Prvá pomoc pri zimných športoch

22. októbra 2017

Techniky prvej pomoci treba ovládať aj na lyžiarskom svahu.

Hneď, ako sa objaví prvý sneh, svahy zjazdoviek sa naplnia nadšencami. Zimné športy ako lyžovanie, snowboarding, sánkovanie či korčuľovanie prinášajú so sebou nielen potešenie z pohybu, ale aj veľké riziko úrazu. Zlomeniny, vyvrtnutia, zranenia chrbtice, hlavy aj končatín sa nevyhýbajú ani tým najzdatnejším. Vedieť správne zareagovať a poskytnúť prvú pomoc do príchodu profesionálov, môže byť rozhodujúce.

Postupy pri najčastejšie sa vyskytujúcich úrazoch pri zimných športoch

Zvládnuť techniky prvej pomoci nie je nič náročné, stačí niekoľko teoretických znalostí a praktický nácvik.

1. Poranenia hlavy

Ak je postihnutý pri vedomí:

  • Uložte ho vodorovne na chrbát s mierne podloženou hlavou.
  • Ošetrite poranenie hlavy.
  • Postihnutého upokojte, rozprávajte sa s ním a kontrolujte jeho stav vedomia.
  • Nikdy nepodávajte nič ústami – jedlo, nápoje, lieky.
  • Dbajte na tepelný komfort.
  • Dopravte postihnutého k lekárovi na ošetrenie.

Ak je postihnutý v bezvedomí:

  • Zaistite priechodnosť dýchacích ciest, skontrolujte základné životné funkcie a dajte postihnutého do stabilizovanej polohy.
  • Pri otvorenej rane miesto ošetrite a zastavte krvácanie.
  • Neodkladne volajte ZZS.

2. Poranie horných a dolných končatín

Podozrenie na zlomeninu

Zlomeniny patria medzi veľmi bolestivé zranenia, čo môže mať za následok šok postihnutého pri zlomeninách dlhých kostí na dolných končatinách a zlomeninách panvy. Zlomené konce kostí a ich úlomky môžu vážne poškodiť cievy, nervy a priľahlé orgány aj pri nesprávnom pohybe, preto zlomeniny treba kvalitne ošetriť. Pri zlomeninách vzniká vnútorné krvácanie do okolitých tkanív. Postihnutá časť v dôsledku vnútorného krvácania opuchne.

Prvú pomoc poskytujte na mieste, kde došlo k poraneniu. V prípade ohrozenia života premiestnite postihnutého do bezpečia. Ošetrujeme ležmo na chrbte, pri zlomeninách rebier a hornej končatiny v sede s oporou chrbta. Zbytočne nespôsobujte bolesť vyzliekaním.

  • Základom je znehybnenie kosti – snažte sa vždy znehybniť kĺb nad a pod zlomeninou.
  • Hornú končatinu znehybnite v tzv. fyziologickej polohe – ohnutú v lakti s uhlom 90° pred telom. Najrýchlejší, najdostupnejší a najefektívnejší spôsob znehybnenia je šatkový záves.
  • Pri zlomenine dolnej končatiny priložíme zdravú končatinu k postihnutej tak, aby sme s postihnutou nehýbali a priviažeme. Pri veľkej deformácii možno využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deka, batoh).
Pri poranení horných a dolných končatín treba v prvom rade poranenie znehybnieť. Foto: Shutterstock
Pri poranení horných a dolných končatín treba v prvom rade poranenie znehybnieť. Foto: Shutterstock

Otvorená zlomenina

Ak presakuje krv v mieste zlomeniny cez odev, podľa všetkého pôjde o otvorenú zlomeninu, ktorú musíme ošetriť, a preto ranu treba sprístupniť. Odev rozstrihneme, rozrežeme, poprípade roztrhneme. Na vyčnievajúce úlomky kosti nikdy netlačíme! Ranu musíme sterilne prekryť tak, aby sme zabránili ďalšiemu krvácaniu a prípadnej infekcii.

Ak kosť vyčnieva, pri ošetrení postupujeme takto:

  • Použite dva primerane veľké obväzy alebo čistú látku, ktorú zvinieme do požadovaného priemeru. Priemer obväzov (zvinutej látky) musí byť väčší ako výška úlomku kosti.
  • Obväzy uložte po bokoch a pozdĺžne vyčnievajúcej kosti.
  • Tretím obväzom upevníte obväzy k poranenej končatine. Obväzy uložené po bokoch vyčnievajúcej kosti nám zabezpečia to, že sterilné prekrytie rany nebude tlačiť na vyčnievajúcu kosť.
  • Poranenú časť znehybníme ako pri zatvorenej zlomenine.
  • Postihnutej osobe nepodávajte tekutiny ani jedlo.
  • Zabezpečte okamžitý prevoz postihnutej osoby do nemocnice.

Ak má postihnutý poranený kĺb

Prudké zaťaženie alebo vybočenie kĺbu môžu spôsobiť jeho poranenie, rotačná záťaž zase prasknutie alebo vyvrtnutie chrupky. Priamy náraz alebo prudké stiahnutie pripojených svalov môže spôsobiť dislokáciu kĺbu.

  • Poranenú končatinu sa nikdy nesnažte napraviť a vrátiť do prirodzenej polohy.
  • Zabráňte postihnutému stavať sa na poranenú končatinu.
  • Chladením postihnutého miesta sa môžete pokúsiť zmierniť opuch a bolestivosť zranenia.
  • Znehybnite poranený kĺb elastickým obväzom.
  • Pri ošetrení vykĺbenia znehybnite končatinu, mäkko ju vypodložte proti trupu, napríklad časťou odevu, hornú končatinu znehybnite veľkým spevňujúcim závesom k telu. Dolnú končatinu znehybnite zviazaním oboch končatín k sebe.

