyžovanie na zjazdovke, lyžovanie vo voľnom teréne a freeride.

V lete je to športové lezenie do obťažnosti 7a, lezenie po vlastnom istení do IV., lezenie vo vibramoch do V. a parkúr v „mačkách“ v skalnatom teréne. Všetko sleduje komisia a na záver vyhodnotí, či je uchádzač prijatý do vzdelávacieho programu UIAGM, ktorý trvá zhruba tri roky v závislosti od danej asociácie.

V priebehu troch rokov sa adept zúčastní približne pätnástich stáží, z ktorých každá trvá jeden až dva týždne, venuje sa danej disciplíne a ukončí ju skúškou. Disciplínou sa myslí skalné lezenie, ľadové lezenie, ľadovcové výstupy, skialpinizmus, freeride, krátke lano a podobne.

Všetko sa deje v teréne okrem prvej pomoci, teoretických prednášok a podobne. Po druhom roku príde ašpirantská skúška, ktorá sa koná spravidla v Chamonix v oblasti Mont Blancu za účasti zahraničných skúšajúcich, a po troch rokoch a povinnej praxi, ktorá predstavuje aspoň 60 reálnych túr s klientmi, príde veľká záverečná skúška, pri ktorej musí vodca absolútne sám vybrať, plánovať a odvodiť zhruba 10 túr za prítomnosti skúšajúcich lektorov vo všetkých možných podmienkach a terénoch, od ľadovcov, hrebeňov a skál v oblasti Mont Blancu. Po úspešnom zložení tejto skúšky sa uchádzač stáva horským vodcom UIAGM.

Ako vznikla skupina horských vodcov Mountainia?

Mountainiu som založil spolu s ďalšími tromi vodcami Pavlom Lutišanom, Petrom Kötelešom a Miroslavom Černom. Všetci sme horskí vodcovia UIAGM a s mnohým nám pomáhajú aj naše ženy. 🙂 Paľo s Luciou robia najmä obchod a plánovanie túr, zabezpečujú komunikáciu s klientmi a plánovanie termínov výstupov. Peter píše texty na web a dodáva fotografie a Miro rieši tlač materiálov. Moja manželka Petra nám robí online kampane a ja som navrhol názov a logo. Rovnako som vyrobil web a dal všetkému vizuálnu podobu. Každý z nás robí niečo k spoločnému prospechu, no všetci štyria predovšetkým vodíme klientov po horách.

Výstupy na ikonické vrcholy tatranských či alpských štítov a mnohé iné zážitky spojené s lezením a skialpinizmom si môžete dohodnúť na stránke www.mountainia.sk. Tel.: +421 908 567 165 E-mail: info@mountainia.sk

Prečítajte si aj článok Ako vznikla profesia horského vodcu.

Môže vás zaujímať:

Omrzelo vás lyžovanie? Skúste snowkiting!

Foto: Archív Mountainia