Wakeskaterka Zuzana Vráblová: Väčšinou sa zbalím rovno na mesiac
Zuzana Vráblová je naša šesťnásobná svetová šampiónka vo wakeskatingu s obrovským srdcom, ktoré otvorila psíkom bez domova. Jazdí na tých najzaujímavejších a najkrajších miestach na svete s priezračným morom a pieskovými plážami.
Chystáš tento rok ešte nejaký projekt?
Zatiaľ môžem len prezradiť, že v spolupráci s Red Bullom ma čaká veľmi zaujímavý projekt v exotickej krajine na krásnych miestach s bielym pieskomatyrkysovým morom.
Je ten wakeskating vôbec bezpečný?
V každom športe existuje riziko, ale jeho veľkosť záleží od prístupu športovca. Niektorí ľudia sa posúvajú postupne a keď sa cítia komfortne, vedia, že majú na to, urobiť ďalší krok. A sú aj takí, ktorí chcú rýchlo napredovať, do všetkého sa vrhajú bezhlavo a občas niekoľko krokov preskočia.
Čo je wakeskating?
Vodný šport podobný wakeboardingu, ale s tým rozdielom, že na doske nie je žiadne viazanie. Aby sa na nej jazdci udržali, povrch dosky je väčšinou potiahnutý gripom, preto si neraz obúvajú tenisky. Jazdci sú ťahaní na lane na vleku, za člnom alebo vodným skútrom.
Ty si nikdy neriskovala?
Myslím si, že som veľmi zodpovedná, ale trošku menej overené sú netradičné miesta, kde jazdíme s navijakom. Spomínam si, ako sme pred rokmi boli za Čuňovom v dedine Dobrohošť. Je tam sedem vyvýšených miest z betónových blokov, akýchsi kaskád, odkiaľ môžeme skočiť a urobiť trik.
Tieto miesta ale nie sú vytvorené na jazdenie, nevedeli sme, čo presne je pod hladinou, navyše sa nám stalo, že otvorili vráta na priehrade a prihnala sa obrovská masa vody. Keby tam niekto z nás vtedy bol, asi by to nedopadlo dobre. O tomto riziku sme nevedeli, niekedy sa jednoducho poučíš na vlastných chybách.
Prečo si sa začala venovať wakeskatingu?
Od ôsmich rokov som sa na Sĺňave v Piešťanoch súťažne venovala vodnému lyžovaniu. Neskôr som k nemu pridala snoubording. Potom som sa na snouborde zranila a musela som ísť na operáciu predného krížového väzu.
V rámci vodného lyžovania sú tri disciplíny: slalom, cviky a skoky. Skoky z mostíka, keď letíš desiatky metrov, som mala najradšej, ale začala som sa o nohu báť. Vynechala som skoky a postupne ma vodné lyžovanie prestalo napĺňať. Odtrénovala som a prešla na druhú stranu Sĺňavy, kde som s kamošmi jazdila na wakeskate.
Začalo ma to baviť a pozvali ma do Košíc na Majstrovstvá Slovenska. Celkom rýchlo som sa chytila.
Víťazila si?
O to ani nejde, wakeskating je komunitný šport. Pri vodnom lyžovaní mi tréner hovoril, ako mám jazdiť, čo mám robiť, aby som sa zlepšovala a mohla víťaziť. Pri wakeskate ma oveľa viac napĺňa dobrá session s kamarátmi, ak sa naučím nový trik, než keď vyhrám preteky, ale viem, že som zle zajazdila.
Ako do tohto komunitného spôsobu života zapadajú romantické vzťahy? Musí jazdiť aj tvoj partner?
Mám vyskúšané jedno aj druhé. Keď som sa z Ameriky vrátila na Slovensko, zháňala som parťákov, aby som si mohla zajazdiť. Môj terajší partner jazdil tu v Bratislave. Takže áno, zoznámili sme sa cez wakeskate, ale nevenuje sa mu profesionálne. Vďaka tomu, že sme najprv boli kamaráti, dostatočne spoznal môj životný štýl a obaja sme vedeli, do čoho ideme.
Takže ho neprekvapí, keď sa zbalíš a na dva a pol týždňa ideš splavovať na skútri Dunaj?
Je na to zvyknutý, vie, že je to súčasť môjho života. A ja som vďačná, že to rešpektuje.