V jednom poštipnutí sa dostane do organizmu 0,5 až 2,05 ml jedu.

Poštípanie včelou alebo osou

Poštípanie včelou alebo osou môže u postihnutej osoby vyvolať veľmi široké spektrum ťažkostí vznikajúcich na podklade toxických účinkov jedu hmyzu i alergickej reakcie na jeho rôzne zložky. Pre správnu liečbu je dôležité rozpoznať, o aký druh reakcie po bodnutí hmyzom ide.

Všeobecne môžu nastať dva typy prejavov: nealergická reakcia vyvolaná pôsobením nízkomolekulárnych látok účinkujúcich na cievy a alergická reakcia spôsobená proteínmi indukujúcimi špecifické IgE protilátky.

Alergia na jed hmyzu je špecifická tým, že môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí inak nie sú alergici či astmatici. Avšak silnejšia alergická reakcia je pravdepodobnejšia u ľudí s ďalším alergickým ochorením. Po bodnutí preto pozorne sledujme vznikajúce reakcie.

Pokiaľ sa objaví iba drobný lokálny opuch a svrbenie v oblasti bodnutia, ide o nealergickú reakciu, ktorá je prirodzená pre každého človeka. Slabá bolesť by mala ustúpiť do 24 hodín.

Ak človek už raz prekoná celkovú reakciu, je potrebné urobiť zásadné opatrenia. Keďže odstránenie alergénu nie je možné zabezpečiť, pacient musí byť informovaný o včasnej a účinnej samoliečbe a mal by byť vybavený preukazom s uvedením diagnózy alergie na včelí alebo osí jed a s návodom, ako postupovať v prípade poštípania hmyzom. Tiež musí byť vybavený osobným pohotovostným balíčkom.

Platí, že čím rýchlejšie alergická reakcia nastupuje, tým je závažnejšia. Pri takýchto príznakoch je nevyhnutné ihneď uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy a zavolať rýchlu lekársku záchrannú službu.

5 stupňov alergickej reakcie

Alergické reakcie sa vyskytujú už niekoľko minút po poštípaní, závažnosť reakcie sa klasifikuje do 5 stupňov.

1. Ťažká lokálna reakcia s nadmerným opuchom až veľkosti mužskej dlane.
2. Ľahká celková reakcia s generalizovanou žihľavkou, svrbením na celom tele a nevoľnosťou.
3. Mierna celková reakcia – s príznakmi opuchu mäkkých tkanív tváre, pocitu úzkosti v hrudníku s napínaním na vracanie, so závratmi a s bolesťami brucha.
4. Ťažká celková reakcia – všetky predošlé príznaky aj s pocitom sťaženého dychu s ťažkým prehĺtaním, zachrípnutím, zastretým hlasom, omámenosťou a strachom zo smrti.
5. Anafylaktický šok – všetky predošlé príznaky s modrými perami a prstami rúk, s poklesom krvného tlaku, s kolapsom, s pomočením a bezvedomím. Anafylaxia je život ohrozujúca, rýchla a ťažká alergická odpoveď organizmu, ktorá nastane, ak je osoba vystavená alergénu alebo látke vyvolávajúcej alergiu, na ktorú je precitlivelá. Táto reakcia je spôsobená vstupom príslušného alergénu do krvného riečiska s následným uvoľnením súhrnu chemických látok. Asi 5 % populácie reaguje na poštípanie hmyzom, pričom k anafylaktickej reakcii dochádza až pri druhom až treťom kontakte. Klinické príznaky – objavia sa veľmi rýchle, pričom maximum dosahujú za 3 – 30 minút po styku s alergénom. K následnej reakcii môže dôjsť v rozmedzí od 1 do 8 hodín.

Kliešť obyčajný

Kliešte sa nachádzajú najmä v tráve, nízkych krovinách, v listnatých a miešaných lesoch. Ich najväčšia aktivita je v mesiacoch apríl – október. Tieto „zvieratká“ však nie sú iba malou nepríjemnosťou, za ktorú by ste ich mohli považovať, kým ich zo svojho tela neodstránite. Prenášajú aj dve závažné ochorenia, ktorých prenášačom v prírode je Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Sú to kliešťový zápal mozgu a lymská borelióza.

Ochorenia spôsobené kliešťami

Lymská borelióza

U zhruba 60 – 80 % pacientov sa objavuje po 3 – 32 dňoch červená škvrna, ktorá sa zväčšuje a uprostred bledne. Treba okamžite vyhľadať lekára, pretože ak chorobu neliečite, hrozí po niekoľkých rokoch ochorenie kĺbov a nervov.

