Test: bežecké tenisky Salomon Aero Glide 3

Cestné objemovky, v ktorých je radosť behať.
Na trhu s cestnou obuvou sú dnes stovky rôznych možností. Posledné, čo bežec s rozhodovacou paralýzou potrebuje, je ďalší model s označením „názov značky + nejaká vlastná technológia výrobcu + synonymum pre rýchlosť svetla + číslo“. Sú teda Salomon Aero Glide 3 len ďalším generickým príspevkom do segmentu cestnej obuvi? Nie, nie sú (v dobrom zmysle slova). Ale má to aj svoje „ale“…
Aero Glide 3 sú aktuálne jediným cestným modelom s maximálnym tlmením od Salomonu. Pod pätou si bežec nesie 40 mm a pod špičkou 32 mm TPU peny Energy Foam EVO, ktorá je silnou zbraňou značky, a to nielen pri tomto modeli. Podrážku tvorí už tradične Contagrip so zmesou a dezénom určeným na cesty. Zvršok je z pevnej, no priedušnej 3D sieťoviny bez švov, ktorá je vyrobená z recyklovaných materiálov, šnurovanie je klasické. Aero Glide 3 sa vyrábajú v dámskej aj pánskej verzii, pričom každá z nich je dostať v piatich skutočne veľmi pekných farebných prevedeniach. Tí, ktorí majú radi výstrednejší dizajn, môžu siahnuť po verzii Proto Pack. Toľko k základným údajom – poďme si ich obuť.
Celkovo ma prekvapilo, že napriek tomu, ako „masívne“ tieto tenisky pôsobia, vážia len 245 g (veľkosť UK 8) a na nohe ich (ne)cítiť. Sú skutočne ľahké a spolu s penou Energy Foam EVO to z nich robí ideálneho „hltača“ kilometrov. Aero Glide 3 sú tréningovou cestnou obuvou na dlhé vzdialenosti – a táto rola im naozaj pristane. Keby som predtým nemal na nohách verziu GRVL určenú na šotolinu, bol by som oveľa viac šokovaný, aké pohodlné a zároveň dostatočne svižné tieto tenisky sú. Cestný model funguje rovnako dobre od prvého po dvadsiatypiaty kilometer – a pokojne aj ďalej.

Tlmenie nie je prehnane mäkké – pri behu som sa neprepadával do medzipodrážky. No zároveň nie sú také tvrdé ako Aero Glide 2. Jednoducho, je to presne tak, ako to má byť – a Energy Foam EVO nielen tlmí energiu pri dopade, ale dokáže ju aj pekne vrátiť pri odraze. Najlepšie fungujú v tempách medzi 4:30 – 6:00 min./km. Pri rýchlejších behoch by už niektorým bežcom mohol tento tlmiaci maximalizmus prekážať. Pri pomalších behoch mávajú bežci tendenciu došľapovať na pätu, čo Aero Glide 3 nedokážu úplne „vyžehliť“.
Problém (nielen) tejto vysoko tlmenej obuvi je v tom, že pri dopade na pätu sa kvôli menšej dopadovej ploche prepadnú hlbšie, než by bolo ideálne, a môžu pôsobiť nestabilne. Najviac si ich teda užijú bežci, ktorí dopadajú na stred alebo prednú časť chodidla.
Veľkostne sedia presne – akú veľkosť nosíte bežne, takú si zoberte aj pri Aero Glide 3. Tí, ktorí majú radi viac priestoru pre prsty, by mohli zvážiť o pol čísla väčšiu topánku. Strih je podobne ako pri väčšine Salomonov skôr užší (najmä v oblasti priehlavku), no v prednej časti majú prsty dosť priestoru na rozloženie.
Malú výčitku by som mal k výberu vnútornej vložky. Ide síce o Ortholite, no je veľmi tenká a bez akejkoľvek podpory (napr. klenby). Druhá vec, ktorá mi vadila, bol výstupok na vonkajšej strane päty. Pravdepodobne ide o čisto dizajnový prvok – mne sa nepáči, iným sa, samozrejme, môže.
Aero Glide 3 sú súčasťou širšieho portfólia, kde ich najbližšími príbuznými sú Aero Glide 3 GRVL do zmiešaného terénu (šotolina/tvrdý povrch) a Ultra Glide 3 (na trailový beh). S odporúčanou MOC 160 eur sa v porovnaní s konkurenciou nachádzajú niekde v strede, no vďaka svojim vlastnostiam ponúkajú výborný pomer ceny a výkonu.
Salomon si vybudoval meno vďaka špičkovým modelom na horský beh (sám ich roky preferujem na trailoch), no ich cesta k dobre fungujúcim cestným teniskám nebola vždy hladká. Niektoré z predchádzajúcich modelov boli skôr priemerné. Salomon Aero Glide 3 však rozhodne nie sú len do počtu ani na doplnenie portfólia. Okamžite sa stali mojou najpreferovanejšou voľbou na cestné behy.

Nová línia Salomon Gravel prináša pohodlie a priľnavosť na každom povrchu
PLUSY:
- Ideálna tvrdosť tlmenia
- Nízka hmotnosť
- Priedušný zvršok
MÍNUSY:
- Pritenká vnútorná vložka
Salomonu sa (konečne) podarilo navrhnúť cestné objemovky, ktoré fungujú výborne a je radosť v nich behať.
Text a foto: Martin Štrba