História cukru. Ako sa cukor vyrába a aký je významný pre svetovú politiku a ekonomiku.

Prvým sladidlom bol med. Med nepotreboval žiadne spracovávanie a bol dostupný všade tam, kde boli včely. Ako prvý priniesol cukor do Európy z Indie Alexander Veľký, bolo to v roku 330 pred naším letopočtom.

Za čias Karola Veľkého bol cukor v Európe stále neznámy. Na arabskom dvore Hárún-a ar-Rašíd-a si však už ľudia mohli pochutnávať na sladkých zákuskoch. Arabi totiž sekali cukrovú trstinu, dávali ju spolu s vodou do veľkých kotlov a varili z nej sirup. Ten naliali do kornútov vyrobených z palmových listov a čakali, kým nestuhol. Nakoniec ho rozdrtili na práškový cukor.

V arabských krajinách poznali cukor oveľa skôr.

Benátčania sadili cukrovú trstinu na ostrovoch v Stredozemnom mori.

Cukor bol v tom období taký vzácny, že ho dostávali iba členovia kráľovskej rodiny zabalený v škatuľkách zdobených šperkami. Bol cenený ako liek.

Po objavení Ameriky sa Kuba a Antily stali ideálnym miestom na pestovanie cukru. Do Európy bol prinesený Krištofom Kolumbom po jednej z jeho ciest. Dokonca sa zaviedli aj veľké cukrové plantáže, na ktorých pracovali otroci.

Za produkciu cukru pre Európu sa platilo ľudskou krvou.

Africkí otroci spracovávajú cukrovú trstinu na Karibskom ostrove Hispaniola, 1595.

Keď bola v roku 1747 na Napoleona uvalená blokáda, nebolo dovolené dovážať cukor do Francúzka.

Francúzi však našli spôsob, ako vyrobiť cukor z cukrovej repy.

Rozdrvili ju a uvarili vo veľkých hrncoch. Potom do škrobovej vody vohnali oxid uhličitý a premenili ju na cukor. Avšak cukor stále obsahoval kyselinu, takže pridali vápno, ktoré kleslo na dno ako zrazenina pri neutralizácii kyseliny. Potom sa zvrchu odobrala cukrová voda, uvarila sa ako sirup a stvrdla na kryštálový cukor.

Nemci neskôr vyvinuli náhradu cukru, umelé sladidlo nazývané sacharín. Vzniká chemickou premenou uhlia.

Repu na výrobu cukru prvýkrát použili Francúzi za čias Napoleona.

Výroba cukru potrebovala nové stroje a technológie. Prvá rafinéria cukru v USA bola postavená v roku 1689 v New Yorku, ale pestovaniu cukrovej trstiny sa v Spojených štátoch dlho nedarilo. Dnes sa cukor v USA pestuje na Floride, v Georgii, v Texase a na Havaji. Tieto štyri štáty produkujú viac ako tri milióny ton trstinového cukru každý rok.

Všetky zelené rastliny, od trávy po kvety, produkujú cukor. Obrovská tráva, ktorá sa volá cukrová trstina, je jedným z najefektívnejších tvorcov cukru spomedzi rastlín. Ten je uskladnený v steblách, z ktorých sa získava a rafinuje na použitie ako potrava.

Cukrovej trstine trvá 2 roky, kým dozrie, a potrebuje veľa vody, približne 560 litrov vody na pol kila cukru.

Najskôr sa zreže, potom sa rýchlo vypáli, aby sa odstránili všetky listy na poli. Naloží sa na veľké nákladné autá, aby ju doviezli do továrne, kde ju spracúva veľa strojov, čističky, drviče, mlyny, atď. Väčšina tohto procesu je dnes kontrolovaná počítačmi. Cieľ je jednoduchý – získať toľko šťavy z trstiny, koľko je možné, a premeniť ho na takmer čisté kryštály surového trstinového cukru.

Môže vás zaujímať:

HYBAJ NA BEŽKY do kraja Za horami, za dolami

Vedľajším produktom pri výrobe cukru je hustá tmavá melasa. Surový cukor je hnedej farby a má silnú chuť. Surový cukor sa ďalej rafinuje tým, že sa rozpúšťa na sirup a niekoľkokrát sa filtruje, pokým nie je tekutina čistá.

Surový trstinový cukor bez rafinácie. Foto: Shutterstock

Keď stuhne, tak vznikne kryštálový biely cukor. Kuchári a pekári majú radšej práve biely cukor, pretože neovplyvňuje chuť jedla na rozdiel od surového trstinového cukru, a preto môžu mať ľahko pod kontrolou konečnú chuť svojho produktu.

Rafinované cukry majú rôznu konzistenciu. Cukor vo väčšine cukorničiek je kryštálový. Práškový sa používa na polevy a cukrovinky.

Hnedý cukor nemusí byť trstinový cukor. Je to kryštálový cukor, do ktorého bola pridaná melasa. Tento sa často používa na výrobu mliečnych karamelových cukríkov alebo perníky.

Svetová produkcia cukru presahuje 100 miliónov ton ročne. Foto: Shutterstock

Svetová produkcia cukru presahuje 100 miliónov ton ročne. Je to jedna zo svetovo najviac politicky kontrolovaných potravín.

Cukor bol prerozdeľovaný počas vojny, používa sa ako komodita na získanie cudzej meny, je to zbraň medzinárodnej diplomacie a je to nástroj tvorby hospodárskej politiky.

Prakticky, na svetovom trhu s cukrom neexistuje žiadny voľný obchod ani konkurencia. Niektoré hlavné dovážajúce krajiny vyjednávajú obchodné dohody s exportujúcimi krajinami na nákup cukru so stanovenými cenami, aby si zabezpečili stabilnú dodávku bez ohľadu na nedostatok alebo prebytok.

Spojené štáty majú napríklad zákony na ochranu domáceho cukrového priemyslu a svojim občanom zabezpečujú dostatočné zásoby cukru za rozumné ceny.