Ovocný poklad v Bielych Karpatoch

V Moravskom Lieskovom, v kraji pod Bielymi Karpatmi, sa partia mladých ľudí už roky usilovne snaží zachovať to, čo nám zanechali naši predkovia. Vďaka tejto skupinke šikovných ľudí, ktorá pracuje vonku za každého počasia a ročného obdobia, sa genofond odrôd ovocných stromov rozširuje. Dnes už majú zozbierané stovky rôznych odrôd ovocných stromov, ktoré môžu zdobiť našu krajinu a záhrady dlhé roky.

Predstavte si to tak, ak dnes zájdete do obchodu, nájdete tam iba zopár známych odrôd jabĺk. Sú to tie, ktoré sa dnes pestujú intenzívne. Avšak kedysi boli chute, farby a vône jabĺk, hrušiek a iných druhov ovocia oveľa pestrejšie…

My sme sa stretli so zakladateľmi združenia Ovocný strom Ľudovítom Vaššom a Jánom Veselým, ktorí sa práve venovali záchrane a vrúbľovaniu neznámej odrody veľkoplodej slivky, ktorá dorástla do neštandardných rozmerov, aby sme s nimi spravili rozhovor.

Ste známi tým, že pestujete staré odrody ovocných stromov. Čomu všetkému sa v tejto oblasti venujete?

Okrem toho, že staré odrody pestujeme, tak ich aj vyhľadávame a objavujeme v krajine, aby sa uchovali a aby sa na ne nezabudlo. Aby aj moderný človek mohol ochutnať chute, ktoré poznali naši starí rodičia a ich starí rodičia, a ktoré sa z našej krajiny a zo stola vytrácajú.

Sú to chute starých odrôd sliviek, oskoruší, moruší, jabloní, čerešní, višní, vinohradníckych broskýň, mandlí, mišpúľ…

Tieto staré odrody sú vo svojich chutiach veľmi pestré. My sa tieto stromy snažíme objaviť v krajine, rozmnožiť ich v podobe mladých ovocných stromov, ktoré potom budú (dúfajme) rásť a ďalšie desaťročia okrášľovať krajinu a robiť ľuďom na záhradách radosť.

Aký je rozdiel medzi starými a novými odrodami?

Najväčší rozdiel je v tom, že nové odrody boli zámerne šľachtené na čo najväčší výkon a na určité požiadavky trhu a spoločnosti. Boli šľachtené pre intenzívne ovocinárstvo a vyžadujú si veľké vstupy hnojenia, vody a starostlivosti.

Pri šľachtení nových odrôd sa ukrátila rozmanitosť chutí a vôní. Genofond sa šľachtením nových moderných odrôd výrazne ochudobnil. Starých odrôd je neprieberné množstvo a môžeme tam objaviť to, čo nám moderné odrody neponúkajú.

Ďalší zásadný rozdiel je v tom, že staré odrody sa spájajú aj s krajinotvorbou a s tvorbou záhrad, pretože sú to mohutné dlhoveké stromy, ktoré sú mnohokrát odolné voči suchu a nepredvídateľnému počasiu.

Väčšina moderných odrôd na moderných podpníkoch alebo podpníkoch slabšieho vzrastu teda nemá funkciu tvorby záhrad a krajiny takú významnú, ako tie staré odrody na dlhovekých podpníkoch.

Znamená to, že staré odrody sa dožívajú viac?

Áno, za predpokladu, že sa o ne postaráme, a že ich naštepíme na bujne rastúci podpník. Ale ovocný strom si vyžaduje našu ľudskú starostlivosť, aby prosperoval. Takže ak sa nedokážeme o mladé stromčeky aj starých odrôd prvé roky starať, to sa týka výživy, pôdy a rezu, tak sa nám dlhého veku nedožijú.

Koľko rokov sa o stromy zo začiatku treba starať?

Aspoň 4-5 rokov intenzívnej starostlivosti. Stromček treba okopávať, a potom sa aj viac rokov musí prerezávať korunka. Kým stromček zmocnie, zmohutnie a má aspoň 10-15 centimetrov priemer kmeňa. Vtedy sa už zakorenil a je samostatný. Prvé roky si ovocné stromy vyžadujú našu plnú pozornosť.

Nefunguje to tak, že zasadíme stromček a on si bude sám rásť ako nejaký topoľ niekde pri rieke.

A tiež nie je pravda, že staré odrody sú všeobecne odolné. Sú odolnejšie v prípade, keď sú naštepené na podpníku semenáč, na stromček vyrastený zo semena. To znamená, že ušľachtilé odrody sú navrúbľované na divoký planý strom – planú hrušku, planú čereňu, planú jabloň. Vtedy je koreňový systém veľmi húževnatý, a dokáže si lepšie poradiť s nepredvídateľným počasím, suchými periódami a zhoršenou kvalitou pôdy. Taký strom je vitálny, má životnú silu, energiu a je podstatne odolnejší.