3. Poranenia chrbtice

Poranenie chrbtice predpokladáme vždy, ak počas úrazu mohla na chrbticu postihnutého pôsobiť väčšia sila. Pri poranení chrbtice môže nastať aj poranenie miechy, čo spôsobuje čiastočnú alebo úplnú stratu pohyblivosti príslušnej časti tela. Ochrnutá časť tela je necitlivá. Poranenie miechy môže nastať aj pri nesprávnom vykonávaní predlekárskej prvej pomoci, napr. pri vykonaní záklonu hlavy, ak je predpoklad poranenia krčnej chrbtice a pri neodbornom manipulovaní s postihnutým. Pri podozrení na poranenie chrbtice postihnutým nehýbeme, postihnutého nedvíhame a neprenášame, pokiaľ postihnutého a záchrancu neohrozuje okolie.

Príznaky:

  • Nemožnosť pohybu s hornými a dolnými končatinami
  • Ochabnutosť horných a dolných končatín
  • Necitlivosť ochrnutých častí tela
  • Nedostatočné dýchanie, ktoré spôsobuje ochrnutie dýchacieho svalstva
Pri poraneniach chrbtice treba postupovať veľmi opatrne. Foto: Shutterstock
Pri poraneniach chrbtice treba postupovať veľmi opatrne. Foto: Shutterstock

Prvá pomoc, ak postihnutý je pri vedomí:

  • Postihnutého udržujte pokojného a v polohe, v akej ste ho našli.
  • Postihnutému vysvetlite, že nesmie otáčať hlavou, obracať sa a vstávať.
  • Pri rýchlej dostupnosti RZP stabilizujte hlavu a krk postihnutého v neutrálnej polohe: kľaknite si za hlavu postihnutého tak, aby ste rukami mohli uchopiť hlavu postihnutého v oblasti uší – hlava, krk a chrbtica je v jednej osi.
  • Ak na RZP musíte čakať dlhšie, tak hlavu postihnutého obložte z bokov, ak to poloha postihnutého umožňuje, napr. zvinutými dekami alebo ťažšími predmetmi (napr. batožinou).
  • Zabezpečte okamžité privolanie RZP.
  • Postihnutého prikryte, aby ste zabránili podchladeniu.
  • Pri premiestňovaní postihnutého použite vystužené (pevné) nosidlá. Hlavu, krk, trup a nohy udržiavajte počas premiestňovania v jednej priamke. Pri transporte postihnutého na nosidlách, ak predpokladáme poranenie krčnej chrbtice, musíme hlavu postihnutého fixovať k nosidlám, napr. izolačnou páskou cez čelo postihnutého a spodnú časť nosidiel.

Prvá pomoc, ak postihnutý je v bezvedomí:

Okrem krokov popísaných pri zraneniach chrbtice pacienta pri vedomí zabezpečte pred príchodom RZP priechodnosť dýchacích ciest predsunutím sánky. Dbajte na to, aby ste nezaklonili hlavu postihnutého. Skontrolujte dýchanie a činnosť srdca, v prípade zástavy začnite s resuscitáciou.

4. Podchladenie organizmu

O podchladení hovoríme, ak telesná teplota klesne pod 35 °C. Telesná teplota hraničná pre prežitie je 28 °C. Ak teplota klesá pod 26 °C, nastáva zastavenie srdca.

Ak má postihnutý príznaky podchladenia:

  • Prepravte postihnutého z chladného prostredia do závetria, odstráňte vlhký odev, priložte ďalšiu vrstvu odevu, ak je to možné, zahrejte ho vlastným telom.
  • Ak ste v teréne, zabráňte akejkoľvek telesnej aktivite.
  • Nemasírujte povrch tela, vyplavenie chladnej krvi do životne dôležitých orgánov môže spôsobiť zastavenie srdca.
  • Teplotu zvyšujte asi takou rýchlosťou, akou došlo k podchladeniu.
  • Vnútorne zvyšujte teplotu podávaním teplých sladených nápojov, prikryte ho teplým prikrývkami.
  • Ak nemá postihnutý poruchu vedomia, môžete mu dať rýchly zdroj energie – čokoláda, cukor, sušienka.
  • Nikdy nepodávajte alkohol!

Ak je postihnutý v bezvedomí, resp. nastávajú poruchy vedomia: okrem spomenutej prvej pomoci pri podchladení zabezpečíme priechodnosť dýchacích ciest, kontrolujeme zdravotný stav postihnutého: pri nedostatočnom dýchaní začneme s umelým dýchaním z pľúc do pľúc, sledujeme činnosť srdca, buďte pripravení resuscitovať!

Prevencia

  • Oblečenie, ktoré chráni pred vetrom a udržiava telesné teplo je dobré vrstviť.
  • Prilba na lyžovanie či snowboarding by mala byť samozrejmosťou nielen u detí, ale aj dospelých.
  • Pravidelné kontroly výstroja, nastavenia bezpečnostných viazaní by mali byť samozrejmosťou.
  • Rozcvičenie sa pred začiatkom športovania na zohriatie svalov a uvoľnenie kĺbov a šliach je prevenciou pred poraneniami.

Privolanie Horskej záchrannej služby:

  • 18 300

toto číslo voláme v prípade núdzového stavu na horách30

Text: Redakcia
Foto: Shutterstock

Vaše reakcie