Psychológ Marek Madro z IPčka: „Hovorme o duševnom zdraví ako o súčasti nášho zdravia, myseľ si zaslúži rovnakú pozornosť ako telo.“
Ak sa dnes, tretí januárový pondelok, cítite smutne a melancholicky, nemusí to byť náhoda. Modrý pondelok je totiž považovaný za najdepresívnejší deň v roku.
Prečo je zdravie našej mysle stále vnímané ako tabu?
Neustále vnímame mýty o duševnom zdraví a ľuďoch s duševnými ťažkosťami. Bežne sa stáva to, že k fyzickým bolestiam sa verejne prihlásime a povieme, že ideme k zubárovi či gastroenterológovi. K duševným ťažkostiam sa takto verejne neprihlásime – ani k tomu, že chodíme k psychológovi alebo psychiatrovi.
Je to aj o strachu z reakcií okolia, straty zamestnania, či o nedostatku relevantných informácií a o pretrvávajúcich stereotypoch. Toto je výzva pre nás všetkých a rovnako je to aj výzva pre vytvorenie funkčného systému starostlivosti o duševné zdravie.
Nepreháňajte to so športom
Keď sa pozriete späť vo svojej odbornej praxi, vnímate, že z pohľadu duševného zdravia spoločnosť skôr chorľavie alebo sa lieči?
Prežívame náročné chvíle ako ľudia – jednotlivci, ale aj ako skupiny, či celá spoločnosť. Čo si však treba uvedomiť je, že zvýšený počet žiadostí o pomoc na našich linkách a v krízových službách hovorí o dvoch dôležitých ukazovateľoch.
Nielenže reflektuje to, že ľuďom nie je dobre; prináša so sebou aj pozitívnu stránku a tou je, že je stále viac ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc a nezostávajú so svojimi pocitmi osamote.
Preto je našou snahou eliminovať počet nevybavených žiadostí o pomoc a posilniť dostupnosť služieb pre čo najväčší počet ľudí v ťažkostiach navýšením počtu odborných poradcov. Je to výzva aj pre spoločnosť – aby bola pomoc dostupná a funkčná.
Vieme ako verejnosť a bežní ľudia prispieť k tomu, aby sa zvyšovalo povedomie o duševnom zdraví? Akou formou?
Hovorme o duševnom zdraví ako o súčasti nášho zdravia, pretože zdravie máme iba jedno a venujme rovnakú pozornosť fyzickému aj psychickému zdraviu.
Vyhýbajme sa hanlivým a zosmiešňujúcim označeniam duševných ochorení a ľudí s duševnými ťažkosťami, bagatelizovaniu a komentovaniu ich zdravotného stavu a rozdávaniu zaručených rád.
Získavajme informácie o duševnom zdraví a možnostiach pomoci a šírme ich ďalej, považujme za normálne vyhľadať odbornú pomoc, keď sa necítime dobre. Buďme k sebe navzájom vnímaví a pýtajme sa ľudí okolo nás ako sa majú, ale nie ako spoločensky očakávanú otázku, ale ako prejav skutočného záujmu.
Začnime hovoriť o duševnom zdraví ako o súčasti nášho zdravia, pretože zdravie máme iba jedno. Venujme rovnakú pozornosť fyzickému aj psychickému zdraviu.