Ak sa teda o stromček aspoň prvé roky staráme, môžu sa nám staré odrody na dlhovekých podpníkoch teda dožiť dlhšie?

Rozdiel je ten, že o tú modernú odrodu naštepenú na slabom podpníku sa musíme starať permanentne celý život, ale o stromček so starou odrodou na plánke sa staráme pár rokov, dajme tomu 4, 5 až 10, a potom, ak všetko dobre vyjde a stromčeku sa darí, tak je schopný rásť niekoľko rokov až desaťročí samostatne. Dorastie do veľkého stromu, aké sú na kopaniciach alebo v sade pod Veľkou Javorinou, kde nájdeš napríklad starú jabloň, ktorá má 150 rokov a stále je vitálna.

Toto sa so stromčekmi moderných odrôd na slabom podpníku nikdy nestane, lebo ten stromček jednoducho sa vyrodí, napadne ho rakovina a začne usychať. Tieto stromy sa dožijú málo rokov, jabloň sa napríklad nedožije ani 40 rokov. A tak nebudú mať krajinotvornú a záhradotvornú funkciu.

Niektoré druhy stromov, ktoré pestujete, ste spomenuli už na začiatku. Aké stromy ešte pestujete?

Botanických druhov je asi 20, ale jednotlivých odrôd stovky, blíži sa to k tisícke. Začali sme tým, čo nás najviac fascinovalo v krajine Bielych Karpát, kde sme sa o starých stromoch učili a hľadali sme tie najstaršie odrody, a to bola jabloň, hruška, teda základné druhy. Tie nás v tejto krajine najviac očarili, ale postupne, ako sme objavovali nové zákutia ovocinárstva a nové kúty kraja, tak sme začali množiť aj čerešne, višne, oskoruše, moruše, liesky, orechy, a ďalšie druhy ovocných drevín.

Zaoberáme sa dokonca aj polodivými ovocnými druhmi ako jarabina brekyňa, spomínaná jarabina oskoruša, baza, takže nás celkovo zaujíma množenie krásnych ovocných drevín užitočných pre kuchyňu, jazyk a žalúdok.

Okrem ovocných stromov pridávame aj listnaté dreviny, krajinotvorné a medonosné stromy užitočné pre krajinu, pre hmyz a pre vtáctvo ako sú lipy a duby.

Máte nejakú obľúbenú odrodu?

Tú, ktorá práve dozrieva.

Máme hlavne radi ovocie, a hlavne keď je to ovocie čerstvé a zrelé. A keď ho človek je s pocitom, že nebolo niekoľkokrát postriekané chemikáliami.

Lebo vlastne to ovocie, čo je na trhu, je naozaj presýtené chemickými postrekmi, pretože v intenzívnych sadoch je taký tlak škodcov a chorôb, že sa tam rôzne agrochemické postreky musia aplikovať veľmi často.

Vaše odrody ste si teda vyzbierali sami po okolí alebo máte aj iné zdroje?

Aj aj. Aj vyzbierali, a spolupracujeme aj s pomológmi, ktorí sa starému ovocinárstvu venujú. Rozširujeme genofond starých odrôd aj o odrody pestované v Čechách, na Morave, v Rakúsku, Maďarsku. Jednoducho o kvalitné staré odrody.

Pracujete aj na iných projektoch okrem pestovania, napríklad na vysádzaní sadov?

Sme pomerne veľký tím, ktorý sa formoval od roku 2011, a za tie roky zostala stabilná skupina kamarátov, ktorá má prerozdelené ovocinárstvo a sadárstvo. Prerozdelili sme si to, ale intenzívne spolupracujeme. Jedna skupina zakladá dlhoveké sady a ovocné záhrady, aj verejné aj súkromné, a tie v jesenných mesiacoch zakladajú, vysádzajú a na jar sa o ne starajú.

Druhá skupina sa zaoberá ovocnou škôlkarinou úplne komplexne, pestujeme všetko od 3-ročných jahôd po 400-ročné oskoruše. Od najkrátkodobejšej ovocnej rastliny až po najdlhovekejšiu oskorušu.

Pestujeme na poliach, už v podstate na niekoľkých hektároch, a so skupinou pomocníkov sme vonku takmer za každého počasia, aj keď máme na každej čižme päť kíl blata.

Ovocná škôlka sa vám rýchlo rozrastá. Ako ste začínali a na akej pôde pracujete teraz?

Začínali sme na malom políčku, necelého pol áru, na ktorom sme všetko robili ručne. Postupne sme políčko zväčšili na 5-6 árov a stále sme všetko robili ručne, od vykopávania stromov až po kultiváciu pôdy, kedy sme staré konské bránky ťahali v pote za chrbtom…

Postupne sme si prenajali ďalšiu a ďalšiu pôdu, až sme si museli zaobstarať traktor. Teraz už obrábame pôdu mechanizovane, ale stále s princípmi ekologického trvalo udržateľného poľnohospodárstva (teda až na tú naftu pre stroje).

