Osem mýtov, ktoré vás spomaľujú pri behu
Beháte v super teniskách, ládujete sa výživovými doplnkami a darí sa vám behať poriadne objemy? Najvyšší čas posvietiť si na najčastejšie omyly dnešného bežeckého sveta, ktoré môžu brzdiť vaše výkony.
3. Svoj strop dosiahnete v dvadsiatich rokoch
Áno, aj nie. Je pravda, že štatistiky hovoria, že vek okolo 25 rokov zvykne byť stropom výkonnosti pre bežcov na krátkych tratiach. My však už žiadni olympijskí šprintéri nebudeme. A práve tu nám do kariet nahráva, že vo vytrvalostných športoch prichádza strop výkonnosti neskôr. Elitní maratónci sú na vrchole svojich fyzických možností okolo 29. roku života. Ultramaratónci zas môžu dominovať pokojne ešte aj ako štyridsiatnici.
Keď sa pozrieme na výkony v 24-hodinovkách po celom svete medzi rokmi 1977 a 2014, zistíme, že 10 najrýchlejších žien malo priemerný vek 43 a 10 najrýchlejších mužov 41 rokov. Vyzerá to teda tak, že to, čo robí starších atlétov takých dobrých, je motivácia a psychika.
Motivácia bežcov, ktorí majú už čo-to za sebou ide z ich vnútra; behajú a trénujú viac pre svoje vlastné uspokojenie a sami sebe sú najväčším súperom.
4. Behanie ničí kolená
Pri behu je každý náraz (dopad chodidla na zem) sprevádzaný silou o veľkosti dvoj- až trojnásobku vlastnej telesnej hmotnosti. Je len logické, že jeden by z toho automaticky vyvodzoval zdravotné komplikácie typu bežecké koleno a podobne.
Prekvapujúce však je, že štúdie túto hypotézu nepotvrdili, práve naopak. Vyzerá to tak, že dlhé behy majú dokonca obranný efekt a chránia pred degeneráciou kĺbov. Prečo to tak je? Názory sa rôznia, ale značná skupina odborníkov zastáva názor, že nižšie riziko pakostnice kolena u bežcov je vďaka dlhším krokom pri behu.
Pri chôdzi vykonávame kratšie kroky a náš kontakt so zemou je dlhší v porovnaní s behom. Takže, hoci beh spôsobuje väčšie nárazy, vykonávame pri ňom menej krokov ako pri chôdzi, a tým sa celkový účinok chôdze v porovnaní s behom na rovnakej vzdialenosti dostáva do rovnováhy.
Matej Tóth si už apríl bez Národného behu Devín – Bratislava nevie predstaviť
5. Môžem jesť čokoľvek
Nezáleží na tom, ako veľa beháte. Ani každodenné slušné porcie kilometrov vám nedávajú automatickú priepustku k nezdravému životnému štýlu. Odborná verejnosť zdôrazňuje, že hoci fyzická aktivita preukázateľne znižuje riziko koronárnej srdcovej choroby, pokiaľ ide o artériosklerózu, všetci sme na jednej lodi. Či ste bežec alebo kancelárska myška.
Artérioskleróza, známa tiež ako kôrnatenie tepien, je, zjednodušene povedané, zanášanie tepien tukom, cholesterolom a inými nezdravými látkami, ktoré tak bránia prietoku krvi.
Takže, aj napriek tomu, že počas svojich tréningov možno spálite veľké množstvo kalórií, musíte si na svoju stravu dávať pozor rovnako ako ktokoľvek iný, ak chcete znížiť riziko srdcových ochorení. Postavte svoj jedálniček tak, aby ste sa čo najviac vyhýbali nasýteným a trans-tukom, soli, cukru. Váš jedálniček by mal byť bohatý na omega-3 mastné kyseliny a vlákninu.
