Objavte vaše vnútorné dieťa
Bez ohľadu na vek by ste nemali stratiť kontakt s vaším vnútorným dieťaťom. Pomôže vám nájsť nadhľad a radosť aj v ťažkých chvíľach.
Bezstarostné detstvo, jednoduché slovné spojenie vyjadrujúce to, čo zažíva väčšina detí. Čas, kedy detská myseľ nie je zahltená problémami sveta, ani tým, či bude mať na hypotéku, alebo či stihne odovzdať pracovný projekt načas. Pamätáte sa ešte na tú detskú ľahkosť bytia?
Na tú úprimnú zvedavosť, nadšenie z maličkostí a hravosť, keď ste hodinu dokázali skákať do mláky po daždi? Deti sú úprimné, nevinné a vedia nás zahrnúť láskou. Sú prirodzene zvedavé a stále kladú otázky. Sú očarené vecami, ktoré dospelí už považujú za samozrejmosť. Možno ste si aj vy niekedy pri pohľade na hrajúce sa deti s nostalgiou povzdychli a zaspomínali na toto obdobie. Dobrá správa je, že ten pocit bezstarostnosti môžete zažiť znovu, aspoň z času na čas.
Ako zvládať strach?
Kúsok dieťaťa totiž ostal v každom z nás, aj keď si to väčšina dospelých celkom neuvedomuje. Skúste niekedy objaviť to dieťa v sebe a nechať detskú mentalitu prevziať kontrolu. Uvidíte, že to môže byť veľmi obohacujúce. Byť v kontakte so svojím vnútorným dieťaťom je bezpečný spôsob, ako si oddýchnuť od všetkého, čo sa deje vo svete.
Vnútorné dieťa myslí pozitívne a verí, že dobro zvíťazí. Ak sa prepnete do „detského režimu“, stanete sa otvorenejšie novým príležitostiam, ktoré existujú všade okolo vás. Samozrejme, dospelý nemôže takto fungovať neustále. Životné situácie a všetky problémy, ktoré máme na pleciach, nám to neumožnia. Napriek tomu vám odporúčame vyskúšať nasledovné tipy. Vidieť na chvíľu okolie očami detí určite dobre padne aj vám.
1. Úžasný svet
Ak budete nazerať na život detskými očami, zistíte, koľko jednoduchých, krásnych momentov vám uniká a že šťastie možno pocítiť aj z maličkostí. Schopnosť vnímať a pozerať sa na veci s úžasom sa u detí stráca postupne. Najvyššia je do veku piatich rokov. Nástupom do školy klesá, keďže sa na dieťa navalia povinnosti a ono sa musí vtesnať do zažitých predstáv učiteľov.
2. Verte v zázraky
Vo svete, kde sú fakty základom pre vyvodzovanie záverov a rozum je na prvom mieste, si dovoľte na chvíľu veriť neuveriteľnému. Samotné slovo zázrak pôsobí magicky a rozprávkovo. Nenechajte rozumom nevysvetliteľné len tak prekĺznuť bez povšimnutia. Viera v zázraky umožňuje, aby tieto skúsenosti boli oveľa cennejšie. Dovoľte svojej fantázii zapojiť sa.
3. Skákať od radosti
Určite sa vám v detstve stalo, že vás prežívaná radosť doslova vystrelila do vzduchu. Či už to bol vysnívaný darček alebo výhra v súťaži, skákať od radosti bolo v detstve prirodzené. Ako dospelí radosť
prežívame viac kultivovane. Skúste dať priestor energickému nadšeniu aj vo svojom dospelom živote. A ak sa vám skákanie zdá príliš trápne (čo je veľmi dospelý pohľad), dovoľte aspoň svojej duši skákať od radosti. Uvidíte, že tú radosť prežijete oveľa intenzívnejšie.
4. Hrajte sa
Vyživujte svoje vnútorné dieťa pri posedeniach s priateľkami, kde sa budete uvoľnene smiať ako pubertiačky. Tešte sa z činnosti, ktorú by ste normálne nerobili. Zahrajte sa spoločenskú hru. Pozrite sa na svet s ľahkosťou.
5. Mimo komfortnej zóny
Naše dni trávime často vo vychodených koľajach. Máme v sebe pomyselné hranice, ktoré obmedzujú naše chovanie. Aj keď sme vďaka nim v zóne pohodlia, niekedy nás zbúranie týchto múrov privedie k novým zážitkom. Postoj dieťaťa k úlohám a výzvam je obdivuhodný a určite sa z neho môžu učiť aj dospelí.
Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a urobte niečo spontánne. Choďte sa v noci okúpať do jazera, vyjdite na kopec nad mesto a pozorujte hviezdy, alebo vyrazte do kina na tínedžerskú romantickú komédiu. Samy, s partnerom, alebo s priateľkami. Otvorte sa novým zážitkom.
6. Milujte bezpodmienečne
Jedna z najkrajších vecí na deťoch je ich schopnosť milovať. Bezpodmienečne milujú svoju rodinu, domáce zvieratá aj plyšáky. Túto schopnosť strácame, keď rastieme. Skúste ju obnoviť, aj keď to bude len na chvíľu.
7. Buďte otvorená
Vniknutím do sveta vášho vnútorného dieťaťa sa môžete veľa naučiť. Deti sú otvorené novým nápadom, novým spôsobom poznania a učenia. Nie sú zaťažené predsudkami, ktoré nás často brzdia. My dospelí máme tendenciu byť s pribúdajúcim vekom strnulejší a obozretnejší.
Budhisti na to majú termín Myseľ začiatočníka. Znamená to udržiavať si otvorený, dychtivý postoj k učeniu a novým skúsenostiam bez akýchkoľvek predsudkov. Tak čo, strávilo dnes vaše dospelé ja čas so svojím vnútorným dieťaťom?
Čo s traumatizovaným detstvom?
Pre niekoho, kto mal neľahké detstvo, môže byť vnútorné dieťa spojené s utrpením. V tom prípade je dobré vrátiť sa v čase a zamerať sa na niekoľko najšťastnejších detských momentov. Z nedostatku vedomého vzťahu k nášmu vlastnému vnútornému dieťaťu totiž pramení viacero problémov v správaní, citoch a vzťahoch.
Deštruktívne správanie u dospelých zvyčajne vychádza z detskej nedôverčivosti, narcistických záchvatov hnevu, alebo z detského strachu z opustenia. Aspoň to tvrdil známy psychiater Sigmund Freud. Podľa neho sú títo takzvaní dospelí neustále ovplyvňovaní, alebo skryte ovládaní nevedomým vnútorným
dieťaťom. Vtedy to nie je dospelý, kto si sám riadi svoj život, ale skôr emocionálne zranené vnútorné dieťa obývajúce dospelé telo.
Koučka Silvia Langermann: “Úspech si vytvárame sami.”
Nedospelí dospelí
Všetci fyzicky starneme, ale z psychologického hľadiska to nie je dospelosť. Skutočná dospelosť závisí od uznania, prijatia a prevzatia zodpovednosti za lásku a výchovu vlastného vnútorného dieťaťa. Väčšine dospelých sa to nikdy nestane. Namiesto toho je ich vnútorné dieťa odmietnuté, alebo znevažované. Spoločnosť nám hovorí, aby sme vyrástli a odložili detské veci bokom. Aby sme sa stali dospelými, naučili sa, že naše vnútorné dieťa predstavujúce nevinnosť, úžas, citlivosť a hravosť musí byť potlačené.
Vnútorné dieťa umocňuje tieto pozitívne vlastnosti. Sú v ňom však aj naše nahromadené detské zranenia, traumy, strachy a hnev. Dospelí sú presvedčení, že vyrástli a nechali toto dieťa a jeho emocionálnu záťaž dávno za sebou, ale nie je to celkom tak. Všetky traumy ostávajú hlboko v nás. Ale ak dokážeme rozpoznať tento problém, môžeme sa ním začať zaoberať.
Najprv si musíte uvedomiť existenciu svojho vlastného vnútorného dieťaťa. Skúste mu načúvať a zistiť jeho potreby. Medzi prvotné potreby patrí túžba po láske, prijatí, ochrane, výchove, porozumení – tieto potreby máme aj v dospelosti. Ako dospelí potom túžime po naplnení detských potrieb, čo je často odsúdené na neúspech. To, čo sme v minulosti ako deti nedostali od našich rodičov, musíme v dospelosti prijať, hoci to môže byť bolestivé.
Traumy z minulosti, smútok, sklamania a depresie sa nedajú zmeniť. Ako dospelé by ste nemali očakávať, že ostatní splnia všetky nenaplnené detské potreby. Autentická dospelosť si vyžaduje prijatie bolestivej minulosti a zodpovednosť za starostlivosť o potreby svojho vnútorného dieťaťa teraz aj v budúcnosti.
Text: Jana Vrbová
Foto: Shutterstock