Absolútne nepoužívame umelé hnojivá, nepoužívame herbicídy na odstraňovanie burín, hnojíme maštaľným hnojom, kompostom, využívame rastliny zeleného hnojenia na regeneráciu pôdy, používame iba prírodné postreky na zmiernenie dopadu nepriaznivých organizmov ako vošiek alebo roztočov.

Čo vám pomohlo začať a rozbehnúť sa?

Pomohlo nám, že sme mali okolo seba ľudí, ktorí nám prišli pomôcť bezplatne, lebo nám pomôcť chceli. Chodili sem na 1-2 týždne, robili bez akejkoľvek odplaty, iba sme nakŕmili ich telá a oni nakŕmili svoju dušu prítomnosťou v škôlke, vonku v prírode. A to nám veľmi pomohlo. Ale inak sme organizácia, ktorá nečerpá žiadny grant ani poľnohospodárske dotácie. Organicky sme sa postupne, rokmi dopracovali k tomu, že už môžeme mať tím, ktorý je zaplatený.

Keďže práca v ovocnej škôlke nie je ľahká robota, často z nej bolieva chrbát a musíte robiť za každého počasia, aká je vaša motivácia?

Aby nás niekto mal rád a aby sme mali uznanie. A zároveň chlapská sebarealizácia, aby za nami bolo vidieť tie sady, stromy, role, aby sme pracovali s pôdou, s takým hmotným, živelným, aby sme fungovali s počasím, vnímali rytmus prírody a robili niečo, čo fakt vidno.

A zároveň máme veľmi radi chute ovocia, a je nám ľúto, že ostatní nemajú prístup ochutnať tie zaujímavé odrody, a tak sme si povedali, že bude fajn sprostredkovať to aj ostatným ľuďom.

A potom environmentálny rozvoj, že nám záleží na budúcnosti, krajine, na všetkých organizmoch, ktoré tam žijú, na motýľoch, chrobákoch, mravcoch, a všetkých možných zvieratách, ktoré z tých ovocných stromov žijú. Krajina sa s ovocnými stromami stáva zelenšou, stabilnejšou, ľudskejšou.

A zároveň aj to, že takéto ovocné škôlky na Slovensku nie sú, a že je to výrazná spoločenská potreba.

Nepochádzate z Bielych Karpát, ale z rôznych kútov Slovenska. Prečo ste práve tu?

Niekedy sa veci tak vyvinú a vyjde to. Ľudo tu bol prvý, my sme sa onedlho pridali, začínali sme v Bošáci, potom sme spoznali ľudí v Moravskom Lieskovom, ktorí nám poskytli pôdu, na ktorej sme mohli začať hospodáriť.

Z ovocinárskeho pohľadu sa v Bielych Karpatoch ovocinári ľahšie ako napríklad na Podunajsku, kde by si človek ani nemal kde nazbierať tú planú hrušku alebo jabloň, keby chcel naozaj robiť kvalitné podpníky. Je tu obrovská genetická základňa materiálu. Máme tu naozaj starodávne stromy, ktoré sa dajú použiť na množenie.

Ako veľa pracujete? Určite to je niekedy aj do tmy alebo cez víkendy…

Keď je sezóna… pracujeme veľa. Určite to nie je práca, ktorú by človek robil 2-3 hodiny denne alebo 3 dni v týždni a chodil na predĺžené víkendy na dovolenku.

Keď sa človek živí poľnohospodárstvom, tak pracovný rytmus musí podriadiť vegetačným fázam prírody a nemôžeme si povedať, že napríklad v máji alebo v lete by sme chceli ísť na dovolenku, lebo tie rastliny sú živé, treba sa o ne starať alebo urobiť nejaký zásah v tom poraste, niečo zaštepiť, naočkovať, takže pracovný čas sa podriaďuje tomu, ako pulzuje príroda.

Naraz sa škôlkuje, sadí, vrúbľuje, vtedy máme pohotovosť 12 hodín 6 dní do týždňa. No niekedy pracujeme aj 14 hodín, keď je svetlo. A keď sa zakladajú stromy, tak sa robí 16 hodín denne. Raz sme ťahali aj 26 hodín. Ale inak sa snažíme byť cez víkendy doma s rodinami.

No a okrem toho, keď chce človek niečo robiť oficiálne, tak okrem toho, že robí na poli, veľa času zaberú aj úradné veci.

Kedy sa u vás dajú kúpiť stromy?

Na jar a na jeseň. Pretože v tom období spia a na jar sa dokážu lepšie prebudiť, keď s pôdou splynú. Ideálne je na jeseň, ak sa to nestihne, tak na jar, ale určite ešte pred nástupom horúčav, v apríli už býva častokrát neskoro.

Teraz napríklad začíname predávať od 26.2. každý piatok a sobotu, pravdepodobne až do polovice apríla.

Viac informácií: ovocnystrom.sk
alebo sledujte na FB Ovocný strom

Môže vás zaujímať:

Jeseň treba poriadne zajesť

Text: Martina S.
Zdroj foto: Ľudovít Vašš