Ako prežiť zimu so zeleninou

Ponuka ovocia je veľká, ale kvalita občas sporná. Zvyčajne nakupujeme vitamíny a minerály v podobe exotických druhov, ako sú banány, citrusy, kivi, mango, papája, avokádo. Zabúdame pritom na osvedčené, ale „stratené“ recepty starých materí a kvalitné domáce bioprodukty. Tie majú tradíciu a veľký význam pre naše zimné zdravie.

Má viac ako štyritisíc rokov

K najobľúbenejšej slovenskej zelenine patrila vždy kapusta – čerstvá, nakladaná, sudová, kyslá, biela aj červená. Málokto vie, že je to najstaršia kultivovaná zelenina na zemeguli a pestuje sa už viac ako štyritisíc rokov! Jej pravlasť je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. Starí Egypťania pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.

Zmienky o nej nachádzame v gréckej mytológii a podrobnejšie sa o nej dozvedáme z literatúry obdobia Rímskej ríše. Spočiatku kapustu (v starovekom Grécku) využívali len ako liečivú rastlinu, ktorá posilňovala telo a robila ho odolným proti ochoreniam, pomáhala potlačiť vznik vredov, a dokonca vraj fungovala aj proti morovej nákaze.

Rímsky spisovateľ Plinius referuje o druhu kapusty, ktorá pre svoj vysoký obsah horčičného oleja chutila mimoriadne horkasto. Preto ju odporúčali pijanom vína nielen na zmiernenie opitosti, ale aj nasledujúci deň proti pľušteniu.

KAPUSTA má vysoký obsah vitamínov B a C, „vitamínu“ U, provitamínu A. Nachádzajú sa v nej amínové (síru obsahujúce) kyseliny, ktoré pôsobia antibioticky, horčičný olej a minerálne látky, najmä draslík. Šťava z kyslej alebo surovej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Má vysoký obsah vlákniny, ktorá zlepšuje vyprázdňovanie.

Vitamínová bomba

Iný domáci zázrak je zeler stonkový a buľvový – už od stredoveku používaný predovšetkým ako liečivá rastlina pre obsah veľkého množstva vitamínov skupiny B a vitamínu C, minerálov a stopových prvkov – vápnika, fosforu, draslíka, sodíka, magnézia, železa, kremíka, zinku a medi.

Vedci zistili, že obsahuje zložku 3-n-butylftalid. Tá upokojuje a zároveň prispieva k znižovaniu krvného tlaku, pozitívne vplýva na depresiu a pomáha pri bolestiach hlavy. Zaujímavý je najmä zeler stonkový (v zime iba z dovozu), ktorý okrem toho, že pôsobí ako vitamínovo-minerálna bomba, podporuje správnu činnosť pečene aj obličiek, znižuje únavovú kyslosť organizmu a napomáha vyplavovaniu škodlivín, laktátu, kreatínkinázy, močoviny a amoniaku, ktoré vznikajú ako následok výraznej fyzickej námahy.

Zelerová šťava má silné detoxikačné účinky a používa sa aj ako podporný prostriedok pri liečbe opuchov kĺbov zápalového pôvodu. Semená zeleru zlepšujú krvný prietok v svaloch, umožňujú lepšiu výživu kĺbov a pôsobia proti zápche.

Môže vás zaujímať:

Poloniny sú považované za Európsky unikát. Uhádneš prečo? Otestuj sa a dozvieš sa mnohé zaujímavosti z národného parku Poloniny.

Funguje ako afrodiziakum

V sychravom období sa najčastejšie konzumuje zelerový koreň. Pochádza z južnej Európy. Už starí Rimania ho používali na dochucovanie a korenenie potravín, ale aj ako liečivú rastlinu a produkt vzbudzujúci pohlavnú túžbu. Dominuje najmä vo francúzskej kuchyni.

Obsahuje zmes vitamínov a minerálov dôležitých pre zdravie kože, nechtov a vlasov, správnu funkciu pečene aj čriev. Napomáha udržiavať optimálnu hladinu cukru v krvi, a preto býva odporúčaný na konzumáciu pre diabetikov. Denne by sme mali zjesť kúsok surového koreňa zeleru, či už sólovo, alebo ako prímes do rozličných zeleninových šalátov. Vďaka obsahu stráviteľnej vlákniny sa používa aj ako doplnok rozličných diét upravujúcich hmotnosť.

ZELER sa ako potravina využíva asi od 18. storočia. Pre svoju minimálnu nutričnú náročnosť – 100 g (čo sú asi dve stonky) je mizivých 7 kilokalórií, 100 g buľvového zeleru je iba 19 kilokalórií – je súčasťou jedálneho lístka každej solídnej redukčnej diéty.