Mierny klinický priebeh prejavujúci sa šíriacim sa začervenaním kože s blednúcim stredom a len v ojedinelých prípadoch aj zápaly kĺbov, prípadne aj inej časti pohybového aparátu či nervového systému a vo väčšine prípadov aj takmer žiadne bolestivé či iné prejavy choroby vedú k tomu, že chorí nevyhľadajú lekárske ošetrenie a ochorenie sa zistí až po niekoľkých rokoch, keď sú postihnuté už aj iné dôležité orgány tela s dôsledkami, ktoré sa môžu prejaviť aj po dlhšom období.

Prevencia lymskej boreliózy je oproti predchádzajúcemu ochoreniu oveľa zložitejšia, pretože zatiaľ nie je proti nej k dispozícii očkovacia látka.

Najúčinnejším preventívnym opatrením pred obomi ochoreniami je dôsledná ochrana pred poštípaním kliešťom. A ak už dôjde k pohryzeniu kliešťom, je dôležité čo najrýchlejšie ho odstrániť a dezinfikovať poranené miesto.

Ani tieto úkony však nemusia zabrániť infikovaniu rany, preto je veľmi dôležité sledovať svoj zdravotný stav počas obdobia cca 3 týždňov a s každou zmenou zdravotného stavu – horúčka, začervenanie v mieste poranenia, chrípkové príznaky alebo iné prejavy choroby – navštíviť lekára.

Treba ho včas rozpoznať, pretože liečba antibiotikami v tomto štádiu je veľmi úspešná. Na priebeh boreliózy má vplyv aj imunitný systém, preto sa choroba u niekoho rozvinie, u iných sa zlikviduje už v počiatočnom štádiu. Samotné prekonanie ochorenia však nezanecháva proti nemu imunitu. Borélií je niekoľko druhov, takže človek sa pri najbližšej príležitosti môže infikovať opäť.

Kliešťová encefalitída

Obyčajne prebieha v dvoch etapách. Prvá sa prejavuje ako ľahká chrípka s črevnými ťažkosťami a nechutenstvom. Trvá približne 4 dni. Potom nastupujú vysoké teploty, vracanie, stuhnutie šije a podobne. Postihuje centrálny nervový systém, a teda aj klinický priebeh ochorenia je vážny, často sa končiaci smrťou.

Ochorenie vzniká najčastejšie niekoľko dní (7 – 14) po poštípaní kliešťom alebo po vypití neprevareného kozieho mlieka. Choroba môže mať trvalé následky ako obrna, dokonca sa môže skončiť smrťou. Prevenciou je očkovanie.

Po návrate z prírody si skontrolujte celé telo, či sa vám na koži neudomácnil kliešť. Vyberte ho skôr, než bude neskoro!

Ako správne vybrať kliešťa?

Treba zvoliť čo najšetrnejší postup.

Najjednoduchšie je čo najskôr ho potrieť mydlovou vodou, v žiadnom prípade nie olejom. Obsahuje látku, ktorá by ho začala dusiť a dávením by mohol do organizmu preniesť infekciu.

Dusenie hrozí aj pri iných neopatrných postupoch. Vhodné je prichytiť kliešťa čo najbližšie pri koži a kývavým pohybom vytiahnuť, napríklad pomocou pinzety alebo klieštikov. Nemali by sme ho vyberať holými rukami. Ak je väčší, môže prasknúť a človek, ktorý ním manipuluje, sa infikuje napríklad cez nenápadnú ranku na koži.

Miesto, kde bol kliešť prisatý, treba dezinfikovať. Ak sa ho nepodarí vybrať celého, zvyšok treba odstrániť s pomocou odborníka. Nesmie sa vytláčať, lebo by mohlo dôjsť k porušeniu tkaniva a zaneseniu infekcie.

Po bezproblémovom vybratí kliešťa nie je vyhľadanie lekára potrebné. Na vyberanie kliešťov sa predávajú viaceré špeciálne pomôcky v tvare klieštikov, lopatiek s výrezom ako na kladive na vyberanie klincov alebo slučky. Pri každej pomôcke je návod. Na záver ranu vždy dezinfikujeme.

O správnom vybratí kliešťa sa vieme presvedčiť lupou, keď vidíme jeho dlhý tenký chobôtik, ako trčí z hlavičky. Hlavičku vieme vybrať ihlou ako triesku, no odborník na chirurgii je istejší.

… a čo je pri vyberaní nesprávne…

Kliešťa nepotierame ani naň nekvapkáme olej. Ten mu upchá dýchacie otvory na boku tela a začne sa dusiť. Sám sa snaží z tela uvoľniť a začne s rozpúšťaním cementu. Preto vpúšťa do rany väčšie množstvo slín, v ktorých sú zárodky prenášaných chorôb, a tým sa zvyšuje riziko ich prenosu. Teda žiadne krémy alebo olej.

Ďalšia nesprávna „zaručená“ metóda je priložiť na kliešťa vatový jemne navlhčený tampón a niekoľkokrát na koži zakrúžiť a kliešť je vonku. Naozaj je, no takto ho väčšinou vylomíme. Jeho „skoba“ zostane v koži, kde sa opuzdrí a vytvorí sa malá hrčka. Naša radosť z rýchleho odstránenia kliešťa nie je namieste.

Ochrana precitlivených ľudí pred hmyzom

• treba sa vyhnúť rýchlym pohybom a panike
• čierne a pestrofarebné látky hmyz priťahujú
• v prírode je vhodné nosiť dlhé rukávy, dlhé nohavice a pevné topánky
• v prírode je vhodné používať repelenty
• nie je vhodné používať parfumy, voňavé krémy na opaľovanie, šampóny a laky na vlasy
• nie je vhodné konzumovať potraviny a sladkosti v prírode, zdržiavať sa v blízkosti prezretého spadnutého ovocia, zvyškov potravín a košov na odpadky
• nápoje je odporučené vždy prikrývať, prehltnutá osa môže byť životunebezpečná
• nechodiť naboso
• je vhodné používať ochranné sieťky na oknách a dverách, elektrické odparovače, spreje, insekticídne špirály, chemické či ultrazvukové odpudzovače.

Prevencia pred poštípaním hmyzom

Každý, kto po poštípaní iným hmyzom prekonal závažnejšiu alergickú reakciu, by mal bezodkladne konzultovať svoj stav s alergiológom. Každý, kto je alergický na bodnutie hmyzom, by mal totiž v sezóne (od jari do jesene) vždy so sebou nosiť balíček prvej pomoci – pohotovostný balíček so zachraňujúcimi liekmi, pričom tento balíček možno získať v lekárni na predpis a nachádzajú sa v ňom tieto lieky:

• celkové antihistaminikum,
• kortikosteroid v tabletkách,
• adrenalínové pero Epipen,
• Ventolín spray na roztiahnutie priedušiek.

Vhodnou prevenciou pri alergii na včelu alebo osu je špecifická alergénová imunoterapia u alergiológa počas zimnej sezóny. Je to jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení a je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti od najnižšej koncentrácie po najvyššiu, a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Dosahuje až 97 % úspešnosť. Jej nevýhodou je len dlhodobý priebeh terapie.

Liečba

Pri miestej reakcii

• odstránenie žihadla včely pinzetou, bodnuté miesto potrieť slanou vodou, dezinfekčnou tinktúrou alebo kolínskou vodou – tým bude nebezpečenstvo infekcie menšie
• priložiť ľadový alebo alkoholový obklad
• pri pichnutí do krku alebo do úst treba hneď cucať kúsok ľadu alebo si dať do úst studenú lyžicu a potom čo najrýchlejšie treba vyhľadať lekársku pomoc
• je vhodné natrieť miesto poštípania Fenistil gélom, pri väčšej reakcii kortikoidnými krémami, prípadne podať celkové antihistaminiká
• homeopatikum – APIS 30CH – liek pri poštípaní hmyzom, kde vzniká silná reakcia – napr. poštípanie včelou s následným opuchom, so sťaženým dýchaním až sklonom k anafylaktickému šoku.

Pri celkovej reakcii

prvá pomoc pre pacienta:

• vodorovná poloha so zvýšenou polohou dolných končatín
• antihistamiká – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára
• kortikoidy – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára
• adrenalín – injekcia Epipen – blokuje účinky chemických mediátorov a zastaví príznaky anafylaxie
• bronchodilatácia – beta-2 sympatomimetiká – na rozšírenie priedušiek
• pacienta treba čo najrýchlejšie previezť do nemocnice.

www.abysportnebolel.sk

Text: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Foto: Shutterstock