Jeden nádych dokáže prečistiť nos

Chren sa používa viac ako štyri tisícročia. V starom Grécku sa výťažky z koreňa používali ako afrodiziakum a prostriedok proti bolestiam chrbta. Obsahuje viac vitamínu C ako citrusové plody. Má vysoký obsah provitamínu A, aj vitamínov B, draslíka, vápnika, mangánu a železa. Po nastrúhaní koreňa sa uvoľňuje silicový „olej“. Pomáha odstraňovať nádchové hlieny a pôsobí prečisťujúco na sliznice dýchacích ciest, aj očné kanáliky. Lieči zapálené ďasná, má prírodné „antibiotické“ účinky pri chrípke aj angíne, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Priaznivo účinkuje na črevnú mikroflóru a mierne odvodňuje.

CHREN: V ľudovom liečiteľstve sa zmes nastrúhaného koreňa a múky používa ako obklad na stuhnuté artritické kĺby, alebo na hrudník pri zápaloch priedušiek spojených s kašľom.

Odporúča sa najmä ženám

V starých časoch sa používala šťava z červenej repy ako atrament pri magických praktikách, najmä pri sexuálnej mágii. Nahrádzala ľudskú krv – vďaka výrazným karmínovým farbivám (betakyanínu), ktoré sa v súčasnosti používajú na prifarbovanie potravín (zmrzlín, fašírok, instantných polievok). Pestuje sa už od 13. storočia.

Obsahuje až 90 percent vody, kyselinu listovú, vitamín C, malé množstvo vitamínov B1, B2, B3 a B5, veľ ké množstvo draslíka, vápnika, fosforu a sodíka, menej medi, zinku a železa. Aj ako varená si udrží v sebe veľkú časť účinných látok, konzervovaná a sterilizovaná však väčšinu užitočných minerálov a vitamínov stráca.

Obľúbená je čerstvá cviklová šťava, ktorá má povzbudzujúce účinky na tvorbu červených krviniek a celkové posilnenie organizmu.Odporúča sa najmä ženám v zmesi so šťavou z mrkvy. Má tak lepšiu chuť. Je prospešná pri poruchách menštruácie, ak sa v tom čase pije v malých množstvách, a to jeden plný vínový pohár dvakrát denne. Pomáha pri rekonvalescencii po prekonaných chorobách a zraneniach, podporuje činnosť pečene a zvyšuje pružnosť krvných i lymfatických ciev. Priaznivo pôsobí na tráviace ústrojenstvo, podporuje činnosť žlčníka.

Červená repa má vysoký obsah cukru – v 100 gramoch sa nachádza množstvo, ktoré sa zmestí na kávovú lyžičku, a preto treba dávať pozor! Ak sa po požití cvikly v akejkoľvek forme objaví ružový moč, neľakajte sa. Vaše telo len nie je schopné vstrebať karmínové farbivo.

ČERVENÁ REPA: Väčšie množstvo šťavy z červenej repy by ste nemali vypiť naraz. Má silný čistiaci účinok, môže spôsobiť závraty a pocity nevoľnosti. Šťavu môžete využiť ako preventívny prostriedok proti chrípke. Pije sa 10 dní jeden deciliter denne.

Môže vás zaujímať:

Cvičenie môže uškodiť imunite

Mrkva je najlepšia dusená

Domovom mrkvy (karotka; z gréckeho slova karoton – koreň a staroslovienskeho mrk – fúz) je Afganistan, avšak do súčasnej podoby ju vyšľachtili holandskí záhradníci v 17. storočí. Je zásadotvorná, čo je dobré pre potravinové detoxikačné kúry so správnym pH. Obsahuje množstvo provitamínu A – betakaroténu, ktorý pomáha unaveným očiam od počítačov, ďalej vitamíny C a E, komplex vitamínov B a tiež minerály ako draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síra, mangán, železo, meď a zinok.

Podstatný je vysoký obsah vlákniny a pektínu – látky, ktorá viaže ťažké kovy priemyselného odpadu nadýchané zo vzduchu a pomáha ich vylučovať rýchlejšie z tela. Pre zdravotne užitočnú konzumáciu je paradoxne vhodnejšia varená, a ešte lepšie, dusená s trochou olivového oleja. Zo surovej mrkvy vieme získať len asi 25 percent užitočných látok.

Počas varenia aj dusenia sa štruktúra mrkvy upraví tak, že dokážeme využiť 80 percent. V rizikovom prostredí (priemyselné zóny so znečisteným vzduchom) a pri problémoch s pečeňou sa tepelne spracovaná mrkva odporúča konzumovať 4- až 5-krát týždenne.

---

Text: Pavel Malovič
Foto: Shutterstock